Tento rok mi to konečne vyšlo. Po rokoch plánovania som sa konečne dostal na Tankové dni Laugarício aj ja – a úprimne? Stálo to za to. Pre niekoho bol toto 10. ročník, pre mňa prvý a už teraz viem, že nebude posledný. 😉
To, čo som čakal – technika, zvuk motorov, vôňu spálenej nafty (Gréta by bola rada 😅), historické aj súčastné ukážky – som dostal. A dostal som aj niečo viac: možnosť vidieť, ako sa prepája minulosť so súčasnosťou.
Technika ako vývojový príbeh
Stál som pri M60A1, pozeral na Leopard 2A4, a v jednej línii som videl viac než len stroje – sledoval som vývoj myšlienky, materiálov, technológie, taktiky… Je zvláštne vidieť, ako sa z “nešikovného vojenského nákladiaka s drevenými diskami” vyvinie sofistikovaný stroj plný senzorov, elektoniky, optiky až po autonómne navádzanie. A popri tom vám dôjde, že to nie je len o technike – ale aj o tom, ako sa mení pohľad na konflikt, na hodnotu výcviku, na to, čo vlastne považujeme za dôležité - na priority v danej dobe. Každý kúsok niečo ukazuje – nie len, aká bola doba, ale ako rozmýšľali ľudia vtedy… a ako rozmýšľame dnes.
Od prvovojnových unikátov ako F.W.D. model B z 1917 a Standard B „Liberty“ z 1918 (ktoré vidieť stáť vedľa seba je už unikátne samo o sebe), cez napr. M60, IS2, Hetzer, StuG III až po moderné kusy techniky ako Leopard 2A4,… – vidieť to pokope dá človeku nadhľad. Vývoj sa nezastavil. Ani ľudia. Od výstroje a výzbroje Rímanov až po moderné zbraňové systémy všetko na jednom mieste. V žiadnom múzeu za vitrínou, ale na “dotyk” priamo pred sebou. Ten pocit keď počujete IS2 ako ide smerom k vám a cítite trasúcu sa zem na destiatky metrov je naozaj ohromný. Viac ako 200ks techniky na jednom mieste. Impozantné!
Ľudia robia rozdiel
Najviac ma však na tankových dňoch Laugarício oslovila atmosféra medzi ľuďmi. Celý deň som mal pocit, že som "medzi svojimi." Úsmevy, rozhovory, zdieľanie detailov o výstroji, výzbroji, histórii aj technike. Ak si niekto myslí, že na takéto akcie chodia len „nadšenci železa“, mýli sa. Chodia tam ľudia, ktorých spája rešpekt, zvedavosť a tiché nadšenie. A to je niečo, čo sa nedá kúpiť ani naplánovať – to sa proste musí zažiť.
Priestor na zlepšenie?
Defilé techniky (Leopard 2A4, CV9035, CV90120, M60, T‑72, …) bolo veľkolepé. Ale priznám sa – kazili mi to ľudia voziaci sa na technike bez dobového oblečenia. Niektorí si dali záležať, že aj deti a ženy išli v uniforme alebo dobovom oblečení, iní to úplne odignorovali. Trochu „štábnej kultúry“ by nezaškodilo. 🙃 Je to možno taká malá "výzva" pre organizátorov tankových dňí Laugarício.
A áno – viem, že to nie je jednoduché – ale zoradiť techniku podľa rokov alebo štátov by bolo skvelé. Pomohlo by to divákom vizuálne vnímať vývoj a kontext.
Tankové dni Laugarício a ja
Z môjho prvého ročníka Tankové dni Laugarício 2025 som si odniesol viac než len zážitky – odniesol som si inšpiráciu. Nie z výbuchov, ale z detailov. Nie z hluku, ale z tichých rozhovorov medzi technikou.
Bol som medzi ľuďmi, ktorí chápu, že minulosť má čo povedať. A že keď ju spojíme so súčasnosťou – nie silou, ale záujmom a rešpektom – vzniká niečo, čo má skutočnú hĺbku. A ak by ste chceli vidieť, výstavú len súčastnej techniky, tak odporúčam pozrieť na môj minulý článok z IDET 2025.
