#9 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK… ZIMNÉ JÁNOŠÍKOVE DIERY

Ako už názov napovedá #9 Turistika bez výhovoriek… Zimné Jánošíkove diery nás zaviedla do lokality Terchovej. Do kraja, kde sa pred 332 rokmi narodil najznámejší slovenský zbojník Juraj Jánošík. Síce sa ani nám nepodarilo nájsť jeho legendárny poklad, ale našli sme niečo oveľa cennejšieho… Krásnu prírodu, nových priateľov a pokoj na duši. V tomto zimnom (aj keď to tak zatiaľ vonku nevyzerá) období, sme prešli tzv. Jánošíkove diery – Dolné, Horné, Nové a zastavili sme sa aj v rodnej osade Juraja Jánošíka – u Jánošíkovcov.

Aj napriek nepriaznivej predpovedi počas týždňa sa nakoniec odhodlalo 5 statočných (z 10 prihlásených) absolvovať spolu so mnou túto túru ,,bez výhovoriek”. Nakoniec nám počasie vyšlo na jedničku a v tomto kraji sme strávili 6 hodín, počas ktorých sme prešli úctihodných 14 km…

Legenda o Jánošíkovom poklade

Ako povedal Dr. Stanislaw Dzieciolowski (autor knihy Juraj Jánošik, hetman zbójnicki): ,,Prosto, Jánošíkov poklad je slovenským svätým grálom, slovenskou záhadou templárskych drahocenností. Človek ho musí byť hoden a nieje zadarmo.”

Znalcami a hľadačmi odporúčaný návod znie takto: Choď na také miesto v Korbeľke, odkiaľ budeš vidieť dvere na troch krčmách (stankovská, ľubochnianska a gombášska) a dvere dvoch kostolov (Stankovany, Gombáš), a pod tebou je miesto, kde je jaskyňa a v nej je uložený Jánošíkov poklad. Vstup do jaskyne je zakrytý zemou a treba ju odkopať a odhádzať. Do jaskyne sa môže vkročiť len so šúpkou (otepou) slamy. Pri vstupe do jaskyne treba ju niesť pred sebou ako ochranu pred zariadením, ktoré má usmrtiť nepovolaného votrelca. Sú to ostré meče, ktoré sa pri vstupe do jaskyne vysunú a zapichnú len do otepe slamy, takže už nemôžu ublížiť človeku, ktorý ide po poklad (povesť Jánošíkov poklad z cyklu Gombášske povesti, zdroj).

#9 Turistika bez výhovoriek… Zimné Jánošíkove diery

Naša cesta v Jánošikovom kraji…

Sobotné ráno pre mňa nebolo jednoduché. V piatok sme s priateľmi ponocovali na chate v Belej a tak spánkový deficit bol značný. Našťastie od prvého momentu stretnutia v Bielom Potoku bola super nálada, ktorá ma držala na nohách celý deň ? Po krátkom úvodnom briefingu som zhodnotil, že sme dostatočne odhodlaní a vystrojení nato, aby sme prešli celé Jánošíkové diery. Všetci súhlasili a tak som vedel, že dnes to bude zábava so super ľuďmi. Prialo nám i počasie, ktoré mi kázal Dano ,,objednať”, aby sme mali z tohto dňa väčší pôžitok ako z Výstupu na Inovec, kde sme mali len hmlu a ľad.

Vybrali sme sa cez Ostrovné na Nové diery, ktorými sme prešli až ku kolibe na Podžiari. Cestou sme si užívali krásu tiesňav a výhľadov, ktoré sa tu nachádzali. Na Podžiari sme si dopriali krátku prestávku, po ktorej sme pokračovali na Horné diery až k rázcestníku pod Pálenicou. Tu sme prešli na zelenú turistickú značku, ktorá nás doviedla až do sedla Vrchpodžiar. Znovu sme prešli okolo koliby (teda kolíb, nachádzajú sa tu dve koliby, ale len jedna bola v prevádzke) a zišli sme Dolnými dierami späť na Biely Potok.

