Dlho som rozmýšľal ako poňať dnešný článok… Sériu článkov s podtitulom Prvá pomoc má zmysel! by som rád zakončil malým „manuálom“ Ako správne poskytnúť pomoc. Pôvodne som chcel napísať jednoduchý a krátky článok. No už po prvých riadkoch mi bolo jasné, že pokiaľ má byť tento článok hodnotný, musí byť komplexný. Preto bude trochu dlhší… no dobre dlhý ? Pôvodne som ho mal pripravený na dve časti, ale sám viem, že pokiaľ niečo hľadám, chcem to nájsť na jednom mieste.
A aby som nezabudol dodať hneď na úvod. Jedná sa o teoretický „výcuc všeobecných pravidiel prvej pomoci“. Každé zranenie je však špecifické, či už mechanikou úrazu, miestom, raneným… Preto k tomu treba aj tak náležite pristupovať. A čo by malo nasledovať po základnej teórii? Správne. Prax… ? ➡️ Nejaký ten kurz Prvej pomoci ?
„Manuál prvej pomoci“
Tento „manuál“ prvej pomoci by som rozdeli na dve časti. V prvej sa zameriame na prvú pomoc pri život ohrozujúcich stavoch: zastavenie dýchania a srdca, bezvedomie, veľké vonkajšie krvácanie, dusenie a šok. V duhej časti sa zameriame na úrazy a poranenia.
Zastavenie dýchania a srdca
Príznaky: bezvedomie bez odpovede na oslovenie a zatrasenie, neprítomnosť normálneho dýchania (lapavé, nenormálne dýchanie sa hodnotí ako neprítomnosť dýchania), neprítomnosť známok života (pohyby, prehĺtanie)
Prvá pomoc: tzv. KPR
– ideálne uložiť postihnutého na tvrdú a rovnú podložku
– vykonať 30 stlačení hrudníka v strede hrudníka do hĺbky 5 cm rýchlosťou 100/min (pieseň rolničky je dobrá nápoveda :))
– zakloniť postihnutému hlavu, upchať mu nos a aplikovať 2 záchranné vdychy, ktoré môžete a po novom aj nemusíte aplikovať
– prítomnosť dýchania zisťujeme sluchom (priloženie ucha na nos) a pohľadom (dvíhanie hrudníka) pri záklone hlavy tlakom na čelo a ťahom za bradu
– pokračovať v oživovaní postihnutého v pomere 30:2 (30 stlačení hrudníka a 2 vdychy) do príchodu záchranárov alebo do vyčerpania
– využtie AED
Veľké vonkajšie krvácanie
Príznaky: krv tečie, strieka alebo prerušovane vyteká z rany, príznaky šoku
Prvá pomoc:
– vytvoriť okamžitý tlak rukou priamo na ranu alebo cez vrstvu obväzu, resp. čistej tkaniny
– priložiť tlakový obväz
– znehybniť postihnutého + miesto poranenia nad úrovňou srdca
– vykonať protišokové opatrenia
– kontrolovať vedomie a dýchanie postihnutého
– privolať pomoc
* Použitie šktridla tzv. turniketu je pri veľkom vonkajšom krvácaní najideálnejšou voľbou. Avšak orginálne a účinné turnikety stoja od 30-40€ a nie sú bežnou súčasťou lekárničiek (tak ako aj izraelský tlakový obväz alebo H-obväz, preto sa im teraz nevenujem). Taktiež musíte vedieť ako správne daný turniket aplikovať. To isté platí aj o tlakových bodoch.
* Tento postup je známy aj pod názvom 5Z: zistiť krvácanie, zatlačiť v rane, zdvihnúť nad úroveň srdca, zabrániť šoku, zavolať ZZS.
Bezvedomie
Príznaky: žiadna reakcia na hlasné oslovenie, zatrasenie alebo bolestivý podnet
Prvá pomoc:
– zistiť prítomnosť dýchania a príznakov života, reakcia na telesných podnet (zatarasenie, stlačenie ušného lalôčka,…). Prítomnosť dýchania zisťujeme aspoň 10 seskúnd sluchom (priloženie ucha na nos) a pohľadom (dvíhanie hrudníka) pri záklone hlavy tlakom na čelo a ťahom za bradu.
