Už ste si niekedy položili otázku – čo je to vlastne počasie? Ako sa dá efektívne predpovedať počasie? Je to vôbec možné? Čo robiť v prípade búrky? Prečo je slnečno alebo prší? To je len niekoľko otázok, na ktoré vám skúsim dať odpovede v tejto sérii článkov zameraných na počasie… Počasie je neoddeliteľnou súčasťou prírody a sveta okolo nás. Keďže hrá veľmi významnú úlohu pri plánovaní alebo realizácii turistiky, či rôznych podujatí, rozhodol som sa túto problematiku rozobrať podrobnejšie.
Vzhľadom na to, že som vyštudovaný geograf, dovoľte mi hneď na úvod niekoľko stručných definícií, aby sme si vysvetlili základné pojmy. Sľubujem, že ich nebude veľa a tento článok nebudú prepísané vysokoškolské skriptá ?. Na univerzite som sa síce naučil ,,poučky“, ale až v praxi som sa naučil ich význam. A to je pre mňa jeden zo základných pilierov, prečo píšem tento blog. Prinášať vám PRAKTICKÉ, KONKRÉTNE a HODNOTNÉ informácie,…
Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste, určuje sa meteorologickými prvkami.
Meteorológia je veda zaoberajúca sa počasím.
Podnebie je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste.
Klimatológia je veda zaoberajúca sa klímou, t. j. podnebím a Klimageografia je veda, ktorá študuje klimatické pomery z geografického hľadiska. Pre naše potreby (turistiky a pobytu v prírode) sa jej zvlášť venovať nebudeme. Nikto by to do konca nedočítal ?
Počasie
Pre naše potreby nám stačí vedieť, že je to okamžitý stav v ovzduší na určitom mieste. Určuje sa pozorovaním atmosférických javov v krátkom časovom horizonte na určitom konkrétnom mieste. Tento stav sa popisuje súborom hodnôt meteorologických prvkov, ktoré boli namerané meteorologickými prístrojmi alebo boli zistené pozorovaním (napr. teplota vzduchu, stav oblačnosti, rýchlosť a smer vetra, zrážky a pod.).
Zmeny počasia najviac ovplyvňuje zemská rotácia. Pre zaujímavosť, viete akým smerom sa má tendenciu pohybovať voda a vzduch na severnej pologuli? Áno, v smere hodinových ručičiek. Na južnej pologuli sa pohybujú opačne.
Meteorológia
Názov je odvodený z gréčtiny: metéóron – vysokov oblakoch, lógos – veda. Je vedná disciplína zaoberajúca sa atmosférou. Študuje jej zloženie, stavbu, vlastnosti, javy a deje v nej prebiehajúce, napríklad počasie.
Meteorológia sa aplikuje v rôznych oblastiach života ako je armáda, v produkcii energie, v doprave, v poľnohospodárstve, vo výstavbe, atď.. S meteorológiou úzko súvisí hydrológia.
Podnebie
Podnebie alebo klíma je v podstate dlhodobý stav počasia. Ovplyvňované je nielen energetickou bilanciou, cirkuláciou atmosféry a charakterom aktívneho povrchu, ale dnes výrazne i človekom. Zmeny prebiehajú v dlhodobých časových úsekoch.
Počasie a turistika
Neviem kedy a kde som túto ,,nepísanú“ poučku zo života počul, ale musím jej dať patrične za pravdu. Som toho názoru (a doterajšie skúsenosti mi to potvrdzujú), že pokiaľ máme dobré vedomosti a spoľahlivý materiál (tj. výstroj či výbavu), počasie nás nedokáže výrazne ovplyvniť. Výnimkou je len exponovaný, či vysokohorský terén (napr. hrebene, vrcholy, atď.), kde náhla zmena počasia dokáže zmariť turistiku. Dokonca dokáže mať aj tragické následky. Preto neodporúčam riskovať a apelujem na minimalizáciu rizika v náročnom teréne, aby to nedopadlo bohužiaľ ako pred pár týždňami v Tatrách (5 ľudí tragicky zahynulo a 83 sa zranilo).
