#5 BERNY MARCH… SPOZNÁVANIE SLOVENSKÉHO RAJA
#5 BERNY MARCH… SPOZNÁVANIE SLOVENSKÉHO RAJA

September, mesiac kedy po návale prázdninových turistov začínajú hory opäť voľnejšie dýchať. Žiadne rady na rebríkoch či reťaziach. Žiadne tlačenie sa na ideálne miesto kvôli fotke. Mesiac kedy sme absolvovali #5 Berny march… Spoznávanie Slovenského raja. A ako náš march minulý víkend prebiehal? Čo všetko sme zažili? Čítaj ďalej a dozvieš sa ?

Začnem trochu netradične a to jednou časťou povesti z príbehu, ktorý sa viaže k prvej polovici 13. až začiatku 14. storočia… „Kláštorisko je zvláštne miesto. Možno povedať, že požehnané, lebo sa tam zachránilo mnoho ľudí. Príroda na tom mieste vytvorila najlepšiu ochranu. Planinu Kláštoriska chráni Hornád, čo preteká zahryznutý do dlhého skalnatého prielomu. Potom Kyseľ, tiesňava, cez ktorú neprejde žiaden bojovník na koni, a strmá dolina, ktorú zdolajú vtáky, ale ľudia ťažko. Keď pred stáročiami vtrhli do našej krajiny Tatári, hnali sa na malých koňoch a okolo seba šibali zakrivenými šabľami. Nemali zľutovania, plienili všetko, čo našli. Ľuďom zapaľovali domy, ničili úrodu, zabíjali zvieratá.“
„A kráľ to nechal len tak? Veď musel mať vojakov!“ vyhŕkol Josko.
„Vojaci kráľa Belu sa postavili proti Tatárom, ale nezastavili ich. Títo Tatári, ktorí sa tu prihnali až z Mongolska, postupovali od Tatier. Keď prišli na Spiš, nachádzali prázdne dediny. Prázdne domy a chlievy bez zvierat boli tu v Hrabušiciach a aj v Letanovciach, Vydrníku, Tomášovciach a ďalších dedinách. Kam sa všetci podeli? Museli poutekať, dakde sa ukryť, na dobre chránenom a neprístupnom mieste.“
„Išli na Kláštorisko!“ zvolal Josko.
„Presne tak. Ich domovom sa stala veľká planina ukrytá v lese, obkolesená tiesňavami, riekou a roklinami. Vďaka tomu všetci prežili. Keď tie zlé časy pominuli, ľudia z vďaky postavili na planine drevenú zvonicu a dali do nej odliať zvon. A skalu, ktorá sa tam neďaleko týči, premenovali na Skalu útočišťa. Zachránení ľudia chceli, aby si všetci, aj tí čo prídu po nich, pripomínali, že za svoj život vďačia Božej milosti a tomuto miestu,“….
Poviedka Tajomný mních a zvon, autorka Soňa Jakešová

#5 BERNY MARCH… SPOZNÁVANIE SLOVENSKÉHO RAJA

Turistika bez výhovoriek…

Slovenský raj

Národný park Slovenský raj patrí medzi najmladšie národné parky na Slovensku. Krajinársky mimoriadne hodnotné územie na pomedzí Spiša a Gemera bolo od roku 1964 chránené ako chránená krajinná oblasť. V roku 1988 ho povýšili na národný park s rozlohou 328 km2, pretože táto kategória zabezpečuje vyšší stupeň ochrany. Približne jedna pätina národného parku je prísnejšie chránená v rámci 11 národných prírodných rezervácií a 8 prírodných rezervácií. Na území Slovenského raja nájdeme množstvo úzkych kaňonov a hlbokých roklín s vodopádmi, pri zdolávaní ktorých si treba vypomôcť početnými rebríkmi a lávkami. Najnavštevovanejšími roklinami sú Suchá Belá, Veľký Sokol, pokračovaním ktorého je Róthova roklina pomenovaná po priekopníkovi turistiky v Slovenskom raji a sprístupňovania jeho roklín prof. Martinovi Róthovi, Prielom Hornádu a Kyseľ. Ďalšími obľúbenými cieľmi sú skalný výbežok Tomášovský výhľad alebo Kláštorisko s ruinami kartuziánskeho kláštora (zdroj)….Po výstupe na Kriváň, pokračujeme v sérii Berny march – Turistika bez výhovoriek, spoznávaním Slovenského raja. Čítaj ďalej a uvidíš, čo všetko tam na teba čaká…

