🔜 Smer: mesto Rovereto…
(Pokračovanie článku… Zvon mieru v Roverete: kde história znie aj dnes ➡️ Rovereto, Československí legionári a Štefánik)
🌇 Rovereto – mesto, kde história, umenie a život dýchajú spolu
Rovereto je miesto, kde história, umenie a každodenný život dýchajú bok po boku už stovky rokov. Leží v údolí Vallagarina, na brehu rieky Adige, v regióne Trentino. Má necelých 40 000 obyvateľov, no svojím významom ďaleko presahuje rozmery malého talianskeho mesta.
Jeho poloha ho predurčila stať sa dôležitým bodom na mape – hrad nad mestom, kedysi strážca hranice medzi Benátkami a kniežacím biskupstvom Trenta, mu dal strategickú úlohu v dejinách regiónu. Po stáročia tu zneli kroky vojakov, obchodníkov aj pútnikov. Dnes tu už nie sú počuť výstrely a delostrelecké salvy, ani 🎻 Mozartova Malá nočná hudba – len tiché kroky turistov, ktorí spoznávajú toto výnimočné miesto.
Mozart tu v roku 1769 odohral jeden zo svojich prvých koncertov počas cesty po Taliansku.
Niet divu, že Rovereto nesie titul „Città della Pace“ – Mesto mieru. Nie je to len čestný názov – od Zvonu mieru až po moderné kultúrne podujatia mesto neustále pripomína, že minulosť má zmysel len vtedy, ak z nej dokážeme vytvoriť lepšiu budúcnosť.
🏰 Hrad Rovereto – múzeum, ktoré víta dejiny celou stavbou
Hrad Rovereto, ktorý dominuje mestu z kopca nad riekou Leno, nebol nikdy len kulisou. Postavili ho už v 13.–14. storočí členovia rodu Castelbarco ako strážny bod nad údoliami rieky Adige. Neskôr ho prebudovali Benátčania – urobili z neho modernú pevnosť s bastiónmi, hradbami, hlbokou priekopou (57 m) a vežami Marino či Malipiero. Po bombardovaní počas 1. svetovej vojny a následnom období úpadku začal hrad nový život – 12. októbra 1921 ho kráľ Viktor Emanuel III. oficiálne otvoril ako Historické vojenské múzeum (MITAG). To dnes mapuje vojnové obdobia, výzbroj, uniformy, ale aj listy či denníky vojakov.
A čo ma tu nadchlo najviac?
💣 Delostrelecká sekcia – sekcia artilérie z prvej svetovej vojny
V priestoroch starého protileteckého krytu pod hradom sa nachádza jedna z najrozsiahlejších zbierok artilérie v Taliansku. Desiatky diel (talianske, rakúsko-uhorské, nemecké, britské), vrátane rôznych ťahadiel, húfnic, diel a mínometov. Medzi nimi aj rarita – húfnica Škoda 30,5 cm Mörser M.11, ktorú dnes nájdete len v štyroch múzeách na svete.
⚔️ Galéria zbraní a výstroja z 1. svetovej vojny
Najrozsiahlejšia časť múzea – originálne zbrane (pušky, pištole, bajonety, granáty…), vojenské uniformy rôznych armád (Rakúsko-Uhorsko, Taliansko, Francúzsko, Rusko), osobné vybavenie vojakov (masky, vaky, lekárničky) a dokonca aj techniku používanú priamo v zákopoch.
🇨🇿🇸🇰 Československí legionári a zahraničné dobrovoľnícke zbory
Silná a pre mňa veľmi osobná časť expozície. Dokumenty, denníky, uniformy a zástavy československých légií v Taliansku, informácie o bojoch pri Doss Alto, Monte Grappa, Val Bella… Fotografie a listy domov, ktoré vypovedajú viac ako akákoľvek štatistika. K tejto téme sa ešte vrátim – samostatne – pretože verím, že našu históriu si treba pripomínať aj v širšom kontexte svetových dejín, aby sa na ňu nezabudlo.
