Búrka. Divadlo na oblohe, ktoré fascinuje ľudí od nepamäti. Niektorí z nás sa na búrky radi pozerajú z pohodlia domova, iný ich vyhľadávajú (napr. fotografi) a niektorí majú z búrok rešpekt, obavy či strach. Ja sa priznávam, že patrím do každej z týchto skupín ?. Záleží, kde ma tento krásny prírodný jav zastihne. Pretože silný dážď, vietor, blesky, či hromobitie otestuje morálku a sebadisciplínu každého človeka, ktorého zastihne – zvlášť v prírode, na horách…
O búrkach už je síce, čo to popísané, ale málokde sa dajú nájsť komplexné informácie. Rád by som Vám v tomto článku publikoval zopár svojich postrehov ako aj faktov o búrkach, ktoré ste možno doteraz nevedeli…Všetko podstatné na jednom mieste, v jednom článku. Viete ako sa (ne) správať počas búrky?
Ale poďme pekne po poriadku. Nato, aby sme lepšie pochopili ako sa (ne)správať počas búrky, musíme najskôr vedieť, čo to búrka je a ako vzniká.
Kedy a čo je vlastne búrka?
Búrka je meteorologický úkaz, ktorý patrí medzi elektrometeory. Aby mohla vzniknúť búrka musia sa vytvoriť typické búrkové oblaky cumulonimbus. O typoch oblakoch sa dozviete v predchádzajúcom článku. Búrkové oblaky vznikajú až potom, keď sú v atmosfére mohutné a nestabilne zvrstvené vzduchové hmoty teplého a vlhkého vzduchu. Následne teplý vzduch (ktorý je ľahší) začne stúpať do horných chladných vrstiev, tu sa ochladí, vodná para kondenzuje a vznikne kopovitý oblak. Rýchlosť vývoja búrkových oblakov je nepredvídateľná. Vývoj z oblakov typu Cumulus do Cumulonimbus môže trvať od niekoľko minút do hodiny. Preto blesky môžu vznikať kilometre pred alebo za búrkou. Taktiež, ale môžu vzniknúť aj pri jasnej oblohe! Z tohto dôvodu je začiatok a koniec búrky najnebezpečnejší. O bleskoch sa, ale budeme baviť neskôr.
Ďalšia vec, ktorú je nutné povedať, že nie je búrka ako búrka. Existujú dva typy búrok, ktoré rozdeľujeme na základe dynamických procesov v atmosfére na:
Frontálne búrky
Vznikajú na hranici dvoch rozdielnych vzdušných más. Frontálna búrka môže vzniknúť v ľubovoľnú dobu počas celého roku. Obyčajne je sprevádzaná silným vetrom zo západných smerov. Prináša zvyčajne aj zmenu počasia. Prechod frontu môžeme zistiť napr. v predpovedi počasia.
Búrka zo studeného frontu je najčastejší druh búrky. Vzniká väčšinou v lete. V teplom sektore tlakovej níže sa rýchlejšia masa chladného (ťažšieho) vzduchu v tvare klina podsúva pod ,,ležiaci” teplý vzduch, ktorý je tesne nad zemou. Tým je teplý vzduch nútený rýchlo stúpať hore. Prináša výrazný pokles teploty.
Búrka z teplého frontu býva veľmi zriedkavá. Jej rozvoju spravidla bráni stabilná vrstva v teplom fronte. Pri vertikálnom prúdení na teplom fronte sú stabilné vrstvy vzduchu skôr stláčané. Väčšinou je to pár oblakov a obmedzuje sa na málo výbojov s malým účinkom na počasie.
Miestne búrky
Bývajú na ohraničenom, lokálnejšom priestore a neprinášajú zmenu počasia. Po skončení búrky sa počasie opäť zlepší. Vznik miestnych búrok môžeme predvídať pozorovaním meteorologických prvkov počas pobytu v prírode, hlavne vývoj oblačnosti.