Piatok

V rámci sharing travel sa tentokrát stretávame všetci v Banskej Bystrici. Nasleduje rýchle prerozdelenie pasažierov a materiálu do áut a všetci vyrážame smer Podlesok – Hrabušice. Po príchode sa hlásime na recepcii, kde dostávame parkovacie, stanové a čipové karty na turnikety. A tak ako na #4 Berny march, rovno kupujeme i 3 balíky dreva, keďže nám v noci hlásia iba 1 – 2 stupne. Našli sme si útulný altánok, vybrali miesto na stany, založili oheň a oficiálne sme zahájili #5 Berny march. Po krátkom poučení o zajtrajšom dni a debate o výstroji a materiáloch, či hodinkách, nasledoval voľný večer. Po chvíľke nás prišli pozrieť bratia z Poľska. Marek a Vojtech. Ako to už býva, slovo dalo slovo a už sme debatovali u nich na chate aj so zvyškom poľskej družiny. Tu som si uvedomil pravidlo, že na horách zlí ľudia neexistujú. Chalani z Poľska mali toho na Slovensku veľmi veľa pochodené a vymenili sme si veľa poznatkov o trasách, či nápadoch a vylepšeniach,…

Sobota

Prebudili sme sa do chladného rána. Táto noc bola pre niektorých už sama o sebe výzva. Spanie v stane, či v takýchto chladných podmienkach. Vďaka dobrej výstroji a vedomostiam z kurzov prežitia ako si spraviť komfort sme ju všetci absolvovali s úsmevom. Teda pokiaľ som nevyliezol z vyhriateho spacáku :D. A áno, neodpustím si to, začali sme s hodinovým oneskorením, ale aspoň nám trochu odmrzli stany. Na hodinkách mi ukazovalo 06:01, čas kedy sme sa vybrali na jedno veľké nové dobrodržustvo. Počasie aj napriek tomu, že bolo chladné, bolo ideálne. Obloha bez oblačnosti a Slnko sa už ukazovalo na obzore.

Trasa #5 Berny march

Našim cieľom bolo prejsť kaňonom – Prielom Hornádu, pokochať sa výhľadom z Tomášovského výhľadu a niečo sa dozvedieť o Kláštorisku. Ráno sme vyrazili smerom na východ po modrej turistickej značke z Autocampu Podlesok (545 m.n.m.) smerom k Hrdlu Hornádu (540 m.n.m.). Následne sme prešli úsekom s technickými zabezp. pomôckami ako reťaze a stupačky. Tesne ponad tokom rieky sme sa presunuli do Kláštorskej rokliny, ústie (525 m.n.m.). Pokračovali sme ďalej po modrej turistickej značke okolo Letanovského mlyna (530 m.n.m.) až na rázcestník Pod Tomášovským výhľadom (515 m.n.m.). Tu sme prešli na zelenú turistickú značku, ktorá nás doviedla až na Tomášovský výhľad (645 m.n.m.). Odtiaľ sme zišli zelenou a následne modrou turistickou značkou Biely potok, ústie (520 m.n.m.). Tu nás čakalo aj najvyššie stúpanie na celej našej trase. Po tejto modrej turistickej značke sme vyšli až na Kláštorisko (775 m.n.m.). Späť na Podlesok sme sa vracali cez zelenú turistickú značku, ktorá nás doviedla až na Pod Kláštoriskom (760 m.n.m.). Odtiaľ sme sa najprv vydali po žltej turistickej značke Nad Podleskom (705 m.n.m.) a následne červenou turistickou značkou sa vrátili až do Podlesku (545 m.n.m.)

Naša trasa:

Celková dĺžka: 22,8 km
Výškové prevýšenie: stúpanie + 920 m. / klesanie – 920 m.
Celkový čas túry: 8:58:44 hod.

POI – Záujmové body

– Podlesok (545 m.n.m.)
– Hrdlo Hornádu (540 m.n.m.)

– Kláštorská rokl., ústie (525 m.n.m.)

– Letanovský mlyn (530 m.n.m.)
– Pod Tomášovským výhľadom (515 m.n.m.)

– Tomášovský výhľad (645 m.n.m.)

– Biely potok, ústie (520 m.n.m.)

– Biely potok, rázc. (515 m.n.m.)

– Kláštorná lúka (800 m.n.m.)

– Kláštorisko, chata (775 m.n.m.)

– Pod Kláštoriskom (760 m.n.m.)

– Nad Podleskom (705 m.n.m.)

– Podlesok (545 m.n.m.)

