Stará Slovenská povesť hovorí:,, Keď Boh stvoril Zem, rozdelil anjelom krásu, aby ju rozniesli po krajinách. Najmladší z nich si chcel skrátiť cestu cez vysoké pohorie. Nevládal však s ťažkou záťažou vzlietnuť vyššie. Zavadil o jeden z ostrých štítov a všetka krása sa mu rozsypala po okolitých dolinách. Vrchol hory sa dodnes nazýva Kriváň. Povery o tajomných silách dlho bránili ľuďom preniknúť do hlbokých Karpatských lesov. Aj vďaka tomu sa tieto hory uprostred Európy stali prírodnou oblasťou akoby zamrznutou v čase. Slovanské kmene ich odpradávna nazývali územím skál. Z toho pochádza aj ich názov: Tatry..." (z dokumentárneho filmu Vysoké Tatry: Divočina zamrznutá v čase od P. Barabáša)
Kriváň
Jeden z najznámejších tatranských končiarov. Pre mnohých Slovákov je to symbol slobody a slovanského bratstva. Tak ako inšpiroval v minulosti štúrovcov, tak svojou majestátnosťou inšpiruje ľudí dodnes. Preto sme sa v rámci #4 Berny march rozhodli zdolať tento impozantný vrch s názvom Kriváň (2494 m.nm.). Celkovo by sa dal náš výstup charakterizovať ako plný krásnej prírody, dobrej nálady, odhodlania, bojovnosti, úsmevov, ale i sebazaprenia sa a prekonávania seba samých... A ako celý #4 Berny march - výstup na Kriváň prebiehal?
Piatok
Stretávame sa večer v Ružomberku, kde sa v rámci sharing travel spájame do jedného auta. Následne vyrážame do Autocampingu Vavrišovo. Po príchode som ostal prekvapený, keď som videl, že autocamping bol celkom plný. Predpokladal som, že v dnešnej dobe už veľa ľudí podobné campingy nevyužíva. Mali sme, ale rezervované miesta na stany a tak sme sa išli rovno registrovať na recepciu. Privítali nás milé a veľmi ochotné slečny. Ukázali nám, kde sa môžme ,,ubytovať". Nakoniec sme to vyhodnotili tak, že sme stany ani nerozbalili, ale prespali sme pod celtami. Kúpili sme si drevo, založili oheň, postavili spoločný prístrešok a večerná idylka mohla začať. Pred spaním sme si ešte nachystali veci na ráno...
Sobota
Ráno... budík o 3:50 a zbalenie sa. O 4:30 už vyrážame k bývalej Važeckej chate na parkovisko. Tu sa stretávame so Stanom. Konečne sme všetci a tak môžme vyraziť...
Výstup na Kriváň
Z parkoviska sme sa vydali smerom k Trom studničkám (1140 m.n.m.) odkiaľ už začal ten ,,pravý" výstup. Po chvíľke stúpania sme zastavili v altánku (1255 mn.n.m.) na krátky odpočinok. Odtiaľ sme pokračovali do pásma lesov, kde sme si spravili odbočku k partizánskemu bunkru (1350 m.n.m.)
Na tomto mieste v ťažkom boji proti horskému práporu SS padli pri nočnom prepade 14.1.1945 títo príslušníci partizánskeho oddielu Vysoké Tatry: Štefan Morávka (kapitán in memoriam), Štefan Skorobocatyj, Konrad Kopylov, Zoltán Brull (lekár oddielu a horolezec), Ladislav Kundrát, Štefan Krajček, Josip Beskrovnyj. Bunker chátra a je označený pamätnou tabuľou.
Z bunkru sme sa vrátili späť na chodník a pokračovali do pásma kosodreviny pomedzi Nižnú Priehybu a Krivánsku kopu (1773 m.n.m.). Ponad Veľký žľab sme sa dostali pod Vyšnú Priehybu, kde pásmo kosodreviny vystriedalo pásmo alpínskych lúk. Otvorili sa nám krásne výhľady na Kriváň a na strmé krivánske steny smerujúce až dole do Kôprovskej doliny. Tu sme sa nachvíľku zastavili a občerstvili sa, keďže sme mali pred sebou najnáročnejší úsek výstupu. Od rázcestia pod Kriváňom sme sa napojili na modrú turistickú značku. Tu sa prejavila sila našej skupiny, kedy sme sa vzájomne podporili. Terén bol už len skalnatý a podstatne náročnejší. Približne 900 výškových metrov sme išli hodinu. Miestami sme hľadali ,,správnu cestu", aby sme sa nemuseli vracať späť. K prekonaniu určitých úsekov je potrebné použiť aj ruky. Vystúpili sme na Malý Kriváň (2335m.n.m.) a po Pavlovom chrbáte až na vrchol veľkého Kriváňa (2494 m.nm.). Dole pod nami sme videli Krivánske Zelené pleso.
Na vrchole už bol značný dav ľudí, ale miesto na fotky pri drevenom dvojkríži sme si našli :-). Približne pol hodinka oddychu a užívania si výhľadov na okolitú krásu za tú námahu pri výstupe rozhodne stála zato. Keď sa začala dvíhať oblačnosť, pobrali sme sa späť. Na Kriváň okrem oblačnosti z doliny prichádzalo i veľa turistov a tak cesta späť až po rázcestia pod Kriváňom bola veľmi pomalá a opatrná. Nenachádzajú sa tu žiadne reťaze a veľa skál je ,,vyšmýkaných". Od rázcestia sme sa vybrali smerom po modrej po Pavlovom chrbte k Jamskému plesu. Cesta sa v pásme kosodrevín už rozširovala, takže bola pohodlnejšia. Približne po 2:00 hodinách sme prišli k Jamskému plesu, ktoré už je už v pásme lesa. Od Jamského plesa sme sa pobrali červenou turistickou značkou späť k bývalej Važeckej chate, kde sme mali odparkované autá.
Celková dĺžka: 16,15 km
Výškové prevýšenie: stúpanie + 1395 m. / klesanie- 1395 m.
Celkový čas: 8:29
Checkpointy:
- Býv. Važecká chata (parkovisko) (1150 m.n.m.)
- Tri studničky (1140 m.n.m.)
- Pomník venovaný kpt. Štefanovi Morávkovi, partizánsky bunker (1350 m.n.m.)
- Krivánsky žľab (2145 m.n.m.)
- Kriváň (2494 m.nm.)
- Krivánsky žľab (2145 m.n.m.)
- Jamské pleso (1448 m.n.m.)
- Býv. Važecká chata (parkovisko) (1150 m.n.m.)
Ako na Kriváň?
Výstup na Kriváň sa dá realizovať z dvoch miest. Z Troch studničiek alebo zo Štrbského plesa. Zo Štrbského plesa po červenej turistickej značke (magistrále) na Jamské pleso, kde ,,začína" výstup po modrej turistickej značke až ku Krivánskemu žľabu a na vrchol Kriváňu. My sme výstup absolvovali z Troch studničiek.
Náš výstup som naplánoval ako okruh: bývalá Važecká chata (parkovisko) - Tri studničky - partizánsky bunker - Krivánsky žľab - Kriváň - Krivánsky žľab - Jamské pleso a bývalá Važecká chata (parkovisko).
Ubytovanie: Autocamping Vavrišovo
Ubytovanie /osoba: 2€
Miestna daň: 0,50€
Drevo: 2,50€
Parkovanie /1 auto: 2€
Stan: 2€
Parkovanie:
Parkovanie býv. Važecká chata
Auto: celý deň/hodina: 5€ / 1€
Motorka: celý deň/hodina:3,40€ / 0,70€
Autobus: celý deň/hodina: 10€ / 1,70€
Vedeli ste o Kriváni?
- Obe trasy, z Jamského plesa ako aj z Troch studničiek, sú v čase od 1.11. do 15.6. uzavreté.- Kôprova dolina - názov doliny pochádza z ľudového pomenovania podľa hojného výskytu Kôprovníčka bezobalového (Ligusticum mutellina).
- Jamské pleso (1448 m.n.m) má rozlohu 0,67 hektára a jeho maximálna hĺbka 4,2 metra.
- Krivánske Zelené pleso (2017m.n.m. )má rozlohu 5,161 ha a maximálna hĺbka plesa je 23,1 metra. Je najväčším plesom vo Važeckej doline.
- Gerlachovský štít je vyšší len o 160 metrov ako Kriváň.
- Prvá oficiálna návšteva sa konala v roku 1772 a vykonal ju kňaz Jonáš Andrej Czibes.
- Kriváň taktiež navštívil i saský kráľ Fridrich Augustus II v roku 1840, na ktorého počesť umiestnili pomník v tvare obelisku so znakom Saska s pozlátenou korunkou na vrchu, ktorú neskôr Štúrovci symbolicky odstránili.
- Prvý zimný výstup na Kriváň sa uskutočnil v roku 1884.
- Kriváň bol významným motívom štúrovskej tvorby.
- Dňa 16.8. 1841 sa konal výstup Ľ. Štúra a Michala Hodžu a v roku 1861 zorganizoval M. Daxner najväčšiu púť na Kriváň.
- Od roku 1995 sa koná tradičný výstup na Kriváň venovaný pamiatke SNP.
- Po Kriváni je pomenovaná planétka 2460.
- Kriváň je zobrazený na 1, 2 a 5 € centovkách.
- V roku 1960 sa Kriváň zobrazoval s vatrou na znaku Slovenska a na štátnom znaku Československa. Dočasne tak nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý sa používa už od čias Uhorska.
- Kriváň je symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov.
Záver
Rád by som v tomto momente upozornil na jednu podstatnú vec. Nepodceňte vodu. Na tejto trase je jediná možnosť doplniť vodu na Troch studničkách alebo pri prameni medzi Jámskym a Štrbským plesom. A áno, dážď predsa len dorazil v momente, kedy sme prišli späť na parkovisko. Takže #4 Berny march - Výstup na Kriváň sme ukončili v kolibe Žerucha na tradičných slovenských bryndzových haluškách 🙂 A čo dodať na záver? Snáď len ďakujem. Ďakujem všetkým zúčastneným za super partiu a dúfam, že tento march im splnil očakávania a každý si na ňom našiel to svoje... Každopádne, to čo nám všetkým dal a ukázal okrem preverenia fyzickej a mentálnej zdatnosti je spolupatričnosť, posilnenie tímového ducha a potvrdenie, že keď človek skutočne niečo chce, dokáže to...