Búrka z tepla – vzniká termickou konvekciou v lete počas slnečných dní, pri nerovnomernom silnom prehriatí zemského povrchu. Teplý vzduch stúpa hore a je nahrádzaný chladným vzduchom. Búrka je často sprevádzaná aj silným vetrom, bleskami, hromami, ochladením, či silným dažďom. Tieto búrky vznikajú od apríla do septembra v poludňajších a popoludňajších hodinách, najviac ich je medzi 15 a 18 hodinou. Niekedy je to vítane ochladenie. Po búrke sa počasie opäť stabilizuje.
Čo je to vlastne blesk a hrom?
Ako vzniká blesk?
Vedecko-odborné vysvetlenie – výstupné prúdy vo vnútri oblaku urýchľujú ochladzovanie vlhkého vzduchu. Po prekročení mínusovej teploty sa stane z vodnej kvapôčky záporne nabitý ľad obalený veľmi tenkou kladne nabitou vrstvičkou vody. Pri silnej turbulencii vo vnútri oblaku ľadové čiastočky na seba narážajú spolu s ľadovými kryštálmi a podchladenými kvapkami vody a tým sa vrstvička vody odtrhne od ľadu. Väčšinou ľahšia kvapôčka zo svojím kladným nábojom stúpa hore a ťažší záporne nabitý ľad klesá dole. Stálou cirkuláciou vo vnútri oblaku dochádza k distribúcii elektrických nábojov a oblak sa indukuje. Vzrastá rozdiel potenciálov a tým aj napätie. Búrkový oblak tak pracuje ako generátor statickej elektriny a zároveň si ho môžeme predstaviť ako obrovský kondenzátor. Centrum záporného náboja je v dolnej a kladného v hornej časti oblaku. Okrem toho v oblasti zrážok sa vyskytuje vedľajšie centrum kladného náboja v základni oblaku. Ako izolátor (dielektrikum) tu pôsobí vzduch. Dielektrická pevnosť vzduchu závisí na mnohých parametroch ako teplota, vlhkosť a pod. Vzduch aj keď je relatívne dobrý elektrický izolátor sa v silnom elektrickom poli ionizuje a stane sa elektrický vodivý. Keď sa prekročí dielektrická pevnosť, dochádza k elektrickému výboju – blesku. Tým dôjde k vyrovnaniu potenciálov a odstráneniu napätia.
Blesk
je optický jav, ktorý sprevádza náhly výboj atmosférickej elektriny. Blesk môže nastať vo vnútri oblaku alebo medzi dvomi rozdielne nabitými oblakmi (to predstavuje 75 % bleskov) a tiež medzi oblakom a Zemou (čo je približne 25 % bleskov). Úder blesku prebieha tak, že sa vytvorí elektrický výboj najprv z oblaku do zeme, ktorý vytvorí tzv. kanál blesku, nasleduje ihneď silnejší spätný výboj zo zeme do oblakov. Kanál blesku sa môže vetviť a zasiahnuť niekoľko miest súčasne. Tak ako všade, zvyknú blesky udierať do najvyššie položených predmetov, pretože elektrický náboj z oblakov si hľadá najkratšiu cestu ako sa rýchlo vybiť. Špecialitou hôr je však to, že blesky udierajú nie vždy do vrcholov. V niektorých oblastiach sú blesky priťahované kovovými rudami v podloží hôr, čiže sa môže ľahko stať, že blesk miesto do vrcholu udrie do úbočia.
Hrom
Vedecko-odborná teória hovorí, že vzniká explozívnym rozpísaním vzduchu uprostred a v tesnom okolí vodivého kanálu blesku následkom krátkodobého prudkého zvýšenia teploty. Toto rázové rozpínanie a vzápätí potom opäť stlačenie vzduchu sa prejavuje ako vlnenie postupujúce v smere radiálnom na vodivý kanál blesku. Ľudský sluch ho zachytáva ako zvuk hromu, v tesnej blízkosti jeho ohlušujúci tresk, o väčšej vzdialenosti ako tupý rachot. Len málokedy je hrom počuť ďalej ako na 20 kilometrov. Vzduch totiž zvukové vlny tlmí. Preto môžeme blýskanie (zvlášť v noci ) pozorovať i na značnú vzdialenosť, pričom vôbec nemusíme počuť zvuky hromu.
Pre naše potreby stačí vedieť, že hrom je zvukový efekt blesku. Je to akustické vlnenie, ktoré vzniká prechodom blesku atmosférou, pričom dochádza v dôsledku prudkého zvýšenia teploty k explozívnemu rozpínaniu vzduchu a následne k jeho zmršťovaniu.