– ak dýcha: uložiť postihnutého do stabilizovanej polohy na boku, samozrejme, pri zachovanom dýchaní, privolať odbornú pomoc, sledovať prítomnosť dýchania a pulzu
– ak nedýcha: = KPR (vyššie Zastavenie dýchania a srdca)
* Do stabilizovanej polohy neukladáme pri bezvedomí po úrazoch (napr. pri podozrení na poranenie chrbtice).
Šok
Príznaky: nekľud alebo spavosť, neostré videnie, smäd, nevoľnosť, studená, bledá a spotená koža, zrýchlené dýchanie
Prvá pomoc:
Vykonať protišokové opatrenia, 5T:
1. ticho (upokojiť)
2. teplo (prikryť dekou, odizolovať od chladu v zime,…)
3. tekutiny (ovlažiť pery)
4. tíšenie bolesti (ošetriť)
5. transport (lekár)
Dusenie
Úpal a prehriatie organizmu
– termoregulácia je veľmi dôležitá a z môjho pohľadu veľmi podceňovaná najmä u menej skúsených turistov. Ako prirodzená prevencia a najúčinnejší spôsob zvládnutia tepelného šoku je potenie. Ale občas dochádza k tzv. chorobe z prehriatia – úrazu teplom. V letných mesiacoch býva príčinou vysoká teplota okolia a vysoká vlhkosť vzduchu. Nemusí sa jednať o priame pôsobenie slnka. Postačuje horúce, bezveterné, dusné počasie s vysokou vlhkosťou vzduchu. V zimných mesiacoch zase zbytočným vrstvením, či „nefunkčným oblečením“ (pred každým výstupom vám musí byť mierne zima – telo sa zahreje a bude vám produkovať potrebné teplo). Úpal vzniká keď sa organizmus nedokáže vyrovnať s teplotou okolia v dôsledku fyzickej námahy, alebo pri nedostatku tekutín.
Ale najčastejšie to býva kombináciu oboch. Príčinou môže byť aj tesný, či málo vzdušný odev. Následkom je, že sa spomaľuje odparovanie potu, telo prestáva odvádzať prebytočné teplo, dochádza k zlyhaniu termoregulačných mechanizmov a telesná teplota prudko stúpa. Behom pár desiatok minút až k 41 °C. Ak nie je včas poskytnutá pomoc, môže dôjsť k smrti alebo trvalému poškodeniu zdravia. Najviac bývajú ohrozené deti, staršie osoby, ľudia so zlou kondíciou a s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Vzhľadom na životu nebezpečný stav s potenciálnym ohrozením života musí byť okamžite privolaná odborná lekárska pomoc.
Prvá pomoc: postihnutého okamžite premiestnime do chladného prostredia, najvhodnejšie je ho uložiť v polosede, vyzliecť ho a postupne ochladzovať – studená voda, studené zábaly. Do studenej vody (12–18 °C) namočiť plachtu, tričko, čokoľvek, čo máte po ruke, zábaly pravidelne vymieňať. Postupne ochladzovať postupne, inak hrozí nebezpečenstvo kolapsu krvného obehu. Nepodávame nijaké lieky na znižovanie teploty. Ak je pacient v bezvedomí, uložiť ho do stabilizovanej polohy na boku
Úžeh
– tento často podceňovaný fenomén horúcich letných dní môžeme celkom jednoducho eliminovať dostatočnou hydratáciou a použitím akejkoľvek prikrývky hlavy. Ak nemáme poruke šatku, klobúk alebo čiapku, môžeme použiť akýkoľvek vhodný kus oblečenia, ktorý máme poruke. V dnešnej Covid-19 dobe môže dobre poslúžiť aj buffka. ? Na rozdiel od prehriatia sa problémy môžu dostaviť s časovým oneskorením, napr. v noci po dni strávenom na slnku. Väčšinou nevznikne sám, ale spoločne s úpalom. Príznaky úpalu a prehriatia sú podobné.