Prielom Hornádu

Je unikátne územie, ktoré vytvorila rieka Hornád. Vo vápencoch vyhĺbila kaňon dlhý 11,7 km. Charakter hornín, členitosť terénu, mikroklíma a prítomnosť vody podmieňujú veľkú pestrosť rastlín, živočíchov a ich biotopov. Atraktívnosť územia zvyšuje aj výskyt zaujímavých skalných útvarov, ako je Tomášovský výhľad, Ihla a Kazateľnica, rôznych jaskýň, dier a priepastí. Územie kaňonu je vzhľadom na mimoriadne vysokú prírodnú hodnotu chránené najvyšším stupňom ochrany ako Národná prírodná rezervácia Prielom Hornádu s rozlohou 290,94 ha. Zároveň je súčasťou Natura 2000 – chráneného územia európskeho významu. Prvý známy prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906 a v júli toho istého roku bol splavený aj na plti.

Kaňon je prístupný celoročne. Môžete doň vstúpiť od Podlesku ako my alebo od Čingova. Na rozdiel od tiesňav Slovenského raja prechod kaňonom je možný v oboch smeroch. Potrebná je ale ohľaduplnosť a tolerancia. Trasa začína od Hrdla Hornádu až po Skalné vráta pri ústi Bieleho potoka. Vzhľadom na to, že Prielom Hornádu patrí do piateho stupňa ochrany prírody, pohyb je možný len po označenom turistickom chodníku. Na jednotlivých exponovaných častiach kaňonu sa nachádzajú technické zariadenia (stúpačky, lávky a rebríky, či reťaze).

Najnižší bod: Hornád pod Tomášovým výhľadom (ústie Bieleho potoka) 511 m.n.m.
Najvyšší bod: Sútok Hornádu a Veľkej Bielej vody 528 m.n.m.
Prevýšenie: 17 m.n.m. na dĺžke 9 km
Záujmové body (rázcestníky): Hrdlo Hornádu – Kláštorská roklina – Letanovský mlyn – Biely potok, ústie
Počas prechodu využijete 7 kovových mostíkov a lávok, 140 kovových stupačiek, približne 333 metrov reťazí a 70 m drevenných lávok. Prechod si vyžaduje vhodnú výstroj, najmä pevnú obuv. Priemerný čas prechodu je 3,5 hodiny.

Tomášovský výhľad

Je najnavštevovanejšou výhliadkou v Národnom parku Slovenský raj. Nachádza sa v nadmorskej výške 680 metrov. Vznikal postupne tvarovaním povrchu – výrazne ho formovala najmä erózna činnosť rieky Hornád. Najvrchnejšia časť tohto vrchu ma charakter plošiny a práve tá nesie názov ,,Tomášovský výhľad“. Masív tvoria vo vrchnej časti drobnozrnité vápencové zlepence a v spodnej časti svetlosivé vápence. Skalná stena Tomášovského výhľadu je viac ako 200 m dlhá a v severozápadnej časti dosahuje výšku 25 – 32 m. Stena je takmer kolmá a v hornej časti prechádza až do previsov.

Z plošiny Tomášovského výhľadu vidíme rozsiahly komplex lesov Slovenského raja od Kolísok cez Čertovu sihoť, Kyseľ až po lesy na rozhraní Slovenského raja a Hornádskej kotliny. Pri dobrej viditeľnosti je možno pozorovať aj Vysoké Tatry. V protiľahlom svahu Čertovej sihote sa nachádza verejnosti neprístupná jaskyňa Čertova diera (žije tam až 12 druhov netopierov)

Masív Tomášovského výhľadu je jediným vyhradeným miestom pre skalolezcov v Slovenskom raji. Stena bola patrične nakotvená.

Kláštorisko

Sa nachádza v centre krasového územia Slovenského raja. Je to náhorná plošina, obkolesená sústavou kaňonov a tiesňav s bohatým zastúpením krasových vápencových foriem v podzemí (jaskyne), ktorá nesie novší názov Čertova sihoť a pod ktorými leží Kláštorisko. Pomenované je po zaniknutom kartuziánskom kláštore. Pôvodný názov bol Letanovská skala, ktorá sa nachádza v zakladajúcej listine kláštora z roku 1299, ale mnísi pomenovali toto miesto biblickejším názvom Skala útočišťa (Lapis reguii) a celému územiu dali názov Raj.