Ako ďaleko je búrka?
Ak sa dostanete do situácie, že vás zastihne búrka v prírode, mali by ste vedieť ako ďaleko sa od vás nachádza a koľko ,,máte času”. Vzhľadom k rozdielnej rýchlosti šírenia svetelných a zvukových vĺn (svetlo 300 000 km/s, zvuk 0,33 km/s) je blesk na veľkú vzdialenosť skôr vidieť ako počuť jeho akustický prejav – hrom. Pri zvážení rýchlosti šírenia zvuku, je odhad vzdialenosti medzi miestom úderu blesku a vami ako pozorovateľom veľmi jednoduchý. Napr. Približnú vzdialenosť búrky vyrátate tak, že vynásobíte počet sekúnd od záblesku po zahrmenie s rýchlosťou šírenia zvuku vo vzduchu ( tj. číslo 330). Napríklad počet sekúnd od blesku po zahrmenie je 10, tak vzdialenosť búrky vypočítame 10 s x 330 metrov = 3 300 metrov. Takže búrka je od vás vzdialená cez 3 kilometre. Ak je čas medzi bleskom a hrmením menší ako 5 sekúnd, hrozí nebezpečenstvo a mali by ste sa okamžite ukryť (sekundy počítajte ako dvadsaťjeden, dvadsaťdva, dvadsaťtri – váš výpočet bude presnejší).
Ako sa (ne) správať počas búrky?
Základom všetkého je plánovanie. Ak nechcete, aby Vás búrka prekvapila, tak už pri plánovaní trasy pozorne sledujte vývoj počasia. Viem, že je niekedy ťažké sa zrieknuť túry, ale ak je v predpovedi uvedený prechod studeného frontu, uvažujte o tom. Pri nebezpečenstve búrok z tepla odchod na túry odporúčam plánovať skoro ráno tak, aby po 14 hodine ste už neboli na vrcholoch a horských hrebeňoch. Primeraným správaním a vhodnými opatreniami môžeme znížiť riziko zásahu bleskom, ale úplne vylúčiť ho nemôžeme. Vo voľnej prírode nenájdeme absolútne bezpečné miesto pred bleskom. Najlepšie je búrke sa vyhnúť, ale v horách to väčšinou nie je možné. A preto:
Vám odporúčam:
– sledujte priebežne počasie aj počas túry
– ak je to možné, snažte sa čo najskôr klesnúť do údolia (ak sa nachádzame 100 výškových metrov pod hrebeňom, stále existuje pomerne veľké riziko zasiahnutia bleskom. Z toho vyplýva, že ani horské sedlá nie sú bezpečné. Nie vždy je to však jednoduché a zrealizovateľné bez hrozby zablúdenia uprostred lesa. To sa obzvlášť týka národných parkov, kde je pohyb mimo značených trás zväčša zakázaný. Každopádne ak ide o život nezostáva zrejme nič iné.)