Prvá pomoc: postihnutého uložíme do chládku so zdvihnutou hlavou a uvoľníme odev, ochladzujeme hlavu a zátylok studenými obkladmi, podávame v malých dávkach studené nápoje a privoláme lekársku pomoc.
Spálená pokožka
– síce nepatrí k dôvodu privolania HZS, no vie byť veľmi nepríjemná. Spálené miesto je na dotyk bolestivé a horúce. Aby sme podobnej nepríjemnosti celkom predišli máme na výber z dvoch možností. Prvou je preventívne použitie opaľovacieho krému, a to hlavne na rukách, tvári a krku. Myslime však nato, že pri pohybe sa prirodzene potíme a tým odstraňujeme vrstvu krému, ktorú musíme po čase obnoviť. V prípade, že sa predsa len pokožka spáli, snažme sa postihnuté miesto prekryť (ideálne mokrým – nie spoteným) oblečením, prípadne natrieť panthenolom. Dnes sú už dobre dostupné aj rôzne hydrofóbne obväzy, či chladiace gély. Spáliť pokožku Vám nemusí len Slnko, ale môže sa vám to stať aj pri „pozabudnutí“ napr. pri táboráku chytíte horúci ešus za rúčku bez pracovných rukavíc (tento príklad uvádzam schválne, keďže s ním mám bohaté skúseností z kurzov prežitia).
Prvá pomoc: spálenú pokožku je dôležité okamžite chladiť niekoľko minút a následne prekryť napr. mokrou látkou, hydrogélovým alebo sterilným obväzom. Postihnuté miesto ničím nenatierajte!
Výron /Podvrtnutie
Pomoc pri tomto poranení je, prirodzene, priamo závislá od závažnosti poranenia. V prípade menej závažného podvrtnutia pomôže, ak si poranený odpočinie a postihnuté miesto schladí obkladom (ak nemáme poruke obväz postačí ak namočíme ľubovoľný kus oblečenia do vody a priložíme ho na poranené miesto). Poranené miesto si spevníme (elastický obväz, tričko,…) a pokúsime sa pokračovať v chôdzi, v prípade, že je chôdza neznesiteľne bolestivá, neostáva nič iné len požiadať o pomoc spolu-turistov, okoloidúcich alebo privolať pomoc Horskej služby. Ako prevencia slúžia kvalitné turistické topánky nad členok.
Prvá pomoc: V prípade závažného vyvrtnutia alebo výronu postihnuté miesto schladíme obkladom, zafixujeme a privoláme si pomoc. V tomto prípade si totiž pokusom o pohyb môžeme ublížiť ešte viac.
Zlomeniny
Kategória sama o sebe a preto sa budem snažiť byť stručný, ako to len pôjde ? Zlomeniny rozdeľujeme na uzavreté a otvorené. Pozor netreba podceňovať zatvorené zlomeniny, pretože aj pri takýchto zlomeninách totiž môže dôjsť k poškodeniu ciev, krvácaniu a následnému opuchu až k šoku! To len pre úvod k zlomenimám…
Uzavreté zlomeniy
– znížená pohyblivosť poranenej končatiny, neprirodzený tvar, pocit bolesti na tlak, výron krvi, pohyblivosť končatiny nezvyčajným smerom.
