#4 PO STOPÁCH HISTÓRIE… DUKLIANSKY PRIESMYK
#4 PO STOPÁCH HISTÓRIE… DUKLIANSKY PRIESMYK

Dukla –draho zaplatené víťazstvo?

Dukla, Dukliansky priesmyk či Karpatsko-duklianska operácia je miesto, kde sa odohrali najväčšie a najťažšie boje na našom území počas 2. svetovej vojny. Ako povedal český historik Richter: ,,Francúzi mali svoj Verdun, Taliani –Monte Cassino, Slováci a Česi –Duklu...“

,,Vojna sú mŕtve, navŕšené telá,
hlavy prebité od šrapnela,
splálené zruby, čo domovmi boli,
tisícky tisíc
mĺkvych hrobov v poli,
tisícky tisíc
nezmyselných smrti,
predsmrtný nárek
deti zachripnutý.

Spálený kameň...
Opustená cesta,
Sadze a popol,
Pokrývajúce mestá.
Vojna je buchot barel po zemi,
Nesmierne veľa
Strát a lúčení...“

... Gegmidin Gatjav








#4 PO STOPÁCH HISTÓRIE… DUKLIANSKY PRIESMYK

Minulý víkend sa uskutočnil ďalší Berny march z kategórie Po stopách histórie. Chcel som nadviazať na #3 PO STOPÁCH HISTÓRIE… PEVNOSŤ STACHELBERG, a tak preskúmať Dukliansky priesmyk bol ideálnou príležitosťou. Na začiatku tohto podujatia nás malo ísť 11, ale ako to už býva... Išli sme traja. Peťa a Romana neodradil ohlasovaný dážď a tak sme sa vybrali spoznať, čo vlastne to ,,slovo" Dukla predstavuje. Boli sme sa na východnom Slovenku pozrieť Dukliansky priesmyk...

Aby ste si, ale lepšie dokázali predstaviť, čo všetko sme zažili, začnem trošku netradične - číslami. Prešli sme 929km, navštívili 3 múzeá, 1 galériu, 1 skanzen, 17 vonkajších expozícií a 4 drevené cerkvi - kostolíky. Celkovo sme navštívili 27 miest, vďaka ktorým sme získali nové poznatky a dokážeme si už lepšie predstaviť, čo znamenajú ,,slová“ Dukla, Dukelský priesmyk, Duklianske bojisko, či Karpatsko - dukelská operácia.

Stručne z histórie

Česť padlým hrdinom...

Celkovo približne 26 834 sovietskych vojakov (38. armády 1. a 4. ukrajinského frontu), 1630 vojakov 1. čs. armádneho zboru a asi 11 000 nemeckých vojakov bolo zabitých (zdroj). Ranených a nezvestných bolo vyše 88 000 útočiacich vojakov a 52 000 vojakov na nemeckej strane. Celkovo bolo do bojov zapojených cez 250 000 tisíc vojakov, tisícky tankov, diel a inej techniky. Toto je výsledok Karpatsko-duklianskej operácie, ktorej pôvodným cieľom bolo za 5 dní preniknúť 100 km na územie Slovenska.

Do bojov sa zapojila 38. armáda (veliteľ: genplk. Kirill Semionovič Moskalenko) 1.ukrajinského frontu (veliteľ: maršal Ivan Stepanovič Konev) a pravého krídla 1. gardovej armády (veliteľ: gen. Andrej Antonovič Grečko) 4 ukrajinského frontu (veliteľ: genplk. Ivan Jefimovič Petrov) sovietskej armády. Do zostavy 38. armády bol zapojený aj 1.čs. armádny zbor pod vedením gen. Jana Kratochvíla (od 10.septembra pod vedením gen. Ludvíka Svobodu). Pred začiatkom operácie mala 38. armáda dovedna 13,5 divízií. To predstavovalo 97 000 osôb, približne 1700 diel a mínometov a 110 tankov a samohybných diel. Proti nim stála nemecká armádna skupina Heinrici tvorená tromi pešími divíziami, čo predstavovalo asi 20 000 vojakov.

Prečo?