🏰 Hrad Beseno – impozantný strážca údolia
Nad Roveretom sa týči ešte jeden svedok dejín – Hrad Beseno, najrozsiahlejšia pevnosť Trentina. Vypína sa nad údolím medzi Roveretom a Trentom. Jeho existencia siaha do 12. storočia, keď bol feudálnym sídlom rodu Da Beseno. Neskôr pripadol rodu Castelbarco a stal sa dejiskom bitiek, vrátane známej bitky pri Calliano v roku 1487.
Po stáročiach opustenia ho nakoniec darovali provincii Trento, ktorá ho zreštaurovala. Dnes je to nádherné miesto pre výstavy, historické festivaly a re-enactmenty, pričom jeho „turnajové pole“ – kamenný amfiteáter v strede pevnosti – patrí k najfotogenickejším miestam v regióne.
Oba hrady nesú čas – hmotný aj nehmotný. Rovereto je pomník pamäti, múzeum, ktoré rozpráva príbeh nie len osobnými listami, ale i delostreleckými delami. Beseno je živý zámok príbehov, kde sa dá kráčať históriou a objavovať nové detaily za každými hradbami.
🇨🇿🇸🇰 Československí legionári v Taliansku
V severnom Taliansku, v okolí mesta Rovereto, prebiehali počas 1. svetovej vojny kruté boje s ťažkými stratami na oboch stranách frontu. Keď 29. októbra 1918 na hrade v Roverete zaznel jeden z pamätných momentov – predloženie žiadosti o prímerie – Československá légia, bojujúca na strane Talianska, už mala také straty, že tu dodnes s úctou spomínajú na našich padlých dobrovoľníkov.
V Múzeu vojny, ktoré má samostatnú expozíciu venovanú aj našim vojakom, možno vidieť dokumenty, uniformy a predmety pripomínajúce ich bojovú cestu. Československí legionári v Taliansku sa zúčastnili na bojoch pri Piave, na Montelle, pri Monte di Garda, vo Val Bella, Cima Tre Pezzi, Cima Cada, Passo Tomale, Monte Assolone a na ďalších miestach. Najviac sa však v talianskom ťažení preslávili bojom na Doss´Alto 21. septembra 1918.
Ako som už spomínal, pri návšteve vojenského múzea ma najviac zasiahla expozícia venovaná československým legionárom. Nie sú to len vitríny so zástavou – je to príbeh mužov, ktorí opustili svoje domovy, riskovali život a bojovali za myšlienku, ktorá vtedy ešte nebola realitou: za vznik samostatného Československa.
Čísla, ktoré hovoria samy za seba:
- viac ako 410 padlých legionárov v talianskych Alpách
- takmer 500 ranených
- 55 mužov popravených po zajatí rakúsko-uhorskou armádou
- boje pri Doss Alto (21. september 1918) - symbolická aj vojensky významná — jednotky 39. čs. pluku obsadili strategickú horu Monte Doss Alto v Trentinsku, čelili niekoľkonásobnej presile rakúsko-uhorských vojsk a dokázali odolať opakovaným útokom. Aj keď sa nakoniec museli stiahnuť pre nedostatok munície, ich obrana sa stala legendárnou
- Bojovali aj na ďalších miestach ako v Piave, Monte Grappa, Montello, Val Bella, Cima Tre Pezzi, Passo Tomale, Monte Assolone,…
Väčšina z týchto mužov boli dobrovoľníci zo zajateckých táborov, ktorí sa pridali na stranu Dohody. Riziko bolo obrovské – v prípade zajatia ich čakala poprava. Boli považovaní za dezertérov. Často nemali žiadny kontakt so svojimi rodinami až do konca vojny.
Aj preto má Rovereto pre Slovákov a Čechov osobitý význam. Nie je to len o zvone, ale aj o pamiatke na tých, ktorí padli ďaleko od domova, no s vedomím, že robia niečo, čo presahuje ich vlastný život.
💡 Vedeli ste, že?