Prvá pomoc:
Dolné končatiny:
Zlomeniny dolných končatín sú oveľa problematickejšie. Pokiaľ nejde o otvorenú zlomeninu, pomôžete si improvizovanou dlahou a to priviazaním vo dvoch najbližších kĺboch nad a pod zlomeninou. Dlaha musí dostatočne presahovať oba susedné kĺby. V nevyhnutných prípadoch dolnú končatinu fixovať o zdravú nohu. Dlahu si jednoducho vyrobíte z turistických/ lyžiasrskych palíc, karimatkou, alebo môžete taktiež použiť aj výstuhu chrbta, ktorú jednoducho vyberiete zo zadnej časti vášho batohu. Výstuha je často kvôli váhe vyrobená z hliníka, ktorý je pevný, no ľahko tvarovateľný − na výrobu provizórnej dlahy poslúži takmer dokonale. Zranenému človeku najviac pomôžete tým, že pohľadáte relatívne rovné miesto, kam ho uložíte. Na zranenú končatinu opatrne priložte vašu improvizovanú dlahu a stiahnite ju elastickým obväzom, (v prípade, že obväz nemáte, použite na stiahnutie končatiny ľubovoľný kus oblečenia).
Následne čo najpresnejšie určite svoju polohu a privolajte zranenému pomoc Horskej záchrannej služby. Nezabudnite na „protišokových 5T“ (ticho, tekutiny, tíšenie bolesti, teplo, trasport). Zabráňte podchladeniu (Hiblerov zábal vám predstavím na konci ?) do príchodu záchranárov. Využite všetko, čo máte po ruke na odizolovanie raneného (termofólie, karimatky, spacáky,…). Pozor však na prijímanie tekutín v prípade, že sa jedná o vážnejšie zlomeniny, kedy sa predpokladá operačný zákrok. V tom prípade je lepšie obmedziť tekutiny na minimum. Postihnutý by mohol mať väčšie problémy so zvracaním a nevoľnosťou počas operácie.
Horné končatiny:
Zlomeniny horných končatín alebo kľúčnej kosti sú síce bolestivé, no pri tomto type zranenia existuje relatívne jednoduchá pomoc – trojramenná šatka, ktorá pomôže znehybniť končatinu počas presunu k najbližšej lekárskej pomoci. V žiadnom prípade sa nesnažte zlomeninu napraviť sami! Ak je možnosť priviažeme zlomenú hornú končatinu ohnutú v lakti na 90° k hrudníku (úľavová poloha). Pri neprirodzenom ohnutí vo veľkom uhle opatrne narovnáme končatinu. Na zmiernenie bolesti podložíme pod zranenú končatinu mäkký predmet, zranenú končatinu položíme vyššie ako telo, v zime chrániť pred chladom.
Otvorené zlomeniny
– vedľa zlomeniny sa objaví aj otvorená rana, ktorá vznikla buď mechanickým zranením zvonku alebo ostrým hrotom zlomenej kosti zvnútra.
Prvá pomoc: najprv priložiť na otvorenú ranu sterilný obväz. Ďalšie ošetrenie ako v predchádzajúcom prípade. Ak vyčnieva z rany úlomok kosti, tento sterilne zakryť a končatinu fixovať v pôvodnej polohe.
Veľmi nebezpečné sú zlomeniny chrbtice, rebier a spodiny lebečnej!
Chrbtica
– neurčitá bolesť na tlak. Bodavá bolesť pri pôsobení tlaku v smere chrbtice (pri poklepe na hlavu), a to v mieste zlomeného stavca, kde sa niekedy ukáže ľahké podlomenie. Znakom najväčšieho nebezpečia je ochrnutie alebo necitlivosť niektorej časti tela, najmä nôh, čo znamená, že je poškodená miecha.
Prvá pomoc: nenarovnávať! Aj pri podozrení na zlomenie chrbtice položiť zraneného na chrbát, na dosku alebo lyže a pevne ho pripevniť. Keď sú k dispozícii len nosítka, dopravuje sa zranený v ľahu na bruchu, veľmi opatrne, aby nenastali posuny v oblasti zlomenej chrbtice, pri ktorých by sa mohla porušiť miecha. Rýchla a opatrná doprava do nemocnice. Najmä pri ochrnutiach nepodávať žiadne tekutiny, pretože často nie je možné vyprázdnenie močového mechúra.