– nepanikárte – nikomu nepomôže, že budete kričať alebo behať zo strany na stranu. Navyše zvyšujete riziko nie len zranenia sa (napr. vyvrtnutia členku,…), ale aj tvz. ,,krokového napätia”. Niežeby behanie priťahovalo blesky, to nie. Problém nie je v rýchlosti pohybu, ale v dĺžke kroku. Nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom spočíva v kontakte tela s dvoma bodmi, ktoré majú rozdielny elektrický potenciál. To znamená, že elektrický prúd prechádza cez telo z jednej končatiny do druhej, keď má človek rozpažené ruky alebo rozkročené nohy. K vzniku krokového napätia môže prísť, keď blesk udrel v takej vzdialenosti od vás, že zemné prúdy ešte existujú na mieste, kde sa nachádzate (predstavte si horolezca v stene)
– vyhnite sa nebezpečným miestam – dráhu blesku nedokážeme odhadnúť. Blesk si hľadá cestu s najmenším elektrickým odporom, preto najčastejšie zasiahne najvyššie a najvodivejšie objekty. Vyčnievajúce body nad okolím sú preto za búrky zvlášť nebezpečné a nemali by sme byť najvyšším bodom v teréne. Nebezpečné sú predovšetkým vyvýšené objekty ako vrcholy, horské hrebene, osamelé stromy, ojedinelé skalné ihly, bloky, či ojedinelé stavby bez bleskozvodu…
Vám navrhujem:
– v otvorenom plochom teréne sa ukryte v priehlbine – sadnite si skrčený v podrepe na izolačnú podložku (batoh, lano, karimatka). Ako podložku nepoužívajte kovové krosná! Podložky sa dotýkať čo najmenšou plochou tela. Nohy dať tiež na izolačnú podložku a držať spolu, aby nevzniklo krokové napätie. Ak si nemôžeme sadnúť na izolačnú podložku, tak si len čupnúť, aby sme sa podkladu dotýkali len spojenými nohami
– v exponovanom teréne sa zaistite lanom. Zabráni sa tým pádu následkom tlakovej vlny (nutné je mať prilbu). Lano nemá byť moc krátke, aby sme sa mohli prípadne vyhnúť padajúcim kameňom a má sa dotýkať zeme (skaly)
– počas búrkového obdobia bivaky plánovať mimo hrebeňov hôr
– aby ste ako skupina ľudí minimalizovala riziko, odporúča sa udržovať vzdialenosť medzi sebou nie menšiu ako 3 – 4 metre
– elektricky vodivé predmety, ktoré vyčnievajú vyššie ako vaše plece (palice, čakan, anténa) fungujú ako bleskozvod. Taktiež odporúčam ďalej od vás odložiť kovovú výzbroj (čakan, mačky, karabíny, palice, termoska…). Kovy nepriťahujú blesky, ale sú dobré vodiče elektriny. Kovové predmety pri dotyku s kožou zvyšujú riziko popálenia a prieniku blesku do vnútra tela.
– v stane sa nedotýkajte plátna alebo tyčiek
– vyhýbajte sa silno premočenej zemi, vodným prameňom a potokom – napríklad na horských svahoch – voda je dobrým vodičom elektrického prúdu. V mokrom teréne sa prúdy po údere blesku môžu šíriť až na vzdialenosť 300 metrov. V skalnatom teréne aj viac
– jaskyne, výklenky a previsy ako prirodzené úkryty nás lákajú, ale pokiaľ sú malé tak sú nebezpečné. Vzhľadom k šíreniu elektrického prúdu po mokrej skale mali by sme byť dostatočne vzdialený od každej steny a vchodu do jaskyne. Prúd môže pretekať aj vnútrom jaskyne. V strede jaskyne si je doporučené si sadnúť na izolovanú podložku alebo na suchý plochý kameň.
Vám doporučujem:
– všetky vodivé (kovové) veci odložte do bezpečnej vzdialenosti – paličky, cepíny,… či iné. (štatisticky nie je nedokázaný vplyv kovových predmetov nosených v batohu, resp. na sebe – napr. retiazka na krku)
– dobrú ochranu na horách poskytujú budovy s bleskozvodom (napr. horské chaty)
– plechové bivakovacie búdy tiež poskytujú ochranu pred bleskom, ale musia byť zavreté okná a dvere
– ak máte ,,po ruke” auto alebo lanovku, ktoré vytvárajú efekt Faradayovej klietky (tiež dbajte na zavreté okná)
– niekde som čítal, že relatívne bezpečná zóna je aj pri vysokých skalách a zodpovedá približne výške skaly, ale pre vybíjajúce sa prúdy musíme sa od nej vzdialiť 2 m. Skala má byť vysoká min. 15 m (osobne by som túto variantu riešil len v krajnej núdzi)
– ak máte možnosť nájdite si menší strom (nie na okraji lesa), od kmeňa sa vzdiaľte minimálne dva metre. Nohy držte pri sebe, resp. odizolujeme ich od zemského povrchu (napr. sadnite si na batoh)
Pozn. Faktor telefonovania za búrky je doteraz veľmi diskutabilný, údajne by telefonovanie mobilným telefónom nemalo byť nebezpečné (ale neodporúčam to riskovať)
.