Národná prírodnú rezervácia Rozsutec

Oblasť Rozsutec bola za Národnú prírodnú rezerváciu vyhlásená v roku 1967. Nachádzajú sa tu dominanty okolia – Veľký a Malý Rozsutec. Patrí do katastrálneho územiach Párnica, Terchová a Zázrivá. Rozloha rezervácie je 862 hektárov. Pre rezerváciu je charakteristická vápencová fauna a flóra s výskytom niekoľkých vzácnych a zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. Žije tu asi 2 000 druhov živočíchov, z toho 700 druhov motýľov a 600 druhov chrobákov. Súčasťou rezervácie je známa sústava tiesňav Jánošíkove diery, ktorými preteká Dierový potok a ten vytvára Dierove vodopády. Nachádza sa tu aj vzácna Kryštálová jaskyňa. Na rezerváciu sa vzťahuje 5. stupeň ochrany.

Jánošíkovským chotárom

,,Jánošíka nemôžete zabiť. Jánošík je sloboda a sloboda je večná!”

Vzhľadom k tomu, že sa už začínalo stmievať, rozhodli sme sa prejsť autami až do osady Huličiarovci. Tu sme odparkovali autá a pešo sme sa vydali po zelenej turistickej značke. Pôvodne sme chceli prejsť cez vyhliadku Pupov, ale bolo by to už nad naše sily. Nakoniec sme boli radi, že sme zvládli prejsť do osady Jánošikovci. Rodiska Juraja Jánošíka. Cestu lemoval náučný chodník Jánošíkovským chotárom. V osade sa nachádza aj múzeum, ktoré sme už bohužiaľ nestihli otvorené. A tak sme sa pobrali späť k autám, kde sme oficiálne ukončili našu #9 Turistiku bez výhovoriek… Zimné Jánošíkove diery.

Zbojníci v Karpatoch

Zbojníctvo bolo rozšírené v celej oblasti Karpát a v Rakúsko – Uhorsku predstavovalo formu odboja a protestu voči neľudskému vykorisťovaniu poddaných.
V 17. a 18. storočí, kedy bolo zbojníctvo v Karpatoch najviac rozšírené, bolo obyvateľstvo Uhorska vystavené silnému feudálnemu útlaku. Životné podmienky boli natoľko biedne, že dokonca sa i šľachta búrila voči centralistickej vláde Habsburgovcov z Viedne. Odľahlé panstvá a horské dediny sa stávali ohniskami rebélie, ktorými domáca šľachta i poddaný ľud reagoval na mocnejúci reakčný útlak Rakúska. Organizované boli rozsiahle sprisahania a stavovské povstania. Najznámejšie bolo Kurucké povstanie zorganizované sedmohradským magnátom Františkom Rákoczim II. Povstanie veľmi rýchlo zľudovelo a po jeho potlačení boli prenasledovaní vzbúrenci odsúdení na život v horách. Tu sa z nich kvôli obžive a neutíchajúcej túžby po slobode stávali zbojníci. Prepadávali majetných mešťanov, bohatú šľachtu a s nadobudnutou korisťou sa často delili aj s poddanými. Týmto zbojstvo naberalo aj charakter sociálnej revolty a v očiach ľudí sa zbojníci stávali hrdinami. Po ukončení stavovských povstaní však karpatské zbojníctvo negatívne vplývalo na politické pomery v Uhorsku. Župné správy i feudáli sa preto snažili, čo najrýchlejšie potlačiť akúkoľvek formu rebelanstva svojich poddaných a dolapení zbojníci boli vždy kruto potrestaní a odsúdení na smrť.

Juraj Jánošík

Mnoho bolo zbojníkov z každej strany Karpát. Ukrývali sa v horách, odkiaľ podnikali lúpežné výpravy. Najznámejším Karpatským zbojníkom sa stal terchovský rodák Juraj Jánošík. Narodil sa v januári roku 1688 na terchovských kopaniciach v osade, ktorá sa dodnes volá po jeho rode Jánošíkovci. Juraj vyrastal na Terchovej v rodine chudobného roľníka Martina Jánošíka. Životné podmienky boli v hornouhorských dedinách pre silný feudálny útlak a vykorisťovanie veľmi zlé. Ľud sa búril, vznikali stavovské povstania. Kuruckí povstalci verbovali do svojich vojenských jednotiek mužov a chlapcov práve z radov poddaných, ktorým po víťazstve sľubovali mnohé slobody. Takto sa medzi povstalcov dostal aj mladý Juraj. Ako vojak sa zúčastnil pamätnej bitky pri Trenčíne v roku 1708, kde boli kuruci porazení cisárskym vojskom. Jánošík bol zajatý a donútený k službe cisárovi ako člen strážnej posádky na zámku v Bytči. Tu sa spoznal s väzneným zbojníckym kapitánom Tomášom Uhorčíkom, ktorému pomohol k úteku. Jánošík bol na prosby svojho otca oslobodený zo služby na zámku a nakrátko sa vrátil do Terchovej. Po návrate domov sa stretol s kapitánom zbojníkov Tomášom Uhorčíkom, s ktorým potom odišiel na zboj.

Juraj Jánošík ako zbojnícky kapitán

Uhorčík sa ale krátko nato oženil a svoju zbojnícku skupinu opustil. Po zbojníckej prísahe sa Juraj Jánošík pre svoje vodcovské vlastnosti a udatnosť stal vo svojich 23 rokoch zbojníckym kapitánom. Jánošíkovo zbojníčenie trvalo však len jeden a pol roka. Najviac lúpežných prepadov uskutočnil so svojimi tovarišmi v roku 1712, kedy olúpili o majetok bohatých mešťanovi viacerých šľachticov. Podobné akcie ohrozovali politickú stabilitu v Uhorsku. Na Jánošíka a jeho skupinu boli preto nasadení stoliční drábi , ktorí ho s pomocou cisárskych vojakov aj dolapili spolu s Tomášom Uhorčíkom. Z väzenia ale boli prepustení pre nedostatok dôkazov. Skupina zbojníkov však lúpila aj bez svojho kapitána. Tak sa stalo, že pri jednej lúpežnej akcii, postrelili domanižského farára, ktorý následkom zranenia podľahol. Na Jánošíka a jeho tovarišov preto bola vyslaná posilnená skupina drábov. Zbojníckeho kapitána zlapali v marci 1713 v Klenovci, kde sa ukrýval u svojho priateľa Uhorčíka. Obaja boli súdení v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jánošík bol vypočúvaný pri krutom dvojnásobnom mučení, po ktorom bol odsúdený na smrť. Pre výstrahu ho potom verejne popravili zavesením na hák. Uhorčíka a ostatných polapených zbojníkov a mnohých tých, ktorí zbojníkom aktívne pomáhali, rovnako súdili a popravili.

Juraj Jánošík zomrel ako 25 ročný a už za svojho krátkeho života mal povesť čestného a udatného muža. Po smrti sa pre poddaný ľud, z ktorého pochádzal, stal legendou, hrdinom a mučeníkom, ktorý sa opovážil postaviť feudálnemu útlaku a neslobode. Historická postava Juraja Jánošíka sa stala základom karpatskej zbojníckej tradície, ktorej jadrom je práve tradícia jánošíkovská. Tá je dodnes živá v množstve ľudových legiend, v povestiach, piesňach , tradičných zbojníckych tancoch či neskorších umeleckých dielach. Ako zosobnenej túžby človeka po slobode a spravodlivosti je Jánošík stálym zdrojom inšpirácie pre národnú kultúru Slovákov.