Rebrá
– bolesti pri dýchaní, smiechu, kašli, kýchnutí, pri tlaku na rebrá alebo pri mohutnejšom ohybe a námahe paží. Tu môžu nastať vážne komplikácie medzi ktoré najčastejšie (okrem zlomených rebier) patria:
– Prasknutie alebo prepichnutie aorty a iných ciev: táto komplikácia je veľmi závažná, pretože často vedie k smrti pacienta. Najčastejšie sa vyskytuje pri zlomeninách prvého až tretieho rebra. Okrem aorty môžu byť poranené aj iné veľké cievy v okolí (napr. podklíčková tepna alebo žila, spoločná krčná alebo krčná žila atď.). Bez okamžitej operácie môže byť táto komplikácia rýchlo smrteľná.
– Prepichnutie pľúc: ostrý koniec zlomeného rebra môže prepichnúť pľúca a spôsobiť ich kolaps.
– Pneumotorax (PNO): pneumotorax znamená prítomnosť vzduchu v pleurálnej dutine. Za normálnych okolností je v pohrudničnej dutine podtlak, ktorý udržiava obe pľúcne krídla rozšírené. Pri zlomeninách rebier často dochádza k porušeniu hrudnej steny alebo prepichnutiu pľúc, čo vedie k vniknutiu vzduchu do pľúc a spôsobuje pneumotorax a kolaps poranených pľúc. Pneumotorax alebo punkcia pľúc sa najčastejšie vyskytuje pri zlomeninách rebier v strede hrudníka.
Prvá pomoc: cez celú šírku hrudníka v okamihu úplného vydýchnutia napnúť široké náplasti alebo dokonale umiestniť pevný obväz. Keď‘ sa objaví mäkká opuchlina kože na hrudnom koši alebo keď zranený vykašliava krv, znamená to, že boli zlomeným rebrom poranené pľúca. V tomto prípade je nutná čím rýchlejšia doprava k lekárovi. Zraneného transportovať v polosede.
Spodina a klemba lebečná
– krvácanie z uší, z nosa, pod očami a z úst. Krvné podliatiny, opuch, bolestivý pohmat, podkožný krvný výron.
Prvá pomoc: zlomenina tohto druhu je vážna, pretože obyčajne je spojená s ťažkým otrasom alebo pomliaždením mozgu. Keď je pri zranení prerazená pokožka, priloží sa sterilný obväz a zranený sa rýchlo dopraví do nemocnice.
Rany
Povrchové krvácanie
– rovnomerné slabé krvácanie z početných povrchových drobných ciev či plošných odrenín. Rezné rany môžu mat rôznu veľkosť hĺbku a pôvod (tržné, bodné, hryzné…).
Prvá pomoc: očistiť okolie rany, priložiť sterilný obväz. Definitívne môžeme ranu ošetriť len v prípade, ak ranený je očkovaný proti tetanu. V takom prípade vyčistíme ranu peroxidom vodíka, ktorý nalejeme do rany.
Krvácanie zo žíl a tepien
– krvácanie tepnové (prerušovane strieka, jasnočervená krv).
Prvá pomoc: každé krvácanie zastavujeme stlačením, a to pomocou tlakového obväzu, alebo pôsobením tlaku priamo na krvácajúce miesto. Na končatinách a na hlave postačí obyčajný tlakový obväz. V prípade ďalšieho presakovania použiť hypomochlionový obväz, alebo zvinutú gázu. Na hrudníku, bruchu, krku a slabinách krvácajúce miesto stlačiť rukou a to cez dostatočne hrubú vrstvu sterilnej gázy. Ak nie je, použiť môžeme čistú vreckovku, košeľu a pod. V krajnom prípade aj priamo rukou. Vznik infekcie je menej nebezpečný ako vykrvácanie. Ranu inak neošetrujeme. Rýchly a šetrný prevoz do nemocnice. Pri veľkých zraneniach treba znehybniť príslušnú časť tela. Pri preprave zabezpečiť raneného proti zamdleniu. Pri veľkom krvácaní je možné použitie škrtidla, avšak ho musíte vedieť sprvávne aplikovať. Škrtidlo sa zakladá len na končatičiny!