Na prípravu operácie kvôli pomoci SNP v čo najkratšom čase boli k dispozícii len 4 až 5 dní. Za normálnych okolností by bol potrebný čas 4 až 6 týždňov. Podľa pôvodného plánu sa operácia mala uskutočniť do hĺbky 100 km a trvať 5 dní. Úder sa mal uskutočniť z priestoru Krosno – Sanok v smere na Prešov. Na piaty deň mala byť dosiahnutá Stará Ľubovňa – Sabinov – Prešov. (zdroj)

Karpatsko- duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944. Jej priebeh značne skomplikoval fakt, že 38. armáde sa nepodarilo dobyť silne bránené mesto Krosno a ovládnuť komunikácie v jeho okolí. Nemecké velenie dokázalo rýchlo prisunúť vojská z iných úsekov frontu. Boje nadobudli zdĺhavý a vyčerpávajúci charakter. Nemeckú obranu a prechod cez Karpatsko– dukliansky priesmyk sa podarilo prelomiť až 28.10. 1944. Z pôvodných 5 dní sa operácia natiahla na 51 vyčerpávajúcich dní.

Prvý deň...

Cesta - smer Dukliansky priesmyk...
Ráno o 3:50 vyrážam smer Prievidza. Vyzdvihujem Romana a ideme do Ružomberka, kde sa máme stretnúť s Peťom. Pôvodne bolo prihlásených 11 ľudí, ale ako to už býva... V Ružomberku sa spájame do jedného auta, aby sme dodržali ,,sharing travel“. Následne už spoločne vyrážame do Svidníka, kde oficiálne začíname #4 Po stopách histórie... Dukliansky priesmyk

Svidník

Začali sme vo Svidníku. Po príchode do tohto malého mestečka sme zaparkovali pred Pamätníkom sovietskej armády. Už cestou sme videli, že hneď vedľa sa nachádza areál Vojenského historického múzea. Pred pamätníkom sa týči štvormetrová socha sovietskeho vojaka, ktorý vzdáva hold padlým spolubojovníkom. Súčasťou pamätníka sú aj štyri masové hroby, kde je pochovaných vyše 9 000 vojakov. Samotný pamätník bol odhalený 3.10.1954. Je vysoký 37 metrov a týči sa v danom reliéfe krajiny. Po obhliadke pamätníka sme zapálili sviečku a uctili si padlých vojakov, ktorí padli pri oslobodení našej vlasti.

Následne sme sa presunuli do Parku bojovej techniky, kde sa nachádzalo 14 exponátov. Prevažná časť exponátov bola vojenská ťažká technika, ktorá bojovala v Karpatsko– dukliaskom priesmyku. Dotváralo ju pár exponátov z povojnového obdobia.

Ďalší náš bod na #4 Po stopách histórie... Dukliansky priesmyk... bol 4,2 m vysoký Pamätník Ludvíka Svobodu. Na otázku, prečo má zrovna sochu vo Svidníku, som v múzeu našiel takúto odpoveď: ,,Počas frontových dní zabezpečoval pre civilné obyvateľstvo potraviny, vo vojenských kuchyniach sa dal najesť zúboženým, vyhladovaným deťom. V povojnových rokoch prikázal na našom území opravovať rozbité mosty a cesty, odminovávať úrodné polia, obnovovať život pod Duklou“.

TIC

Keďže zbieram drevené turistické známky a v múzeu žiadne nemali, nasledovali naše kroky do TIC (Turistické informačné centrum). Tu sme všetci nakúpili pár suvenírov, aby sme podporili nielen tento kraj, ale aby sme mali aj niečo na pamiatku (samozrejme okrem zážitkov). Po návšteve TIC som navrhol coffe break 😊 Keďže sme už boli všetci prevažne od 04:00 na nohách, káva by nám prišla vhod. Menší problém nastal, keď sme skoro nenašli otvorenú kaviareň soboru doobeda. Ale šťastie nám prialo, a našli sme rovno dve. Pohostili sme sa nakoniec cheescakom a horúcou čokoládou. Od rána sme boli v očakávaní kedy zaprší. Všetky dostupné meteo aplikácie na dnes hlásili celkom slušný dážď. Rozhodli sme sa teda, že navštívime aj Múzea ukrajinskej kultúry, aby sme sa schovali pred prípadným dažďom.