Náhorná plošina je zo severu, juhu i juhovýchodu prirodzene chránená strmými skalnými zrazmi a z prístupnejších strán bola už v praveku opevnená (od doby brondzovej). V 13. storočí z obavy pred nájazdmi Mongolov (Tatárov) si obyvatelia Spiša vybudovali ďalšie opevnenia, z ktorého murivo v dĺžke pol kilometra dodnes vidieť nad Letanovským mlynom. Na severnom svahu lokality, povedľa vyústenia Kláštorskej rokliny sa nachádza múrom ohradený stavebný komplex s rozlohou cca 100×100 m., ktorý bol v zalesnenom teréne archeologicky skúmaný v rokoch 1983 – 1993 a dodnes je dobrovoľnými aktivistami stavebne udržiavaný a pamiatkovo prezentovaný širokej turistickej verejnosti. Vďaka výskumu a dochovanej kroniky Fundatio Lapidis Refugi napísanej po roku 1517 je objekt kláštora v jeho pôvodnej podobe a vyše dvestoročnej pôsobnosti kartuziánskych mníchov dobre čitateľný.

Založenie Kláštora

Podľa zakladacej listiny z 19. decembra 1299, ktorú vystavil spišský prepošt Jakub, toto miesto za ,,podpory kráľovskej autority“ a so súhlasom všetkých zemepánov darovali kartuziánom, aby si na ,,česť Bohorodičky“ postavili kláštor. Skromný majetok pozostával z lesa, pasienku a práva rybolovu v riekach Hornád a Belá. Kartuziánski mnísi nenechali na seba dlho čakať a hneď na jar nasledujúceho roka sa pustili do výstavby svojo rehoľného domu, aby on ,,prinášal duchovné ovocie“, ako uvádza kronikár kláštora. Kláštor zanikol roku 1543.

Kartuziáni

,,Kríž stojí, kým svet sa krúti“

Túto rehoľu v roku 1084 založil sv. Bruno z Kolína nad Rýnom. Vzdelaný človek, pôsobiaci na remešskej katedrálnej škole bol zvolený za arcibiskupa. Funkciu neprijal a spolu s biskupom v Grenobli, Hugom a ďalšími spoločníkmi odišli do horskej pustatiny pri Grenobli (francúzske Alpy), kde postavili prvé provizórium kláštora. Miesto Grande Chartreuse (Veľká Kartúza) dalo názov aj reholi a dodnes je tam materské sídlo kartuziánskej rehole. Spoločenstvo spolunažívalo podľa duchovnej intuície. Až po smrti svätého Bruna boli spísané „zvyklosti” – tzv. Consuatudines Cartusiae (1121 – 1127), ktoré sa stali základom pre regulu schválenú pápežom Inocentom II. (1133). V nej sú špecifiká kartuziánskej spirituality: vyvážený rytmus života, modlitby, práce a učenia; klauzúra, cela, askéza, chudoba, meditácia ako metóda duchovného rozlišovania.

Zostávaj v cele a cela ťa naučí všetkému!

Život v samote – v kláštornej cele, umožňoval najlepší tréning duchovnej formácie a životnej filozofie– návratu do raja. Preto kartuziáni pomenovali Rajom naše, aj mnohé iné miesta v Európe. Kartuziáni kladú dôraz na význam kníh, keďže nemôžu kázať ústami. Boli kopistami, iluminátormi, kníhviazačmi a milovníkmi kníh, čím rehoľa značnou mierou prispela ku kultúrnemu obrazu Európy. Vďaka uzavretosti od priameho vplyvu v cirkevnej politike sa v priebehu storočí stala vzorom kláštorného života. Pápež Inocent XI. charakterizoval rehoľu po 600 rokoch pôsobenia, vykazujúcu vyše 200 kláštorov, slovami: „Carthusia nunquam reformata, quia nunquam deformata.” (Kartuzia nebola reformovaná, lebo nebola nikdy deformovaná).
Väčšina kláštorov bola v priebehu novoveku zrušená alebo zanikla. Rád dnes vykazuje 24 kláštorov (z nich 6 ženských) v Európe a dva novozaložené v Brazílii a USA (jediný Slovák, prešovský rodák M. Tobiáš bol 2. 8. 1993 vysvätený za kňaza v kartuzii Arlington-Vermont v USA). (zdroj)

Ubytovanie: Autocamping Podlesok

Ubytovanie /osoba: 4€
Miestna daň: 0,70€
Drevo: 2,90€
Parkovanie /1 auto: 3€
Stan: 3,5€
Chata – základ: 50€
Chata – komfort: 120 – 150€
mapa
Doplňujúce informácie: Práčka či elektrika v kuchynke je na žetóny 0,50€.

Záver:

A čo na záver? Snáď len ďakujem. Spoznal som nových ľudí, prialo nám počasie, pribudli nám nové zážitky. Veď posúďte sami:

A už teraz sa teším na #6 BERNY MARCH… Potulky Malou Fatrou

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial