Možnosti civilného vlastníctva zbraní ako súčasť rozvoja profesionálneho vojaka

*Tento článok som publikoval pre naše združenie Legis Telum.

 

Civilné vlastníctvo strelných zbraní je v slovenskom prostredí dlhodobo vnímané primárne cez optiku bezpečnosti a kriminality. Menej však ako priestor pre rozvoj odborných a praktických spôsobilostí jednotlivca, vrátane profesionálnych vojakov, či policajtov. Legislatívne prostredie Slovenskej republiky, prezentované najmä zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, pritom vytvára rámec, ktorý pri dodržaní pravidiel umožňuje spájať civilnú zbraňovú kultúru s potrebami štátu – rozvojom príslušníkov ozbrojených zborov.

 

Minulý týždeň sa konalo podujatie - workshop, ktorého sme boli primárnou súčasťou. Workshop ,,Civilné vlastníctvo zbrane a rozvoj spôsobilostí vojaka“, je organizovaný našim združením Legis Telum v spolupráci s Akadémiou ozbrojených síl SR (AOS SR) a partnermi z aplikačnej praxe.

 

Cieľom bolo poukázať, že zodpovedné civilné vlastníctvo zbraní môže byť legitímnym a prínosným prvkom rozvoja profesionálneho vojaka. Pokiaľ je zasadené do vyváženého ekosystému spolupráce medzi občianskym sektorom, ozbrojenými silami a akademickým prostredím.

 

Na tomto podujatí sa v kompaktnej forme spojili tri roviny, ktoré sú z nášho pohľadu pre udržateľný rozvoj schopností profesionálneho vojaka kľúčové. A to legislatívne povedomie a zbraňová kultúra, praktický výcvik v civilnom prostredí a technologický rozhľad v oblasti zbraní a špecializovaných prostriedkov.

Legislatívny rámec a zbraňová kultúra ako východisko

Slovenský systém regulácie držby strelných zbraní v civilnom prostredí je dlhodobo hodnotený ako koncepčne vyvážený. Pri postupne rastúcom počte legálne držaných zbraní dochádza k poklesu kriminality na úseku legálnych zbraní. Analýzy ukazujú, že incidenty spojené s legálnymi držiteľmi majú prevažne charakter nedbalostných alebo skratových konaní. Nie systematického zneužívania zbraní, čo naznačuje, že jadro problému spočíva v kvalite zbraňovej kultúry, nie v samotnej existencii legálneho vlastníctva.

 

Zbraňová kultúra je pritom chápaná ako súbor postojov, vedomostí, zručností a hodnôt, ktoré rozhodujú o tom, či zbrane v spoločnosti slúžia na ochranu základných hodnôt a legitímnu obranu. Alebo sú spojené s vyšším rizikom zneužitia.

Civilné vlastníctvo zbrane ako priestor pre individuálny rozvoj profeionálneho vojaka

Workshop pre budúcich profesionálov OS SR explicitne pomenoval civilné vlastníctvo zbrane ako priestor pre rozvoj odborných spôsobilostí v rámci platnej legislatívy. V teoretickej časti sa študenti AOS SR oboznámili s možnosťami legálneho nadobúdania zbraní a príslušenstva. S dôrazom na ich využitie na tréningové účely a dlhodobý rozvoj streleckých schopností. Diskutovali sa aj trendy v európskych krajinách, kde sa civilný sektor a príprava obyvateľstva na obranu štátu vnímajú ako doplnok. Nie ako alternatíva profesionálnych ozbrojených síl.​

 

Z nášho pohľadu pre profesionálneho vojaka prináša civilné vlastníctvo zbrane niekoľko konkrétnych prínosov:

 

  • umožňuje individuálny tréning nad rámec povinného služobného výcviku. (V tempe a rozsahu, ktorý si vojak dokáže sám nastaviť);
  • poskytuje prístup k širšiemu spektru zbraňových platforiem, konfigurácií a doplnkov (Než je bežne dostupné v štandardizovanej vojenskej výzbroji);
  • motivuje vojaka investovať vlastné prostriedky a čas do rozvoja. (Čím posilňuje jeho profesionálnu identitu a vnútornú motiváciu);
  • rozširuje jeho rozhľad o civilnom zbraňovom prostredí. (Čo je relevantné pri plnení úloh na území SR aj pri spolupráci s ďalšími zložkami bezpečnostného systému štátu);

 

Kľúčovým predpokladom, je však prepojenie civilného tréningu a vlastníctva zbrane s hodnotami a štandardmi Ozbrojených síl SR. To znamená, že vojak nevníma civilné vlastníctvo ako „súkromný koníček“ oddelený od profesie. Ale ako nástroj, ktorý používa v súlade s bezpečnostnými, etickými a disciplinárnymi požiadavkami služby.