✅ Veľká časť legionárov sa regrutovala z českých a slovenských kolónií, existujúcich na územiach Francúzska, Ruska, USA a Kanady. Väčšina mužov, ktorí vstúpili do československých légií, sa dobrovoľne hlásili do jednotiek čs. légií zo zajateckých táborov, v ktorých sa ocitli po zajatí alebo po zbehnutí na druhú stranu fronty. Títo muži prešli výcvikom v rakúsko-uhorskej armáde, alebo v rakúskej a uhorskej domobrane.
✅ Slovenskí a českí krajania, žijúci v „dohodových“ štátoch ( predovšetkým v Rusku a vo Francúzsku ) sa dostali do ťažkého položenia. Tamojšie úrady na nich hľadeli ako na občanov nepriateľských štátov - mnohým z nich hrozila strata majetku a internácia. Začali preto už na začiatku vojny vytvárať politické aj vojenské skupiny, ktoré sa mali aktívne angažovať na strane Dohody. V Rusku 12. augusta 1914 vznikla Česká družina a vo Francúzsku 23. augusta 1914 v rámci Cudzineckej légie rota Nazdar.
✅ Legionári boli formálne občanmi rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá ich považovala za "dezertérov“. Pokiaľ by boli chytení, čakal by ich bezpodmienečne vojnový súd a poprava. Obavy z možnej perzekúcie rodinných príslušníkov na území Rakúska a Uhorska spôsobovali, že mnohí legionári nemali prakticky so svojimi blízkymi žiadny kontakt až do októbra 1918. Za československou samostatnosť bojovalo v légiách a v spojeneckých armádach viac ako 130 000 Čechov a Slovákov. V priebehu "Veľkej vojny" vytvorili legendárne vojsko, ktoré sa zúčastnilo ťažkých bojov od francúzskeho pobrežia a talianskej Piavy až po Vladivostok.
Práve im je v múzeu venovaná časť, ktorá má pre nás – ako pre národ – obrovský význam. Nie je to len výstava predmetov, ale kus našej identity zapísaný do histórie tohto mesta.
🇮🇹🔗 Štefánik a Taliansko – tiché spojenie, ktoré rezonuje dodnes
Počas prechádzky po miestach, kde sa písali dejiny, mi stále v hlave rezonovalo jedno meno: Milan Rastislav Štefánik. Tento muž – diplomat, vedec, generál – je pre nás 🇸🇰 ikonou. A pre mňa osobne obzvlášť. Jeho stopa v Taliansku je konkrétnejšia, ako si mnohí uvedomujú.
🧭 V čase, keď svet bojoval vo vojne, Štefánik stál pri zrode československých légií aj tu – na talianskej pôde.
Nie ako ten, kto hľadal uznanie, ale ako človek, ktorý chápal, že bez skutkov sa vízia nestane skutočnosťou. Po úspešnej činnosti vo Francúzsku a Rusku sa Štefánik zameral aj na Taliansko. Vďaka svojim kontaktom, diplomatickému umeniu a dôvere, ktorú si vybudoval u spojencov, dokázal nadviazať vzťahy aj s talianskym vedením. S myšliankami, ktoré presahovali nie len jeho výšku, ale aj samotný čas. Taliansko bolo v tom čase kľúčovým hráčom, ale zároveň rezervované voči myšlienke československej samostatnosti.
💼 V roku 1918 sa mu podarilo presadiť vznik československých légií v Taliansku, čím vytvoril most medzi československým odbojom a jedným z hlavných spojencov.
- Vďaka nemu bojovali tisíce dobrovoľníkov v bitkách na Piave, Monte Grappa či Doss Alto – ďaleko od domova, ale s jasným cieľom. Išlo o tisíce vojakov, ktorí bojovali na strane Dohody a mali kľúčový význam pre povojnové postavenie budúceho štátu.
- A práve Rovereto, kde boli podpísané dokumenty o prímerí (29. októbra 1918), je miestom, kde sa tento príbeh uzatvára – či skôr začína…
✈️ A potom ten nešťastný návrat ...
Štefánik sa z Talianska 4. mája 1919 vracal do vlasti, ktorú pomáhal vybudovať. Letel z talianskeho Campoformido (neďaleko Udine) na lietadle Caproni, a jeho posledná cesta skončila tragicky pri Ivanke pri Dunaji. Nie je to sentiment. Je to súvislosť.
