Konečne piatok 29.9. a to znamená ďalšiu spoločnú akciu s priateľmi a kamarátmi z Červeného kríža. Akcia sa niesla v duchu workshopu. Kamaráti z Červeného kríža nám pripravili niekoľko skúšok z ich ,,denného chleba“ a my sme im na oplátku pripravili časť z toho nášho – tentokrát niečo zo survivalu.
Piatok som ešte naháňal nejaké práce okolo domu, následne som vyzdvihol CAT17 a vybrali sme sa smer Martin. Po menšom dopravnom zdržaní (upchatá Žilina) sme sa konečne dostavili na prvý checkpoint, kde nás už privítali chalani zo Strikers a ľudia z ČK. Na parkovisku nahadzujeme batohy a vyberáme sa na bod stretnutia.
Prvý deň
Po príchode na daný bod sme sa zvítavame so zvyškom Strikerov, Special Group a ľuďmi z Červeného kríža. Trochu oneskorene (pracovné povinnosti) prichádza i člen Kerberosu. Poriadne sme ešte ani nezhodili batohy a už začínalo prvé stanovisko pod vedením Hada – ohne. Myslím, že všetci absolvovali toto stanovisko úspešne a podarilo sa každému založiť oheň rôznymi spôsobmi.
Nasledovalo prvé kolo v podaní Červeného kríža. Vytvorili 4 stanovištia, my sme sa rozdelili na 4 skupiny (podľa tímov), vylosovali sme si poradie a na signál píšťalky sme sa vybrali riešiť jednotlivé stanovištia. Všetky úlohy si pre nás pripravili veľmi pragmaticky – ošetrovanie v trojici/dvojici, ošetrovanie samého seba a hlavne ošetrovanie s následným pokračovaním – úlohy boli nastavené tak, že min. 24hod. sa nám zdravotná pomoc nedostane.
Na prvom stanovišti nás privítal Marek s jeho už tradičným úsmevom ? Riešili sme omrzliny na nohách a popáleniny na dlani a prstoch. V bežných podmienkach žiadny problém, ale ak máte s omrzlinami resp. popáleninami ďalej fungovať (robiť oheň, stavať prístrešok,… – problém to začína byť). Marek nás upozorňuje, aby sme nič neodflákli lebo budeme musieť s obviazanou rukou a nohou ďalej fungovať až do vyhodnotenia po poslednom stanovišti.
Na druhom stanovišti si pre nás pripravili zlomenú nohu pri páde zo stromu a zlomenú ruku. Aby to nebolo jednoduché obaja ,,figuranti“ boli v netradičných polohách. Toto stanovisko bolo zamerané na vyhodnotenie priorít (zlomená noha – večer – chlad – ležanie v tráve – hrozí podchladenie,…). Takže sme ošetrili najprv zlomenú nohu, následný transport k ohnisku a následne zlomenú ruku. Toto stanovište riadne preverilo kvalitu našich obväzov z prvého stanovišťa.
Tretie stanovište vyzeralo celkom jednoducho – omyl – treba dostať cudziu časticu z oka. Fyziológ, striekačka a výplach… v tme so zapnutými čelovkami, a navyše hysterický ,,figurant“ dajú riadne zabrať.
Štvrté stanovisko bolo pre mňa v tomto dni najzložitejšie. Ale pekne postupne. Zdravotníčka Denisa nám s blaženým úsmevom kreslí na ruku a nohu veľké otvorené rany a ,,uvádza nás do reality jej praxe“. Počas ošetrenia nám dáva teoretické rady ako čo najrýchlejšie resp. najefektívnejšie postupovať. Nasadiť turniket bolo jednoduché, dostatočne zatiahnuť slabou rukou už o čosi horšie, no a mať ho po celý čas stiahnutý, kým sa ošetrím už nebolo med lízať. Medzi tým leukostehy, prekrytie, motýliky,… Rozborka použitia Celoxu a ,,dostatočného množstva“. Ako správne ošetriť danú ranu aby som mohol ,,ďalej fungovať“… Veľmi poučné stanovisko.
Po ukončení prvej pomoci sme sa hneď vrhli na prístrešky (typy prístreškov, konštrukcia a zásady stavania, uzly,…) a spánok (od výberu správneho miesta až po spacák) v lese pod vedením Utona. Každý si postavil svoj prístrešok, kde sme spali. Aj ja som si postavil jeden pre mňa netradičný (keďže spávam často v hamake) prístrešok, ktorý som vyhodnotil veľmi pozitívne.
Následne sme prvý deň ukončili pri ohni, kde panovala super nálada, vymieňali sme si poznatky, a rozprávali sa až do skorého rána).
Druhý deň
Druhý deň ma v prístrešku budí Uton, aby som si šiel pripraviť topografiu, ktorou sme daný deň začínali. Základom bola práca s buzolou a mapou. Najprv trochu teórie a potom prax. Podľa azimutov mal každý nájsť určené body v teréne. Napriek hmle a rose to všetci zvládli a naučili sa pracovať s buzolou.
Nasledovala prednáška z rastlín pod vedením Utona. Výber, zber, príprava, konzumácia.
Potom sme sa presunuli zase na staré známe stanovištia, kde nás čakali nové výzvy a skúšky z prvej pomoci. Klasicky sme ako včera začínali u Mareka. Zase mal pri sebe kopu obväzového materiálu tak sme tušili, že zase začíname viazaním ? Úloha bola ošetriť si podvrtnutý členok a vykĺbené rameno. Vyvrtnutý členok sme si ošetrili každý sám a vykĺbené rameno sme riešili vo dvojici i ako jednotlivci. Poučné.
Na druhom stanovisku bol pre nás pripravený figurant a panák. Zobral som si to na starosť a začal som prvotným a druhotným vyšetrením s následnou KPR a privolaním pomoci. Vždy som bral ako samozrejmosť dvihnúť mobil a zavolať pomoc, ale pokiaľ medzi tým riešite KPR, nie je to také jednoduché a tu som ocenil svoj mobil s ,,nastaveniami“. Simulovali sme hovor na 112 a lokalizovanie tiež neprebiehalo tak jednoducho ako to býva v učebni. Taktiež sme si vyskúšali aj simulované navigovanie vrtuľníka na pristátie, kde nám boli vysvetlené najčastejšie chyby akých sa ľudia dopúšťajú. A to bola ešte navigácia cez deň a nie v noci v zhoršenej viditeľnosti,…
Ďalšie stanovisko simulovalo uhryznutie vretenicou a zlomené rebro.
Na poslednom stanovisku sme ,,našli“ chalana v bezvedomí a jeho priateľku. Tu som nechal viesť CAT17, aby si vyskúšal a získal reálnejšiu predstavu ako by to prebiehalo. Od priateľky postupne získaval anamnézu, našiel glukomer a inzulínovú pumpu. Postupne mu podal prvú pomoc. Ďalšie veľmi poučné stanovište.
Celkovo by som sa chcel poďakovať v prvom rade Utonovi za zorganizovanie a ľuďom z Červeného kríža. Samozrejme aj všetkým priateľom, s ktorými som prežil ďalší super víkend.
Tu je krátke video od Utona ako to celé prebiehalo:
A jeho pohľad na danú akciu nájdete TU. A taktiež trochu reklamy pre našich priateľov z Červeného kríža.