Prvý deň…
Cesta – smer Dukliansky priesmyk…
Ráno o 3:50 vyrážam smer Prievidza. Vyzdvihujem Romana a ideme do Ružomberka, kde sa máme stretnúť s Peťom. Pôvodne bolo prihlásených 11 ľudí, ale ako to už býva… V Ružomberku sa spájame do jedného auta, aby sme dodržali ,,sharing travel“. Následne už spoločne vyrážame do Svidníka, kde oficiálne začíname #4 Po stopách histórie… Dukliansky priesmyk
Svidník
Začali sme vo Svidníku. Po príchode do tohto malého mestečka sme zaparkovali pred Pamätníkom sovietskej armády. Už cestou sme videli, že hneď vedľa sa nachádza areál Vojenského historického múzea. Pred pamätníkom sa týči štvormetrová socha sovietskeho vojaka, ktorý vzdáva hold padlým spolubojovníkom. Súčasťou pamätníka sú aj štyri masové hroby, kde je pochovaných vyše 9 000 vojakov. Samotný pamätník bol odhalený 3.10.1954. Je vysoký 37 metrov a týči sa v danom reliéfe krajiny. Po obhliadke pamätníka sme zapálili sviečku a uctili si padlých vojakov, ktorí padli pri oslobodení našej vlasti.
Následne sme sa presunuli do Parku bojovej techniky, kde sa nachádzalo 14 exponátov. Prevažná časť exponátov bola vojenská ťažká technika, ktorá bojovala v Karpatsko– dukliaskom priesmyku. Dotváralo ju pár exponátov z povojnového obdobia.
Ďalší náš bod na #4 Po stopách histórie… Dukliansky priesmyk… bol 4,2 m vysoký Pamätník Ludvíka Svobodu. Na otázku, prečo má zrovna sochu vo Svidníku, som v múzeu našiel takúto odpoveď: ,,Počas frontových dní zabezpečoval pre civilné obyvateľstvo potraviny, vo vojenských kuchyniach sa dal najesť zúboženým, vyhladovaným deťom. V povojnových rokoch prikázal na našom území opravovať rozbité mosty a cesty, odminovávať úrodné polia, obnovovať život pod Duklou“.
TIC
Keďže zbieram drevené turistické známky a v múzeu žiadne nemali, nasledovali naše kroky do TIC (Turistické informačné centrum). Tu sme všetci nakúpili pár suvenírov, aby sme podporili nielen tento kraj, ale aby sme mali aj niečo na pamiatku (samozrejme okrem zážitkov). Po návšteve TIC som navrhol coffe break ? Keďže sme už boli všetci prevažne od 04:00 na nohách, káva by nám prišla vhod. Menší problém nastal, keď sme skoro nenašli otvorenú kaviareň soboru doobeda. Ale šťastie nám prialo, a našli sme rovno dve. Pohostili sme sa nakoniec cheescakom a horúcou čokoládou. Od rána sme boli v očakávaní kedy zaprší. Všetky dostupné meteo aplikácie na dnes hlásili celkom slušný dážď. Rozhodli sme sa teda, že navštívime aj Múzea ukrajinskej kultúry, aby sme sa schovali pred prípadným dažďom.
Ukrajinská kultúra
V Múzeu ukrajinskej kultúry sme videli kultúrno – historické pomery v regióne od najstarších dôb po súčasnosť. Tu by som rád vytkol, že jedna expozícia je označená ako Rusíni, druhá ako Zakarpatský Rusi, či Ukrajinský Slováci… Chcelo by to trošku zjednotiť. Na treťom poschodí múzea, chýbali popisy v Slovenskom jazyku, ale nejako moc nám to neprekážalo.
Ďalšou zástavkou bol skanzen. V tomto prírodnom múzeu sa nachádza okolo 50 tradičných stavieb. Nachádzao sa tu celé osídlenie – obec so všetkou dobovou infraštruktúrou. Od školy, krčmy, mlynu či kováčskej dielne je impozantnou a dominantnou stavbou drevená cerkva (chrám/ kostiolík) zasvätená sv. Paraskieve. V tejto cerkvy sa dodnes slúžia obrady, či svadby.
Keď sme už boli v tomto kraji, tak sme sa rozhodli využiť všetko, čo nám tento kraj ponúkal a za čo sme zaplatili (ako správny Slováci ?). Navštívili sme Galériu Dezidera Millyho. Avšak prišli sme po 16:00 a oficiálne bol kaštieľ, kde sa Galéria nachádzala zatvorená. Touto cestou by som rád poďakoval pani, že nám aj napriek tomu umožnila vstup a previedla nás Galériou. Dokonca aj s výkladom. A toto bola naša posledná zastávka vo Svidníku a pobrali sme sa ďalej smerom na Dukliansky priesmyk.
Dukliansky priesmyk…
Pokračovali sme do Údolia smrti nad obcou Kapišová. Cestou za Svidníkom sme sa zastavili pri Pamätníku tankistom (motorest Alpinka) tzv. Taran. Tvoria ho dva do seba vklinené tanky – sovietsky T34/85 a nemecký Panzerkampfwagen IV. Po zapálení sviečky sme sa pobrali smerom Kapišová.
