#10 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK… Roháčske plesá
#10 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK… Roháčske plesá

Corona (Covid-19) ustúpila a my sme sa opäť vydali do hôr spoznávať našu krásnu prírodu. Tentokrát nás Turistika bez výhovoriek zaviedla do Západných Tatier na Roháčske plesá. 13,46 km, 669 m stúpania a 7:10 v krásnej prírode so super ľuďmi a s krásnym slnečným počasím. Po upršanom týždni sme si nič viac priať nemohli...

Plačlivô, Roháčske plesá a ich legenda...
...Stará povesť hovorí, že kedysi dávno žil v týchto končinách bača so ženou a dvoma synmi. Zbohatnúť tu síce nezbohatol, ale od hladu tiež nezomieral. Žil tak, ako sa na človeka sluší a patrí. V lete pásol ovce a predával dedinčanom syr a oštiepky, na jeseň rúbal drevo, aby mal z čoho v zime strúhať šindle. Hádam sedem, či osem rokov si takto spokojne nažíval a bol by i naďalej, keby si jeho dom nevyhliadla Poludnica. Žena odetá do čierneho, čo za bieleho dňa chodí po domoch a kradne ľudské duše, takže ľudia do troch dní zomierajú... Jedného dňa sa zjavila bačovi práve vo chvíli, keď zháňal do košiara ovce.

Zapáčila sa mi tvoja duša! – zašepkala. Do troch dní si po ňu prídem. Darmo ju bača prosil, darmo jej vysvetľoval, že má doma mladú ženu a dvoch synov, darmo bedákal, že sa o nich nebude mať kto postarať – Poludnica urobila vždy tak, ako si zaumienila. Nasledujúci deň sa strhla strašná búrka a jeden z bleskov baču na paši zabil. Mladá bačova žena vyčkávala muža dlho do noci, ale neprišiel... Keď sa nevrátil ani na druhý deň tak sa ho vydala hľadať. Keď vystúpila nad les, začula bľakot oviec a hneď vedela, že je zle. Pod vysokou jedľou našla bezduché telo svojho muža.

Prvý syn...
Najprv sa jej zdalo, že spí, no keď podišla bližšie zbadala mu v hlave malú dierku a svitlo jej, čo sa stalo. Plakala, bedákala, ale iné jej neostávalo, len muža pochovať a sama sa postarať o dvoch malých synčekov. Nebolo to ľahké, ale chlapci rástli, mocneli a pomáhali matke ako len mohli. Veru sa v kolibe bieda s hladom neuchytili! Čas bežal ako voda v potoku. A od smrti baču uplynuli tri roky a tri dni, keď sa Poludnica zjavila znova. Zapáčila sa mi duša tvojho staršieho syna! – šepkala matke. Do troch dní si po ňu prídem! Darmo ju matka prosila, aby ušanovala deti, keď jej už muža zobrala – Poludnica zľutovanie nepoznala, súcit nemala. Nechcela ani salaš, ktorý matka ponúkla, ani kŕdeľ oviec, ba ani matkinu dušu – túžila po chlapcovej. A naozaj! Chlapec ochorel, dostal vysoké horúčky. Nepomohli mu ani ľadové obklady, ani baraní loj, ani liečivé bylinky – na tretí deň zomrel.

Druhý syn...
Keď sa utrápená matka spamätala so žiaľu a bolesti, zaniesla chlapcovo telo na miesto, kde odpočíval otec a tam ho pochovala. Už jej ostal len posledný syn. K nemu prilipla celou svojou materinskou láskou. Strážila ho ako oko v hlave, myslela na neho vo dne i v noci, pri práci i odpočinku. Minul sa rok i deň a Poludnica sa znova objavila vo dverách... Prišla som si po dušu tvojho mladšieho syna! – zašepkala. Do troch dní bude moja! Zúfalá matka sa pred Poludnicou hodila na kolená, zaprisahávala ju, vysvetľovala že žije len pre toto jediné dieťa, ale Poludnicu ľudské slzy nedojali. Zachehtala sa a zmizla. Ešte tej noci začal chlapec stonať, celé dva dni sa trápil a na tretí deň dodýchal. Matka ho pochovala k otcovi a bratovi a od toho dňa na jej tvári neuschli slzy. Deň, čo deň nosila na hroby svojich najmilších kvety a dlho do noci sedávala pri nich a plakala. Jej slzy stekali do doliny, zbierali sa v malej priehlbinke, až ich jedného dňa bolo toľko, že z nich vzniklo malé pleso.