Výcvik a komunitný rozmer v civilnom prostredí

 

Praktickú časť workshopu zabezpečovala spoločnosť Berny Tactical, ktorá je ako tréningová platforma zameraná na rozvoj streleckých zručností. Dôležitým prvkom praktickej streľby je aj komunitný rozmer, ktorý buduje prostredie ľudí so spoločnými hodnotami bezpečnosti, disciplíny a zodpovednosti. Pre profesionálneho vojaka to znamená možnosť integrovať sa do civilnej komunity, kde sa zdieľajú skúsenosti a podporuje dlhodobý rozvoj – čím sa posilňuje profesionálna mentalita aj mimo služobného prostredia.

Technologický rozhľad: nočné videnie a moderné prostriedky

 

Súčasťou workshopu bolo aj predstavenie prostriedkov nočného videnia zo strany spoločnosti NightGear Solution. Zamerané na základné princípy fungovania, možnosti využitia a limity týchto zariadení v civilnom aj profesionálnom kontexte. Študenti AOS SR získali prehľad o technologickom vývoji v oblasti zbraní a príslušenstva. Od starších platforiem až po moderné systémy – aby pochopili, ako technológie ovplyvňujú bojové a tréningové podmienky.

 

Myslíme si, že pre ozbrojené sily je takýto kontakt s civilným technologickým sektorom hodnotný. Veľká časť inovácií vzniká mimo striktne vojenského prostredia a civilný trh často reaguje rýchlejšie na nové taktické a technické potreby.

 

Zároveň však platí, že technológie bez hodnotového a právneho ukotvenia môžu vytvárať nové riziká – napríklad pri neadekvátnom použití v civilnom prostredí alebo pri kolízii s internými predpismi ozbrojených síl. Práve preto je prínosné, keď sa technologická rovina, výcviková rovina a legislatívno-kultúrna rovina stretávajú v jednom priestore. A spoločne diskutujú, čo je zodpovedné a udržateľné“...

Ekosystém spolupráce: civilný – akademický – vojenský sektor

Druhý ročník tohto workshopu ukazuje, že spolupráca medzi odbornou komunitou, akademickým prostredím a komerčným sektorom prináša reálnu pridanú hodnotu pre rozvoj profesionálneho vojaka. Partneri ako RDA Academy, Berny Tactical, J&B Hunting či NightGear Solution potvrdzujú, že nejde o jednorozmernú líniu, ale o prepojený ekosystém vzťahov a kompetencií, ktorý dokáže dlhodobo podporovať odborný rast aj praktické spôsobilosti.

 

Tento ekosystém funguje na princípe vzájomnej doplnkovosti: armáda a akademické prostredie definujú hodnotové, bezpečnostné a odborné štandardy, zatiaľ čo civilní partneri prinášajú flexibilitu, trhové inovácie a praktické know-how z civilného sektora.

 

Ako združenie Legis Telum dlhodobo vnímame, že kvalitná zbraňová kultúra a zodpovedné civilné vlastníctvo zbraní sú neoddeliteľnou súčasťou odolnosti štátu a jeho schopnosti brániť sa. Práve preto považujeme spoluprácu s Akadémiou ozbrojených síl SR za strategickú – v prostredí, kde sa formujú budúci dôstojníci a poddôstojníci, sa totiž rozhoduje aj o tom, ako budú ozbrojené sily vnímať civilný sektor a legálnych držiteľov zbraní v nasledujúcich desaťročiach.

 

Za kľúčové východiská našej dlhodobej spolupráce s AOS SR považujeme najmä:

 

  • Spoločný záujem na bezpečnosti štátu
  • Prepájanie legislatívy, výcviku a praxe
  • Rozvoj odborných spôsobilostí profesionálnych vojakov aj v civilnom prostredí
  • Budovanie vzájomnej dôvery medzi civilným sektorom a ozbrojenými silami
  • Spoločná tvorba znalostí a dát o zbraňovej kultúre
  • Podpora vyváženého ekosystému obrany štátu

 

Záverom

 

Civilné vlastníctvo zbraní v slovenskom prostredí nie je iba otázkou individuálnej slobody, ale aj potenciálnym nástrojom rozvoja schopností jednotlivca v prospech bezpečnosti štátu. Skúsenosti z takýchto workshopov nám ukazujú, že ak je civilné vlastníctvo postavené na znalostiach, disciplíne a praktických skúsenostiach, má svoje legitímne miesto v rozvoji profesionálneho vojaka.

 

Vyvážený ekosystém spolupráce medzi občianskym združením, akademickou inštitúciou, ozbrojenými silami a komerčnými partnermi ukazuje funkčný model, ako prepájať legislatívu, výcvik a moderné technológie do udržateľného prístupu k bezpečnosti.

AD1: Niečo málo z minulého ročníka tohto podujatia nájdete TU.

AD2:

Môj malý subjektívny dodatok... nepozerajme sa na civilné vlastníctvo zbraní iba cez optiku rizík, ale vnímajme ho ako priestor, kde možno kultivovať budúcich profesionálov – vojakov, policajtov, ale aj občanov – schopných niesť zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť aj za obranu štátu. Vzdelanie a tréning v tomto priestore nie sú krátkodobou výhodou, ale dlhodobou investíciou do odolnosti spoločnosti a do kvality ozbrojených síl.