#11 Turistika bez výhovoriek … Pieniny

Tatry, Slovenský raj, Fatra či Karpaty... Miesta, ktoré sú každému turistovi dobre známe. Navyše v čase prázdnin a corony sú doslova ,,plné" turistov. Preto sme si v rámci našej ďalšej akcie #11 Turistika bez výhovoriek zvolili niečo vzdialenejšie... Rozhodli spoznať náš najmenší národný park Pieniny. Čím nás prekvapili a čo sa tu dá vidieť a zažiť? Poďte to zistiť spolu s nami...

#11 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK … Pieniny

Po našej #10 Turistike bez výhovoriek sme absolvovali ďalšiu spoločnú akciu... Super patria, dobrá atmosféra a krásnych 32°C... Čo viac sme si mohli priať?

Pieninský národný park (PIENAP)

Jedno z 23 chránených oblastí Slovenska a jeden z 9 národných parkov. Rozlohou je síce najmenší tj. 37,5 kilometrov štvorcových (ochranné pásmo PIENAPU predstavuje 245 kilometrov štvorcových), ktoré svojou krásou nijako nezaostávajú za ostatnými národnými parkmi. Územie Pienin bolo vyhlásené za národný park v roku 1967. Avšak už v roku 1932 bola prielomová dolina Dunajca s priľahlými lesmi vyhlásená za Slovenskú prírodnú rezerváciu v Pieninách. Spolu s poľským Pienińskim Parkom Narodowym bola súčasťou prvého medzinárodného parku v Európe. V rámci Slovenska sú Pieniny druhým najstarším parkom. Lemuje hranice s Poľskom a preteká ním rieka Dunajec, po ktorej sa dá plaviť na pltiach či raftoch (9 km splav). Najvyšší bod predstavuje vrch Tri koruny 982 m.n.m., ktorý leží na poľskej strane parku. Krásu troch ostrých skál je však možné obdivovať aj počas plavby plťou. Komplex vápencových skál Haligovské skaly láka početnými jaskyňami a dutinami. Východiskovými bodmi sú Červený Kláštor, Spišská Stará Ves alebo mesto Stará Ľubovňa.

Aj Pieniny majú svoju legendu...

Legenda o lietajúcom frátrovi Cypriánovi ... Začiatkom 18. storočia v Červenom Kláštore žili pustovníci kamaldulského rádu svoj tichý, stereotypný život a vôbec si neuvedomovali, že sa okolitý svet mení. Jedného dňa však nájdu pred bránou kláštora polomŕtveho muža. Vyliečia ho a on sa rozhodne zostať s nimi. Dali mu meno Cyprián...
... Mních Cyprián - fráter, lekár a bylinkár, znalec rôznych vied . Práve vedy ho podnietili k myšlienke, že človek dokáže lietať. Hovorí sa, že jeho zámerom bolo odletieť k Bohu a keďže sa už v tajomstvách zeme vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních.

#11 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK … Pieniny

Našu turistiku sme začínali ráno v Červenom kláštore. Ráno sa začínalo trošku netradične - čakaním na opozdilcov 🙂 Túto krátku pauzu sme využili na zoznámenie sa a hlavne na rannú kávu, či iné pochutiny v miestnej reštaurácii. Keď dorazila posledná dvojica, rozdal som bulletiny a prešli sme si stručne program, čo nás čaká a neminie. Následne sme sa pobrali popri Dunajci a Červenom kláštore na červenú turistickú značku...

Nasledoval strmý výstup nad obec Červený Kláštor. Postupne sme sa však prebojovali až do sedla Cerla (610 m.n.m.), ktoré nás odmenilo krásnym panoramatickým výhľadom na okolité vrchy (Ociemny Wierch 740 m.n.m.; Sedem mníchov a Holica 828 m.n.m.). Cez sedlo prechádza vybudovaný náučný chodník horských záchranárov. Z Cerly sme pokračovali po červenej na Vápeník (720 m.n.m), cez Plašnú (889 m.n.m.) až do sedla Pod Plašnou (840 m.n.m.) , kde sme po zelenej prešli až k cintorínu v obci Lesnica. Následne sme v obci vyhľadali podnik, kde sme sa schladili chladným pivom a limonádami. Káva samozrejme nemohla chýbať tiež. Po krátkej prestávke sme sa vybrali po modrej turistickej značke až k ústiu Lesníckeho potoka. Tu sme sa znova napojili na červenú turistickú značku, ktorá nás doviedla späť do Červeného Kláštora.

Po príchode do Červeného Kláštora sme už nestihli posledný vstup do kláštora, čo ma trochu mrzelo. Základom ale bolo, že dobrá nálada a super partia vydržala až do konca, začo majú všetci môj obdiv. Nie je jednoduché šlapať s batohom 21km v 32°C. Všetci šlapali bez výhovoriek...