V obci Kapišová na ľavej strane sa nachádzajú na poli dva exponáty T34/85.
Nad obcou Kapišová a medzi obcami Kružlová a Nižná Písaná sa nachádza Údolie smrti. Symbolizuje ho 8 tankov T34/85 rozmiestených voľne v prírode. Tieto exponáty pripomínajú taktové boje, ktoré sa odohrali na celom tomto území. Dole pri ceste vedľa parkoviska sa nachádza útulňa (teda skôr altánok) aj s krbom. Sú tu taktiež tabule s popisom udalostí. Hore na kopci sa nachádza malá neudržiavaná rozhľadňa na údolie (s trochou lezenia sa dá dostať až hore). Ako rarita sa tu týči najvyšší vertikálny nápis v exteriéri na Slovenku.
Pokračovali sme v ceste do obce Dlhoňa. Cestou sme natrafili na ďalší stredný tank T34/85, ktorý sa nachádza na križovatke v obci Svidnička. V obci Dlhoňa sa pred obecným úradom nachádza popisná tabuľa a Pamätník letcom bombardovacieho lietadla Pe-2. Pozostatky boli objavené až v roku 1981.
Jedinečná UNESCO pamiatka
Nasledovala cesta na druhú stranu údolia. Cestou sme za zastavili v Ladomírovej. V tejto obci sa nachádza cerva – chrám archanjelovi Michalovi, ktorý je od roku 2007 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Chrám bol zavretý, ale zo záhrady nás videl kostolník a prišiel nám otvoriť. Som veľmi rád, že nám dal možnosť vidieť tento chrám. Navyše nám porozprával nielen históriu kostolíka, ale aj obce, ktorá bola kompletne vypálená. Veľmi krásna výzdoba s jedným unikátom. Kto naň príde?
Áno, 13 apoštolov.
Pokračujeme potulkami po Duklianskom priesmyku
Nasledoval Nemecký vojnový cintorín, kde sme zapálili sviečku a uctili si padlých. Cintorín sa nachádza na ľavej strane na začiatku obce Hunkovce. Pochovaných je tu 3 100 nemeckých vojakov, ktorý padli pri bojoch o Dukelský priesmyk.
Naša cesta pokračovala do Nižného Komárnika, kde sa nachádza delostrelecké postavenie (2 delá) v kopci na ľavej strane obce. Z tejto expozície sme videli ďalšiu cerkvu – kostolík Ochrany Bohorodičky. Dnu sme sa nedostali, tak sme sa popozerali aspoň zvonku.
Keďže ešte stále sme mali 2 hodiny svitu a stále nezapršalo, rozhodli sme sa pokračovať. Obec Vyšný Komárnik. Tu sa nachádzalo viacero exponátov a vedeli sme, že už ich všetky nestihneme. Tak sme sa rozhodli, že prioritne spravíme tie, kde sa dostaneme, čo najbližšie s autom. Prvé sme navštívili Delostrelecké postavenie s bunkrami. Pri ceste sa dajú vidieť dve delá, ale ak zídete nižšie nájdete ďalšie štyri delá a bunkre. Niektoré ešte funkčné, z iných ostali už len jamy… Následne sme sa vybrali hore smerom k Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Po ceste sa nachádzal na poli ďalší exponát. Sovietske lietadlo Lisunov Li-2. Už sa značne zotmelo, a začali sme hľadať miesto na nocľah.
Previezli sme sa až po Výhliadkovú vežu, ale usúdili sme, že najlepšie miesto bolo pri Delostreleckom postavení s bunkrami vo Vyšnom Komárniku. Vrátili sme sa teda na miesto. Chceli sme použiť používané ohnisko a tak som rozdelil úlohy. Keďže už bola tma, tak Peťo sa postaral o drevo, Roman o prístrešok a ja o oheň. Noc sa niesla v príjemnom a zaujímavom duchu. Takéto miesta majú svoje duchovné čaro,… Okolo pol noci nás prišla pozrieť i divá zver, ale bližšie sa našťastie neodvážila.
Druhý deň…
Ráno sme sa prebudili do slnečného dňa, ktorý sme začali dobrým čajom od Romana. Následne sme sa zbalili, skontrolovali a upratali priestor a pobrali sme sa k bunkrom veliteľského stanovišťa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice. Bunkre sa nachádzajú cca 400m od cesty po pravej strane na začiatku obce Vyšný Komárnik. Následne sme sa obzreli aj drevený chrám svätých Kozmu a Damiána, ktorý sa nachádza v strede obce.
Na druhej strane cesty (oproti autobusovej zástavke) sa nachádza Hraničný orientačný stĺp. Približne 100m za ním sa nachádza posledná expozícia – žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.
Nasledovala už len cesta domov, pri ktorej sme sa ešte zastavili na Vojnovom cintoríne vo Važci. #4 Po stopách histórie… Dukliansky priesmyk sme oficiálne ukončili na spoločnom obede, kde sa nás ešte viac umocnil dobrým pocit z nových poznatkov a množstva nových zážitkov.