Z tohto dôvodu je veľmi dôležité pri plánovaní svojich aktivít v horách myslieť aj na počasie. V dnešnom svete je k dispozícii veľa webových portálov, či aplikácií (budeme sa o nich baviť neskôr), takže v tom nie je žiadny problém. Jediný problém je ich ,,presnosť“. Nikto resp. nič nedokáže určiť 100% dlhodobú, či strednodobú (týždňovú) predpoveď (resp. o ničom takom ja neviem). Ako sme si vyššie spomínali, každá predpoveď vychádza z nejakých meteorologických údajov, pre konkrétne miesto. Má veľmi veľa vstupov a výstupov. Týždenné predpovede sú z môjho uhla pohľadu, len odhady. Predpoveď začína byť relevantná tak 2-3 dni dopredu, kedy môžeme hovoriť o nejakej 80% – 90% úspešnosti. Ale treba si uvedomiť, že žiadna predpoveď nie je 100%. Stále je to len odhad (ak sa bavíme v dňoch, nie v hodinách).
Krásny príklad ,,odhadovania a predpovede“ počasia sme zažili na našich posledných dvoch akciách. Na #4 PO STOPÁCH HISTÓRIE… DUKLIANSKY PRIESMYK nám malo výdatne pršať (ukazoval to každý meteo portál a aj všetky aplikácie) pričom nezapršala ani kvapka. Na #4 BERNY MARCH – VÝSTUP NA KRIVÁŇ malo podľa portálov pršať od 13:00 – 15:00… Začalo tesne po 15:00 (ale to sme už boli v autách ?).
Vývoj počasia
Okrem predpovede vývoja počasia pomocou meteo staníc existuje aj druhá možnosť, ako poznať náhlu zmenu počasia – a to pozorovaním. Každý skúsenejší turista, záchranár, vojak, či človek často sa pohybujúci v prírode, dokáže na základe pozorovania odhadnúť náhlu zmenu počasia. Pokiaľ poznáte základné deje v atmosfére, nie je to nič zložité a môžete si to vyskúšať. Taktiež dobrou pomôckou sú aj iné sprievodné prírodné javy, o ktorých si povieme na konci článku.
Základom väčšiny zmien, ktoré výrazne ovplyvňujú počasie je rotácia zeme, slnečné žiarenie, oblačnosť…. Slnko zohrieva zem, od ktorej sa neskôr zohreje i vzduch. Teplý vzduch spolu s vlhkosťou stúpa hore, pretože je ľahší ako studený, vo väčších výškach postupne chladne. Nakoniec sa úplne ochladí a stane sa ťažším a opäť klesne dole.
Teplý vzduch udrží viac vlhkosti ako studený. Túto vlhkosť postupne vynáša podľa teploty do horných vrstiev vyššie kde vlhkosť kondenzuje do kvapiek… Z týchto kvapiek je zložená hmla, opar alebo oblaky.
Dôležitým prvkom vývoja počasia resp. podnebia je smer prúdenia vzduchu. Vzduch smerujúci z rôznych oblastí ovplyvňuje klímu dlhodobo. Vlhké a teplé prúdenie z juhozápadu z rôznych oceánskych oblastí ovplyvňuje najmä oteplením a svojou zrážkovou činnosťou i naše územie. Naopak prúdenie zo severu prináša často ochladenie. Tieto hlavné prúdenia vzduchu sa kombinujú s vývojom na európskej pevnine a sú ovplyvňované vysokými pohoriami (napr. Alpy, Pyreneje, Karpaty,…) rozľahlými nížinami (napr. Východoeurópska nížina,…) a výraznými vodnými plochami či tokmi (Dunaj, Seina, Labe,…). Vtedy sa hlavná oblačnosť rozpadá alebo kumuluje v určitých miestach.
A prečo toto vlastne píšem? Akú to má súvislosť s počasím? Čo vidíte, keď sa pozriete hore na oblohu? Áno oblaky ?
Oblaky
Cirrus – pásy vysokých oblakov, ktoré sú tvorené ľadovými kryštálikmi. Vyzerajú ako pramene vlasov.
Cirostratus – tenký závoj vysokých oblakov, ktorý môže vytvoriť „kruhy“ (prstence) okolo slnka alebo mesiaca.
Cirokumulus – obloha pokrytá barančekmi. Jemné, zvlnené vysoké oblaky z ľadových kryštálikov.
Nimbostratus – tmavý, sivý, daždivý mrak. Je to hustejšia a nižšia forma altostrata. Altokumulus – pásy vatových, okrúhlych oblakov, na oblohe sú nižšie a chuchvalcovitejšie než Cirokumulus.
Altokumulus kastelanus – oblaky v dlhých radoch ako cimburie. Môžu byť predzvesťou búrky.
Stratus – veľmi hustá, nízka vrstva oblakov, hmla je stratus, ktorý klesol k zemi.
Kumulus za jasného počasia – drobné kúdole bieleho oblaku, stúpajúceho vzduchu.
Kumulonimbus – búrkové mračno. Má plochý spodok vytvorený “bublinami” teplého vzduchu a vežovité zakončenie. Prináša dažďové a snehové prehánky alebo krúpy.
Pozn.Teplý front je línia, kde sa teplý vzduch stretáva so studeným a stúpa nadneho. Vyznačuje sa poklesom tlaku. Prvé príznaky teplého frontu sú oblaky typu: cirrus, cirostratus, altostratus a nimbostratus. Obvykle trvá dlhšie, kým teplý front ustúpi. Prináša so sebou dážď alebo sneh.
Studený front je línia, kde sa studený vzduch stretáva s teplým a dvíha ho. Studený front ustupuje rýchlo, prináša zo sebou oblaky typu: kumulus, kumulonimbus, cirostratus, altostratus a husté dažďové a snehové prehánky alebo krúpy. Môže so sebou priniesť aj hrmenie a blýskanie.
Poznáme tiež okluzívny front – je to línia, kde sa stretávajú a spájajú teplý a studený front. Prinášajú so sebou kombináciu poveternostných prvkov teplého a studeného frontu: dlhé obdobie dažďa, mrholenie alebo sneh a hustú oblačnosť.
Tlak vzduchu a jeho pôsobenie
Vyššie sme si spomínali, že chladnejší vzduch je ťažší a klesá k zemskému povrchu čo spôsobuje vysoký tlak. Teplejší a vlhkejší vzduch, ktorý stúpa od zemského povrchu, spôsobuje nízky tlak. Tlak je na meteorologických mapách zaznamenaný pomocou čiar, ktoré sa nazývajú izobary. Izobary spájajú miesta s rovnakým atmosferickým tlakom.
Oblasť nízkeho tlaku sa volá tlaková níž, oblasť vysokého tlaku sa volá tlaková výš. Oblasť níže alebo výše sa na meteorologických mapách označuje hustými, viac-menej kruhovými izobarami. Tlakové níže so sebou prinášajú premenlivé, daždivé počasie alebo sneženie. Tlakové výše zasa prinášajú v lete teplé a ustálené počasie a v zime hmly alebo veľmi chladné jasné počasie. Oblasti nízkeho a vysokého tlaku sa obvykle rovnomerne vyrovnávajú.
Vznik vetra
Vietor je vzduch prúdiaci z oblasti vysokého do oblasti nízkeho tlaku. Čím je rozdiel v tlaku väčší, tým budú izobary hustejšie a vietor silnejší. Pre tlakovú výš je charakteristické pokojné počasie, no tlaková níž so sebou prináša premenlivé, veterné počasie.
Beaufortova stupnica sily vetra alebo len Beaufortova stupnica je stupnica sily vetra založená na pozorovaní podmienok a vlnenia na vodnej hladine.