Matkine slzy ale stekali ďalej, bolo ich čoraz viac a o nejaký čas sa obďaleč zjavilo druhé pleso o čosi väčšie ako to prvé. K nim pribudlo i tretie a čochvíľa aj štvrté. Každé bolo väčšie ako to predchádzajúce. Neskôr nešťastnica neodchádza od hrobov už vôbec. Sedela tam, srdce jej pomaly chladlo a ona začala zarastať zemou a kamením , až sa napokon premenila na skalu. A tá skala začala rásť. Rástla rok, dva, rástla celé stáročia, kým nenarástla do výšky, ktorú má dnes. Plačúca hora – Plačlivô.
Dodnes z nej steká voda a napája štyri plesá na úpätí. Sú to slzy nešťastnej matky, ktorá sa tu kedysi dávno premenila na žulovú skalu...

#10 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK… Roháčske plesá


Ráno sme sa prebudili do zamračeného dňa. Napriek upršanému počasiu počas celého týždňa bolo naše odhodlanie absolvovať Turistiku bez výhovoriek veľké. Ráno sme sa stretli na parkovisku pod Spálenou pri lyžiarskom vleku. Po zaparkovaní nasledovalo uvítanie a zoznámenie sa. Následne sme sa vybrali po zelenej turistickej značke na Šindľovec rázc., kde sme prešli na červenú značku. Tu sa začal chodník pomaly plniť turistami a cyklistami. Počasie sa vyčasilo a Slnko začalo dávať o sebe patrične vedieť. Pri Adamcuľi sme zišli na modrú značku. Keďže mám radšej náročnejší výstup hore a následne pozvoľné klesanie, zvolili sme túto trasu. Cestou sme stretávali pár turistov, ale k môjmu prekvapeniu žiadne veľké skupiny...
Roháčske plesá...

Nasledoval náročnejší výstup okolo Roháčskeho vodopádu na rácz. pod Hrubou Kopou odkiaľ sme sa dostali na prvé Roháčske pleso. Tu sme si dopriali krátky odpočinok, kde sme načerpali energiu. Postupne sme sa vybrali dole po zelenej turistickej značke okolo tretieho a druhého plesa. Cestou sa začal chodník plniť turistami v oboch smeroch. Na Ťatliakovej chate sme sa rozhodli pre krátku prestávku s občerstvením. Keď sme vošli dnu zarazil ma početný zástup ľudí čakajúcich na občerstvenie. Naše čakanie sme po chvíľke vzdali. Hold sľúbená káva niektorím účastníkom musela počkať...

Pokračovali sme po červenej cez Adamcuľu na Šindľovec, kde sme si konečne dopriali kávu a ako bonus čučoriedkový koláč. Tu sme aj oficiálne ukončili našu #10 Turistiku bez výhovoriek ... Roháčske plesá. Nasledoval len zostup po zelenej na parkovisko, kde sme sa rozlúčili a pokračovali domov...
Užitočné informácie
Organizátor: Berny
Štart a cieľ: parkovisko pod Spálenou (1040 m.n.m.)
Doprava: auto
Trasa:
parkovisko pod Spálenou (1040 m.n.m.) - Šindľovec (1065 m.n.m.) - Adamcuľa (1185 m.n.m.) - Pod Predným zeleným (1465 m.n.m.) - Pod Troma kopami (1575 m.n.m) - Roháčske plesá (1720 m.n.m.) - Rácz. v Smutnej dol. (1525 m.n.m.) - Ťatliakova chata (1375 m.n.m.) - Adamcuľa (1185 m.n.m.) - Šindľovec (1065 m.n.m.) - pod Spálenou (1040 m.n.m.)
Počet km: 13,46 km
Čas: 7:10 (celkový čas aj s prestávkami)
Prevýšenie: 669 m
Voda: vlastné zásoby
Strava: vlastné zásoby
Náročnosť: 3/5 – poldenná túra strednej náročnosti
Mapy: VKÚ 112 Západné Tatry - Roháče; mapy.cz
,,Najväčšou vašou výzvou nie je niekto iný. Je to bolesť v nohách a vnútorný hlas, ktorí kričí, ale nemôžete ho počúvať. Práve vtedy zaberte a zistíte, že ľudská myseľ zvádza zápas medzi ľahkým a správnym.“
Neznámy autor
,,Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, ak žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý."
Seneca
,,Prvé a najväčšie víťazstvo spočíva v ovládnutí seba samého."
Platón
„Sila nepochádza z fyzickej kapacity. Pochádza z nezlomnej vôle.“
Móhandás Karamčand Gándhí
„Každý človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v našom dosahu.“
Ralph Waldo Emerson
„Príroda nikdy neporuší vlastné pravidlá.“
Leonardo Da Vinci
,,Toto je život, a nič iného nebude."
Kazma
,,Národ, ktorý zabudne svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť."
W. Churchill
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial