Ľad, hmla, super partia, dobrá nálada, 17,2 km či 779 m stúpanie… toto je len stručná charakteristika prvej tohtoročnej akcie #8 Turistika bez výhovoriek… Výstup na Inovec. Napriek tomu, že sa nejednalo o ťažkú túru z pohľadu prevýšenia či počtu km, myslím, že Inovec preveril schopnosti každého z nás. Išli sme naozaj bez výhovoriek…
Legenda o pustovníkovi
Každý správny kopec má aj svoju legendu. A s Inovcom je spätá legenda o pustovníkovi… Františekovi Rozvadskom a jeho nešťastnej láske.
František žil na prelome 17.-18. stor. v jaskyni neďaleko Inoveckej chaty… František Rozvadský bol zeman, ktorý podľa informácií z kroník v mladosti nechtiac zavinil, že jeho snúbenicu Evu Sokolovskú upálili na Trenčianskom hrade ako bosorku. Na to sa utiahol z veľkého žiaľu do jaskyne na Inovci a stal sa z neho pustovník. Živil sa korienkami, lesnými plodmi, alebo tým, čo mu priniesli mnísi z kláštora. Rokmi sa stal z Františka Rozvadského vychýrený bylinkár, liečiteľ, za ktorým prichádzali ľudia nielen z blízkeho okolia, ale z celého Uhorska. Vždy na Veľký piatok niesol drevený kríž z Inovca do Trenčína, aby prežil utrpenie, z ktorého sa obviňoval. Dožil sa skoro 78 rokov. Krátko pred svojou smrťou požiadal mníchov, aby mu zhlobili truhlu a vyniesli mu ju na Inovec, pretože sa chystá na večný odpočinok. Po tom, čo si František Rozvadský do truhle ľahol skonal a vchod do jaskyne sa naveky zrútil. Zo skál jaskyne je postavená lurdská jaskynka pri kostole v Mníchovej Lehote.
V blízkosti jaskyne bola v roku 2008 osadená tabuľa na jeho pamiatku pripomínajúca túto udalosť. Na vyobrazení je skutočne František Rozvadský, ktorého portrét s jeho verným psíkom, je najstarším zachovalým obrazom s Trenčianskym hradom, ktorého originál si môžete pozrieť na Trenčianskom hrade. Dochovala sa aj najobľúbenejšia ,,pútnicka pieseň Františeka Rozvadského:
na človeka hriešneho,
lebo nemám okrem teba
po Bohu nič verného;
ty ma všade ochraňuješ,
matka, plná milosti,
ty hriešnikov poľutuješ,
pomáhaš im ku čnosti.
#8 Turistika bez výhovoriek… Výstup na Inovec
Cesta hore…
Deväť odhodlaných účastníkov, ktorí vytvorili super partiu a neskutočne dobrú náladu od prvého stretnutia v Mníchovej Lehote. Po úvodnom zoznámení sa a pár organizačných pokynoch sme sa vydali po zelenej turistickej značke. Vo chvíli keď sme vošli do lesa nám bolo jasné, že dnes to bude náročné. Celý chodník bol zľadovatený. Ten kto mal turistické palice či protišmykové návleky mal z časti vyhraté. Kto nemal trénoval hĺbkové stabilizačné svaly ?. Cesta po zelenej turistickej značke bola v tomto prípade náročnejšia (ako po červenej), ale dúfal som, že pokiaľ by sa vyčasilo, tak poobede pri zostupe po červenej turistickej značke aspoň niečo uvidíme. A pravdou je, že nerád chodím rovnakou trasou hore – dole. Postupne sme sa zelenou značkou dostali až k rázcestníku Pod Válovom, kde sme sa dohodli, že hore k chate pôjdeme radšej bezpečne po ceste.
Pri Inoveckej chate nasledovala krátka prestávka na doplnenie energie a následne sme pokračovali ďalej po červenej smerom na Inovec a rozhľadňu Helena. Cestu hore sme zvolili po lyžiarskom svahu, ktorý bol značne vyšmýkaný. V kombinácii s ľadom, celkom dobrá previerka našich koordinačných schopností. Nakoniec sa ale všetci úspešne ,,vyšplhali” a cez rázcestník Sviniarky sme pokračovali na Inovec a rozhľadňu. Tu sa to už aj napriek značnej hmle začínalo plniť turistami. Po krátkej zastávke na Inovci, kde sme sa riadne ani nerozhliadli kvôli hmle sme pokračovali na náš posledný POI – vyhliadka Palúch. Hmla sa začala čiastočne trhať, takže aspoň tu na nám naskytol pekný výhľad. Pri ceste naspäť sme sa dohodli, že výstup cez zjazdovku bol náročný, tak vyskúšame ísť po červenej značke. Po krátkej chvíli sme, ale usúdili, že i toto je rovnako náročný zostup. Preto padlo rozhodnutie ísť lesom. Zišli sme z chodníka na nižšiu lesnú cestu, ktorá nás doviedla až k chate.
Cesta dole…
Na chate sme pôvodne plánovali obed, ale bola tak plná, že sme sa ani nedostali dovnútra. K chate vedie príjazdová cesta a má pomerne veľké parkovisko. Takže je to ,,častý” jav. Krátky obed sme si dali teda pred chatou z vlastných zásob. Doplnili sme trocha energie a pobrali sme sa po červenej značke späť na parkovisko v Mníchovej Lehote.
Inovec (1042 m.n.m.)
Je najvyšší vrch pohoria Považský Inovec, ktorý patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Tiahne sa popri Váhu od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Pohorie zaberá asi 600 km2. Delí sa na 4 podcelky:
· Vysoký Inovec (Inovec 1 042 m n. m.)
· Nízky Inovec (Bezovec 743 m n. m.)
· Krahulčie vrchy (Marhát 748 m n. m.)
· Inovecké predhorie (Ostrý vŕšok 571 m.n.m.)
Prírodná rezervácia Považský Inovec
Rozprestiera sa na najvyššie položených častiach Považského Inovca a zaberá 34,48 ha. Vyhlásená bola v roku 1988 a leží v katastrálnom územní obce Selec. Na územní rezervácie platí 5. stupeň ochrany prírody. Predmetom ochrany sú zachovalé prirodzené bukové lesné porasty vrcholových častí. Medzi najpočetnejší biotop patrí ale lipovo – javorový sutinový les. Rezervácia je súčasťou väčšieho teritória vrcholových predátorov ako rys ostrovid, vlk dravý či medveď hnedý.
Inovecká chata
Nachádza sa vo výške 790 m.n.m., v členitom Inoveckom pohorí. Podľa dostupných informácií bola prvý krát postavená už v roku 1921. Táto chata však nebola dobre postavená a preto ju v roku 1931 prestavali. Po pár rokoch, v roku 1944 ju vypálili Nemci. V 50-tych rokoch 20. storočia sa chata opäť stavia a turistom slúži s malými úpravami až dodnes. V roku 2010 prešla chata komplexnou rekonštrukciou.
Rozhľadňa Helena
22 metrov vysoká rozhľadňa na Považskom Inovci sa začala stavať v roku 2015 ako Meteorologicko-telekomunikačná veža. Pohľad z veže je 360° a poskytuje návštevníkom krásny pohľad do ďalekého okolia. Z rozhľadne vidno Nové Mesto, Dubnicu nad Váhom, Trenčín, Topolčany, Bánovce, Veľkú Fatru, Tatry, Vršatec, Kľak, Lopeník na Morave….
Záver
A čo dodať na záver? #8 Turistiku bez výhovoriek… Výstup na Inovec sme oficiálne ukončili v reštaurácii Gazdovský dvor v Trenčianskej Turnej. Rád by som sa poďakoval všetkým účastníkom za vytvorenie super nálady a dobrej partie. Som veľmi rád, že sme to všetci zvládli v zdraví aj napriek niekoľkým pádom ?. Verím, že každý si z tejto akcie niečo poučné (a niekto i hodnotné) odniesol… Celkovo hodnotím Výstup na Inovec ako úspešný.
Užitočné informácie
Organizátor: Berny
Štart a cieľ: Mníchova Lehota, parkovisko pri reštaurácii Rarad
Doprava: auto
Trasa: Mníchova Lehota (355 m.n.m.) – Nad krásnou dol. (590 m.n.m.) – Inovecká chata (790 m.n.m.) – Inovec (1042 m.n.m.) – Palúch (1004 m.n.m.)
Počet km: 17,2 km
Čas: 5:44 (celkový čas aj s prestávkami)
Prevýšenie: 779 m
Voda: vlastné zásoby
Strava: vlastné zásoby
Náročnosť: 3/5 – poldenná túra strednej náročnosti
Mapy: VKÚ 130 Považský Inovec – Piešťany; mapy.cz
Inovecká chata: otvorená pondelok – piatok od 09:00 hod – 17:00 hod.
Rozhľadňa Helena: voľný vstup
Alternatívy (jednodňové)
I. pre rodiny s deťmi: autom až na parkovisko Inoveckej chaty – Pod Inovcom (zelená/ červená) Inovec (červená) – a späť
II. pre zdatných: z Mníchovej Lehoty, vlak- Inovecká chata (zelená/ červená) – Pod Inovcom (zelená/ červená) Inovec (červená) – a späť
pozn. 4:10 hod., 15 km, prevýšenie 707 metrov
III. pre náročných: z obce Selec – Pod Inovcom (zelená) – Inovec (červená) – a späť
pozn.: 4:40 hod., 11 km, prevýšenie 737 metrov
IV. pre najnáročnejších: z Bezovca – Sedlo pod Skalinami (červená) – Sedlo pod Panskou Javorinou (červená) – Inovec (červená) – Pod Inovcom (červená) – Mníchova Lehota, vlak;
pozn.: 7:40 hod., 25,7 km, prevýšenie 1060 metrov
Poznatky z praxe:
– Od parkoviska reštaurácie RADAR sa turistické značky (zelená a červená) sa nachádzajú kúsok nižšie pod parkoviskom (smerom na Mníchovú Lehotu)
– Pokiaľ idete väčšia skupina a chcete sa naobedovať na Inoveckej chate je lepšie si rezervovať stôl
– Pokiaľ nie je dostatok snehu v zime je najbezpečnejšia I. trasa