Ukrajinská kultúra

V Múzeu ukrajinskej kultúry sme videli kultúrno – historické pomery v regióne od najstarších dôb po súčasnosť. Tu by som rád vytkol, že jedna expozícia je označená ako Rusíni, druhá ako Zakarpatský Rusi, či Ukrajinský Slováci... Chcelo by to trošku zjednotiť. Na treťom poschodí múzea, chýbali popisy v Slovenskom jazyku, ale nejako moc nám to neprekážalo.

Ďalšou zástavkou bol skanzen. V tomto prírodnom múzeu sa nachádza okolo 50 tradičných stavieb. Nachádzao sa tu celé osídlenie – obec so všetkou dobovou infraštruktúrou. Od školy, krčmy, mlynu či kováčskej dielne je impozantnou a dominantnou stavbou drevená cerkva (chrám/ kostiolík) zasvätená sv. Paraskieve. V tejto cerkvy sa dodnes slúžia obrady, či svadby.


Keď sme už boli v tomto kraji, tak sme sa rozhodli využiť všetko, čo nám tento kraj ponúkal a za čo sme zaplatili (ako správny Slováci 😊). Navštívili sme Galériu Dezidera Millyho. Avšak prišli sme po 16:00 a oficiálne bol kaštieľ, kde sa Galéria nachádzala zatvorená. Touto cestou by som rád poďakoval pani, že nám aj napriek tomu umožnila vstup a previedla nás Galériou. Dokonca aj s výkladom. A toto bola naša posledná zastávka vo Svidníku a pobrali sme sa ďalej smerom na Dukliansky priesmyk.

Dukliansky priesmyk...

Pokračovali sme do Údolia smrti nad obcou Kapišová. Cestou za Svidníkom sme sa zastavili pri Pamätníku tankistom (motorest Alpinka) tzv. Taran. Tvoria ho dva do seba vklinené tanky – sovietsky T34/85 a nemecký Panzerkampfwagen IV. Po zapálení sviečky sme sa pobrali smerom Kapišová.


V obci Kapišová na ľavej strane sa nachádzajú na poli dva exponáty T34/85.


Nad obcou Kapišová a medzi obcami Kružlová a Nižná Písaná sa nachádza Údolie smrti. Symbolizuje ho 8 tankov T34/85 rozmiestených voľne v prírode. Tieto exponáty pripomínajú taktové boje, ktoré sa odohrali na celom tomto území. Dole pri ceste vedľa parkoviska sa nachádza útulňa (teda skôr altánok) aj s krbom. Sú tu taktiež tabule s popisom udalostí. Hore na kopci sa nachádza malá neudržiavaná rozhľadňa na údolie (s trochou lezenia sa dá dostať až hore). Ako rarita sa tu týči najvyšší vertikálny nápis v exteriéri na Slovenku.

Pokračovali sme v ceste do obce Dlhoňa. Cestou sme natrafili na ďalší stredný tank T34/85, ktorý sa nachádza na križovatke v obci Svidnička. V obci Dlhoňa sa pred obecným úradom nachádza popisná tabuľa a Pamätník letcom bombardovacieho lietadla Pe-2. Pozostatky boli objavené až v roku 1981.

Jedinečná UNESCO pamiatka

Nasledovala cesta na druhú stranu údolia. Cestou sme za zastavili v Ladomírovej. V tejto obci sa nachádza cerva – chrám archanjelovi Michalovi, ktorý je od roku 2007 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Chrám bol zavretý, ale zo záhrady nás videl kostolník a prišiel nám otvoriť. Som veľmi rád, že nám dal možnosť vidieť tento chrám. Navyše nám porozprával nielen históriu kostolíka, ale aj obce, ktorá bola kompletne vypálená. Veľmi krásna výzdoba s jedným unikátom. Kto naň príde?

Áno, 13 apoštolov.

Pokračujeme potulkami po Duklianskom priesmyku

Nasledoval Nemecký vojnový cintorín, kde sme zapálili sviečku a uctili si padlých. Cintorín sa nachádza na ľavej strane na začiatku obce Hunkovce. Pochovaných je tu 3 100 nemeckých vojakov, ktorý padli pri bojoch o Dukelský priesmyk.

Naša cesta pokračovala do Nižného Komárnika, kde sa nachádza delostrelecké postavenie (2 delá) v kopci na ľavej strane obce. Z tejto expozície sme videli ďalšiu cerkvu – kostolík Ochrany Bohorodičky. Dnu sme sa nedostali, tak sme sa popozerali aspoň zvonku.


Keďže ešte stále sme mali 2 hodiny svitu a stále nezapršalo, rozhodli sme sa pokračovať. Obec Vyšný Komárnik. Tu sa nachádzalo viacero exponátov a vedeli sme, že už ich všetky nestihneme. Tak sme sa rozhodli, že prioritne spravíme tie, kde sa dostaneme, čo najbližšie s autom. Prvé sme navštívili Delostrelecké postavenie s bunkrami. Pri ceste sa dajú vidieť dve delá, ale ak zídete nižšie nájdete ďalšie štyri delá a bunkre. Niektoré ešte funkčné, z iných ostali už len jamy... Následne sme sa vybrali hore smerom k Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Po ceste sa nachádzal na poli ďalší exponát. Sovietske lietadlo Lisunov Li-2. Už sa značne zotmelo, a začali sme hľadať miesto na nocľah.

Previezli sme sa až po Výhliadkovú vežu, ale usúdili sme, že najlepšie miesto bolo pri Delostreleckom postavení s bunkrami vo Vyšnom Komárniku. Vrátili sme sa teda na miesto. Chceli sme použiť používané ohnisko a tak som rozdelil úlohy. Keďže už bola tma, tak Peťo sa postaral o drevo, Roman o prístrešok a ja o oheň. Noc sa niesla v príjemnom a zaujímavom duchu. Takéto miesta majú svoje duchovné čaro,... Okolo pol noci nás prišla pozrieť i divá zver, ale bližšie sa našťastie neodvážila.

Druhý deň...

Ráno sme sa prebudili do slnečného dňa, ktorý sme začali dobrým čajom od Romana. Následne sme sa zbalili, skontrolovali a upratali priestor a pobrali sme sa k bunkrom veliteľského stanovišťa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice. Bunkre sa nachádzajú cca 400m od cesty po pravej strane na začiatku obce Vyšný Komárnik. Následne sme sa obzreli aj drevený chrám svätých Kozmu a Damiána, ktorý sa nachádza v strede obce.

Ďalšia naša zastávka bola pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Samozrejme aj tu sme si uctili padlých nie len zapálením sviečok, ale aj minútou ticha. Ako zaujímavosť by som spomenul tvz. pylón pamätníka, ktorý je vysoký 28 metrov a svojim tvarom V symbolizuje jednak smer úderu sovietskych a československých vojsk do nemeckej obrany v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a zároveň aj bránu vstupu československých vojakov na územie svojej vlasti. Okrem pylónu sa tu nachádza aj vojnový cintorín, či bronzové tabule s 1265 vygravírovanými menami príslušníkov 1 čs. armádneho zboru, ktorý padli počas bojov. Celý pamätník dotvára Alej hrdinov s 15 bustami československých a sovietskych hrdinov.

Medzi poslednými miestami, ktoré sme navštívili bola Výhliadkovej veža na Dukle s múzeom. Tu z vrchnej výhliadky si môže každý dotvoriť predstavu, akým náročným terénom sa museli prebiť naši vojaci pri oslobodení našej krajiny. Pred Výhliadkovou vežou sa nachádza Pamätník na mieste vstupu československej prieskumnej hliadky do rodnej vlasti.

Na druhej strane cesty (oproti autobusovej zástavke) sa nachádza Hraničný orientačný stĺp. Približne 100m za ním sa nachádza posledná expozícia - žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.

Nasledovala už len cesta domov, pri ktorej sme sa ešte zastavili na Vojnovom cintoríne vo Važci. #4 Po stopách histórie... Dukliansky priesmyk sme oficiálne ukončili na spoločnom obede, kde sa nás ešte viac umocnil dobrým pocit z nových poznatkov a množstva nových zážitkov.