Charakteristické príznaky zlepšovania počasia:
– teplota klesá a po západe slnka sa prejavuje citeľné ochladenie,
– tesne nad obzorom sa po západe slnka vytvára zlato-ružová farba,
– po západe slnka padá rosa a ráno je orosená tráva,
– v lete sa tvoria kľudné kopovité oblaky,
– prízemná hmla nad vlhkými miestami nestúpa nahor a drží sa pri zemi (klesá) až do rozplynutia,
– fúka prevažne severovýchodný až východný vietor,
– večerný vietor fúka z kopcov do dolín, ranný naopak,
– mravce v hojnej miere vyliezajú z mravenísk a vynášajú svoje kukly (vajíčka),
– motýle sedia na kmeňoch stromov,
– havrany lietajú ráno osamote,
– lastovičky lietajú vo výškach.
Charakteristické príznaky zhoršovania počasia:
– nárazovo sa dvíha oblačnosť, silnie vietor a vzduch je vlhký,
– západ slnka je červený až purpurový, zore sú červené a po západe slnka je dusno,
– prejavuje sa otepľovaním v nižších polohách a hmla sa plazí dolinami k hrebeňom,
– vytvára sa mimoriadne dobrá viditeľnosť,
– okolo mesiaca a slnka sa vytvárajú kruhy (príznak daždivého počasia do 3 dní),
– hviezdy jasno a silno žiaria,
– dotieravosť hmyzu (muchy, komáre, ovady) stúpa, včely lietajú veľmi prudko až narážajú do predmetov,
– mravce sa zdržujú pri mravenisku a kukly (vajíčka) sú ukryté,
– žaby kŕkajú a ich výskyt je vyšší ako obyčajne,
– lastovičky lietajú nízko nad zemou a havrany iba v húfoch.
Zaujímavosti – extrémy počasia
Vo svete
Najchladnejšia teplota bola zaznamenaná na výskumnej stanici Vostok v Antarktíde, kde 21. júla 1983 namerali -89,2 °C. Najteplejšie bolo v líbyjskej El´Azizie, kde sa 13. septembra 1922 teplota vyšplhala na 57,8 °C. Najsuchším miestom na Zemi je púšť Atacama v Chile, kde takmer vôbec neprší, žiadne zrážky tam neboli zaznamenané takmer 14 rokov.
Slovensko
Najchladnejšia teplota bola zaznamenaná vo Vígľaši pri Zvolene, kde 11. februára 1929 namerali -41 °C. Najteplejšie bolo v Hurbanove, kde sa 20. júla 2007 teplota vyšplhala na 40,3 °C. Najsuchším miestom na Slovensku je obec Malé Kosihy, kde v roku 2011 padlo len 262 mm.
Záver
Ak ste to dočítali až sem, úprimne gratulujem ?. Viem, že toto nie je úplne najzáživnejšia téma, avšak pokladám ju za veľmi dôležitú. Dúfam, že ste sa niečo nové dozvedeli. Ako ste sa mohli dočítať, počasie je samo o sebe zložité, preto ho nie je jednoduché predpovedať na 100%. Ale už máte nejaké tie vedomosti, takže pokiaľ máte aj spoľahlivú výbavu, už vám počasie na vašich túrach, či akciách nebude robiť problémy (ak nie ste v exponovanom, či vysokohorskom teréne). Stále ale majte na pamäti, že bezpečnosť a zdravie sú prvoradé. Viem, a poznám to z vlastnej skúsenosti, že je niekedy ťažké odolať pokušeniu a otočiť sa tesne pred vrcholom alebo v polovici túry,… Najťažší je vždy boj samého so sebou.
Najbližšie si povieme niečo o búrkach a ako sa počas nich správať. A túto sérii článkov o počasí ukončíme článkom, kde si zhodnotíme webové meteo portály, či aplíkácie… Tak sa máte na čo tešiť…
Použitá literatúra:
V. Lauko 2003: Fyzická geografia Slovenska, Mapa Slovakia. ISBN 80-89080-07-3
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
N. Polčák 2001: Vybrané kapitoly z klimatológie, UMB FPV KKE