Pri dopade blesku môže vzniknúť aj tlaková vlna, ktorá môže zhodiť ľudí do údolia, spustiť zosuv kameňov alebo snehových previsov. Preto sa v vyhnúť miestam, kde by sme mohli byť ohrozovaný padajúcim kameňmi.
Ako postupovať pri zásahu bleskom?
Hoci celková pravdepodobnosť zasiahnutia bleskom je 1 ku 3 miliónom, blesky nemožno podceňovať (dokonca mám známu, ktorá má priamu skúsenosť s bleskom). Úrazy bleskom tvoria v horách necelé 1 %. Úmrtnosť pri týchto úrazoch je asi 30 – 40 % a ďalší majú trvalé následky. Asi 65 % nehôd sa stalo v exponovanom teréne. Na Slovensku umierajú ročne jeden až dvaja ľudia na zásah bleskom. Mnoho z tých, ktorých blesk usmrtil by žili, ak by im bola včas poskytnutá pomoc…
Aký má blesk účinok na človeka?
Pri zásahu blesku pôsobí na človeka: elektrický prúd, teplo a tlaková vlna. Veľa ľudí prežije zásah bleskom vďaka tomu že:
1. blesk trvá extrémne krátko
2. pokožka kladie prúdu pomerne vysoký odpor (asi 500 ohm), preto blesk skĺzne po vlhkej pokožke ako po bleskozvode a nespôsobí vážne vnútorné poranenia. Platí to však len v prípade, keď v dotyku s pokožkou nie sú vodivé materiály, alebo aj mobilný telefón. Umožnia blesku preniknúť do tela a spôsobiť zranenia vnútorných orgánov.
Napriek tomu priamy úder blesku človek väčšinou neprežije. Najčastejšou príčinou je zlyhanie krvného obehu v dôsledku fibrilácie srdcových komôr a dýchania v dôsledku ochrnutia dýchacieho centra. Nepriamy zásah bleskom človek väčšinou prežije, ale aj vtedy je potrebná okamžitá pomoc.
Blesk môže zasiahnuť životne dôležité vnútorné orgány, poškodiť centrálny nervový systém, dýchacie centrum, zrak, narušiť srdcový rytmus, spôsobiť zástavu srdca. Závažné je poškodenie tkanív teplom. Tlaková vlna môže poškodiť ušný bubienok alebo spôsobiť pád s následným úrazom.
Prvá pomoc:
Mali by ste postupovať podľa všeobecných zásad prvej pomoci. V prvom rade je najdôležitejšia vaša bezpečnosť, načo sa často zabúda. Následne by mal každý zvládnuť týchto pár jednoduchých krokov (nerobte a nepoužívajte veci, ktoré neviete použiť):
• ak je to potrebné začať ihneď s resuscitáciou
• ošetriť popáleniny a ostatné poranenia
• vykonať protišokové opatrenia
• privolať odbornú pomoc
(pozn. Odporúčam každému, kto sa pohybuje v prírode aspoň 1x ročne absolvovať školenie prvej pomoci Viete poskytnúť prvú pomoc?)
Búrky v číslach
Počet búrok na svete:
– za deň: 50 000 až 200 000
– za rok: 16 miliónov
Počet bleskov na svete:
– za deň: 8,64 milióna
Búrkové dni na Slovensku
– Lomnický štít: 31,5
– Bratislava: 26,8
– Najväčší počet dní búrkových dní na svete: 242 Kampala (Uganda)
Fyzikálne hodnoty priemerného blesku:
– dĺžka blesku: 1–3 km
– čas vybitia (vyrovnania potenciálov): 0,001–0,0002 sekundy
– rýchlosť: oblak – Zem od 300 km/s
– rýchlosť: Zem – oblak asi 100 000 km/s
– napätie: 100 miliónov voltov
– stredná intenzita prúdu: 20 000 ampérov (okamžitá hodnota môže byť podstatne vyššia)
– teplota: 10 000–30 000 °C (teplota na Slnku 8 000 °C)
Použitá literatúra:
Dvořák Petr, Počasí takřka populárně, Svět křídel, 2008, ISBN – 978-80-86808-57-4
Jaroslav Kopáček Jan Bednář, Jak vzniká počasí, 2005, ISBN – 8024610027
klimatológ Jozef Pecho
burka.estranky,sk