Taliansko bolo miestom, kde sa slovenská myšlienka samostatnosti menila na realitu. A Rovereto je jej tichým, dôstojným pamätníkom.
🔚 Aj keď som stál pri Zvone mieru, prechádzal hradom alebo sledoval meno „Doss Alto“ na vitríne… uvedomil som si, že Štefánik nepatrí len na poštovú známku. On tu naozaj bol. A zanechal viac, než len podpis v archívoch dejín.
„Bez obetí niet slobody. A bez viery niet činov.“
— Milan Rastislav Štefánik
Keď som z Rovereta odchádzal, mal som pocit, že si so sebou neberiem len fotografie a poznámky, ale aj kus histórie, ktorý sa ma dotkol osobne. Mesto, kde sa stretávajú zvony, hrady, hrdinovia a každodenný život, mi ukázalo, že minulosť nemusí byť zatvorená za vitrínou. Stačí sa zastaviť, pozrieť sa okolo seba a počúvať – niekedy je to zvuk zvona, inokedy šum rieky Adige, alebo tiché ozveny krokov vojakov na hradbách.
Rovereto je pre mňa dôkazom, že história a prítomnosť sa môžu navzájom dopĺňať, nie oddeľovať. A možno práve preto má tento kúsok severného Talianska takú silu – pripomína nám, že minulosť má zmysel len vtedy, ak nás učí žiť lepšie dnes.
🎫 Praktické tipy – ak sa sem chystáš:
🕰 Múzeum vojny (Museo Storico Italiano della Guerra – MITAG)
📍 Castello di Rovereto
🕒 Otvorené denne (okrem pondelkov)
- Apríl – september: 10:00 – 18:00
- Október – marec: 10:00 – 17:00
🎟 Vstupné: 9 € (zľavnené 7 €), deti do 6 rokov zdarma
💣 Delostreleckú expozíciu je trochu "bokom", zospodu od hlavnej cesty, ale rozhodne stojí za to.
🏰 Hrad Beseno (Castel Beseno)📍 Cesta autom z Rovereta: cca 20 min
🕒 Otvorené:
- Apríl – september: 10:00 – 18:00
- Október – marec: 10:00 – 17:00 (zvyčajne víkendy)
🎟 Vstupné: 7 € (zľavnené 5 €)
👉 Viac info:
Zvon Mieru, Rovereto, Vojnové múzem M/ITA/G, Rovereto, Hrad Besseno
NA ZÁVER LEN 3X AK…
✅ Ak ste to dočítali až sem – úprimná vďaka. Cením si váš čas.
✅ Ak sa vám môj blog páči a chcete ho podporiť – zdieľanie, komentár či lajk mi vždy pomôže dostať tieto myšlienky ďalej. Za každú podporu som Vám vďačný.
✅ Ak vás niečo zaujíma, napíšte. Som aktívny na FB aj IG a rád odpoviem – osobne, nie automaticky.
Upozornenie:
V nasledovnom obsahu sa môžu objaviť nezrovnalosti, nevhodne zvolené slovné spojenia alebo chybné vysvetlenia. Znalosti a informácie nemusia byť úplné, ani presné. V recenziách je vyjadrený subjektívny názor na základe doteraz získaných vedomostí, skúseností a informácií. Každopádne celý obsah je tvorený s najlepším vedomím a svedomím. Preto prosím komentujúcich a diskutujúcich o zachovanie slušnosti a úcty. Vyvarujte sa prosím vulgarizmom a nevhodným komentárom. Každý máme právo na názor a interpretáciu daného názoru. Pokiaľ s niečím nesúhlasíte, máte nato plné právo, tak ako druhá osoba má plné právo nesúhlasiť s Vašim názorom a interpretáciou.
Ako autor a tvorca obsahu nenesiem žiadnu právnu zodpovednosť za Vaše jednanie a činy po zhliadnutí predmetného obsahu. Pri tvorbe obsahu na sociálne siete som limitovaný časom, zákonmi a predpismi platnými pre autorov na danej sociálnej sieti.