Vnútorné krvácanie
– nápadná bledosť, pocit chladu, celková slabosť, mdloby, pulz je slabo hmatateľný a zrýchlený. Apatia, strata vedomia. Najčastejší pôvod: strelné poranenia, nárazy, pády z výšky a pod.
Prvá pomoc: rýchly a kvalifikovaný transport do nemocnice. Raneného uložíme na chrbát, dolné končatiny uložiť vyššie ako hlavu. Poraneného zakryjeme. Nepodávame nič jesť ani piť. Ak nie je vozidlo rýchlej pomoci, transport zabezpečiť najlepšie na nejakej plošine (napr. nákladného vozidla). V prípade potreby musíme byť pripravený na KPR.
Pohryznutie zvieratami
Prvá pomoc: hryzné rany ošetrujeme ako bežné rany. Nebezpečie infekcie, resp. infekcia besnotou. Bezpodmienečné ošetrenie lekárom. Ak je možné, zaistíme mŕtve či živé zviera pre ďalšie vyšetrenie.
Vnútorné zranenia
Otras mozgu
– bezvedomie, zvracanie, veľmi pomalý tep, po nadobudnutí vedomia si postihnutý nepamätá na udalosti tesne pred zranením.
Prvá pomoc: absolútny kľud, ľadové obklady na hlavu. Pri zvracaní otočiť hlavu bokom. V prípade vážnejšieho zranenia veľmi šetrná doprava (bez otrasov) k lekárovi.
Pomliaždenie mozgu
– dlhé, hlboké bezvedomie. Po nadobudnutí vedomia často pomätenosť a nekľud. Pri opakovanej strate vedomia je podozrenie krvácania do mozgových blán.
Prvá pomoc: laik nerozozná ťažký otras mozgu. Prvé ošetrenie je ako v predchádzajúcom prípade. Nutný rýchly a veľmi šetrný odvoz do nemocnice. Zranený musí byť zabezpečený pre prípad pomätenosti a nekľudu.
Poranenie pľúc
– kašel, problémy s dýchaním, zvýšenie tepovej frekvencie, zníženiu krvného tlaku, či vykašliavanie svetlej, spenenej krvi, mäkké opuchliny pokožky na hrudnom koši…
Prvá pomoc: Pri poranení pľúc ako takých sa odporúča šetrný, rýchly odvoz k lekárovi v sede. Nikdy nedávať umelé dýchanie. Pokiaľ je zranený v teplej miestnosti, studené obklady na prsia. Pri podozrení na Pneumotorax rozlišujeme, či ide o otvorený alebo uzavretý.
– Uzavretý tzv. tenzný pneumotorax je závažnejší. Vzniká vtedy, ak sa pri výdychu (teda vo chvíli, keď sa hrudník prirodzene zmenšuje) uzatvára poranenie a vzduch sa nemôže dostať von. Postupne tak dochádza k hromadenie vzduchu, čím sú pľúca stále viac utláčané. Riešenie je dekompresná ihla (ktorú, ale môže použiť len vyškolený zdravotník, či personál!).
– Otvorený pneumotorax: prebieha permanentná výmena vzduchu alebo plynov medzi pleurálnou dutinou a okolitým prostredím. Môže nastať aj tzv. záklopkový typ pneumotoraxu (charakteristický je vtedy, ak sa strieda otvorenie a uzavretie bodu, kadiaľ do hrudnej dutiny prúdi vzduch). Prvá pomoc pri otvorenom PNO: ranu uzavrieme, aby sme zabránili vstupu ďalšieho vzduchu do pleurálnej dutiny. Ideálne je použitie tzv. hrduné krytie napr. Chest Seal. V krízovej situácii priložíme sterilný obväz, alebo prekryjeme gázu igelitom, oblepíme z troch strán. Raneného uložíme do polosedu tak, aby sa zapieral rukami o podložku. Snažíme sa zabrániť pohybu pacienta.
Zranenie v brušnej dutine
– známky vnútorného krvácania: bledosť, studený nos, ohraničená alebo celková tlaková bolesť v bruchu, obranné tvrdé napínanie brucha pri dotyku.
Prvá pomoc: nepodávať tekutiny a potravu. Urýchlený prevoz k lekárovi. Studené obklady na brucho.
Omrzliny
Celkové podchladenie (hypotermia)
– pocit slabosti, únavy, ospanlivosť, ľahostajnosť. Neskôr bezvedomie, spomalenie dychu a tepu, zbelenie pokožky, stuhnuté končatiny.
Prvá pomoc: najskôr uložiť do sucha a odizolovať od chladu. Netrieť snehom ani nenechávať pomaly zohrievať v studenej miestnosti. Celkové zohrievanie pacienta. Keď je postihnutý pri vedomí, podávať teplé nápoje v malých dávkkach. Zabezpečiť transport do zdravotníckeho zariadenia.
Lokálne podchladenie
– mramorovo biele miesta na pokožke, ktorá je ľadová, bez citu, neskôr tieto miesta očervenejú a spuchnú. Pri ťažších prípadoch vznik pľuzgierov, ktoré sa naplnia tmavou krvou. V najťažších prípadoch postihnuté miesta omodrejú, neskôr očernejú.
Prvá pomoc: omrznuté miesto zakryť sterilným obväzom. Prevoz do teplej miestnosti. Podávame teplé nápoje. Omrznuté miesta ohrievame teplou vodou. Zabezpečiť transport do zdravotníckeho zariadenia.
Otravy
Všeobecné
– žalúdočné, črevné a dýchacie ťažkosti, poruchy vedomia, srdcovej činnosti, šokový stav, kŕče, vracanie.
Prvá pomoc: zvracanie vyvolať mechanickým dráždením hltana a koreňa jazyka. Chrániť predklonom proti vdýchnutiu zvratkov. Nútiť piť, vyvolať viacnásobné zvracanie. Podať rozdrvené živočíšne uhlie. Odobrať vzorku zvratkov. Pri otravách kyselinami – podávať mlieko s jedlou sódou; lúhmi – podávať vodu s octom a citrónom; plynmi – vyniesť zo zamoreného prostredia, v prípade potreby umelé dýchanie, masáž srdca; kontaktné jedy – odstrániť kontaminované šatstvo, pokožku umyjeme mydlovou vodou, nepodávať tekutiny, nevyvolávať zvracanie, rýchly a kvalifikovaný prevoz na lekárske ošetrenie.
Huby
– nevoľnosť, bolesti brucha, zvracanie a preháňanie.
Prvá pomoc: podporujeme zvracanie. Nutná lekárska pomoc!
Uštipnutie hadom (na SK)
– opuchnutie, začervenenie a mierna bolestivosť v mieste uštipnutia. Závraty, nevoľnosť, pocit smädu, zrýchlené a povrchné dýchanie, zrýchlený pulz, zvracanie, potenie, sucho v ústach, poruchy videnia a reči, kŕče až smrť.
Prvá pomoc: Ranu po dezinfekcii nechávame voľne krvácať, spontánne sa tak čistí, poranenému zaistíme maximálny pokoj s vylúčením akéhokoľvek pohybu a odstránime všetky sťahujúce predmety (šperky, hodinky, tesné oblečenie), postihnuté miesto sa snažíme umiestniť pod úroveň srdca, napr. poranenú končatinu necháme voľne visieť z nosidiel, vždy ju ale znehybníme dlahou, čo najrýchlejšie zaistíme transport zraneného na odborné ošetrenie s minimom vlastného pohybu postihnutej osoby. Najvhodnejší je transport poležiačky na nosidlách.
Na Slovensku žije iba jeden druh jedovatého hada – zmija. Pri pohryznutí hadom nemusí vždy prísť k uštipnutiu, pretože had jedom šetrí a môže sa v priebehu útoku rozhodnúť jed nepoužiť.