Záver

A čo na záver tohto vyčerpávajúceho článku? Myslím, že #4 Po stopách histórie... Dukliansky priesmyk splnil účel a už nielen my, ale aj vy si momentálne dokážete lepšie predstaviť význam ,,slova" Dukelský priesmyk, či Dukla

Kompletný zoznam navštívených expozícií:

Múzea:

1. Vojenské historické múzeum – Múzejné oddelenie Svidník
2. Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku (kultúrno-historická expozícia)
3. Múzeum vo Vyhliadkovej veže na Dukle

Galéria:

4. Galéria Dezidera Millyho (umelecko - historická expozícia ukrajinskej kultúry)

Skanzen:

5. Skanzen (múzeum v prírode)

Vonkajšie expozície:

6. Park bojovej techniky vo Svidníku
7. Pamätník sovietskej armády vo Svidníku
8. Pamätník Ludvíka Svobodu vo Svidníku
9. Pamätník tankistom medzi obcami Svidník a Kapišová (motorest Alpinka)
10. Tanky v poli v obci Kapišová
11. Údolie smrti
12. Tank na križovatke v obci Svidnička
13. Pamätník letcom v obci Dlhoňa
14. Nemecký vojnový cintorín v Hunkovciach
15. Delostrelecké postavenie v Nižnom Komárniku
16. Delostrelecké postavenie s bunkrami vo Vyšnom Komárniku
17. Sovietske lietadlo Lisunov Li-2 pod Brdom
18. Pamätník na mieste vstupu československej prieskumnej hliadky do rodnej vlasti
19. bunkre a veliteľské stanovište veliteľa 3. čs. brigády
20. Pamätník československého armádneho zboru na Dukle
21. Hraničné orientačné stĺpy
22. umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii
23. Nemecký vojnový cintorín vo Važci

Zaujímavé informácie

A aby som nezabudol, rád by som zmienil a zároveň pochválil voľne dostupný AED (Automatický externý defibrilátor), ktorý sa nachádzal vo Svidníku na námestí. Takže pokiaľ Vás #4 Po stopách histórie... Dukliansky priesmyk inšpiroval a radi by ste sa nabudúce pridali k nám, sledujte kalendár podujatí. Ak by ste sa rozhodli ísť sami, mám pre Vás pár užitočných informácií:

Múzeum ukrajinskej kultúry

Otváracie hodiny: utorok – piatok: 8.30 – 16.00 h. sobota – nedeľa: 10.00 – 16.00 h.
Cena: 3€/ vstup dospelý

Skanzen - expozícia v prírode

Otváracie hodiny: máj – október: pondelok – piatok 8.30 – 18.00 h. sobota – nedeľa 10.00 – 18.00 h. november – apríl: len vopred ohlásené návštevy
Cena: 3€/ vstup dospelý

Galéria Dezidera Millyho

Otváracie hodiny: utorok – piatok: 8.30 – 16.00 h. sobota – nedeľa: 10.00 – 16.00 h.
Cena: 3€/ vstup dospelý
Pozn.:
Ak si zakúpite plný vstup (Múzeum, Galéria, Skanzem), platíte len 6€. Ak by ste si zakúpili iba jednotlivé vstupy tak 9€.
Odkazy:
Dukla
Vojenský historický ústav
Slovenské národné múzeum
Svidník
,,Najväčšou vašou výzvou nie je niekto iný. Je to bolesť v nohách a vnútorný hlas, ktorí kričí, ale nemôžete ho počúvať. Práve vtedy zaberte a zistíte, že ľudská myseľ zvádza zápas medzi ľahkým a správnym.“
Neznámy autor
,,Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, ak žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý."
Seneca
,,Prvé a najväčšie víťazstvo spočíva v ovládnutí seba samého."
Platón
„Sila nepochádza z fyzickej kapacity. Pochádza z nezlomnej vôle.“
Móhandás Karamčand Gándhí
„Každý človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v našom dosahu.“
Ralph Waldo Emerson
„Príroda nikdy neporuší vlastné pravidlá.“
Leonardo Da Vinci
,,Toto je život, a nič iného nebude."
Kazma
,,Národ, ktorý zabudne svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť."
W. Churchill
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial