Po minulom výlete do Haluzickej tiesňavy som sa teraz vďaka práci dostal na ďalšie zaujímavé miesto. Hodruša – Hámre v Štiavnickom regióne. Úprimne som nevedel, že takáto zaujímavá historická oblasť existuje a navyše je aj zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO. Trochu ma mrzí, že som nemal dostatok času, aby som túto zaujímavú lokalitu viac spoznal. Určite som tu, ale nebol posledný krát…
Banská Hodruša
Ostane asi navždy tajomstvom, kedy sa sformovala táto stará banícka obec Hodruša. Tunajšie baníctvo je písomne zdokumentované od 13. storočia. Aj keď sa hodrušské bane spolu so šťiavnickými a kremnickými radia k najvýznamnejším lokalitám ťažby striebra a zlata na Slovensku, Banská Hodruša bola skoro tisícročie v područí Štiavnice, ako jej ,,predmestie“. Hodrušťania sa odjakživa snažili odtrhnúť, ale to Štiavnica nemohla dopustiť, ak nechcela stratiť vplyv na tretinu ťažby celého revíru. Hodruša sa tak nevyvinula v plnohodnotné mesto a drahé kovy naďalej plynuli do Štiavnice a Viedne. Od Štiavnice sa odlúčila až v roku 1952, v roku 1971 sa zlúčila s Dolnými Hámrami, v roku 1980 boli k Hondruši – Hámrom pričlenené Kopanice. Krásy a banské pamiatky Banskej Hodruše sú pred očami turistov skryté vo vedľajšom údolí. Keď som sa spýtal miestnych v krčme (tam vždy získate informácie, čo inde nenájdete ?), prečo by ľudia mali navštíviť túto lokalitu, ich odpoveď bola jednoznačná: ,,Banských a technických pamiatok sa tu dá nájsť viac ako v Štiavnici“. Mimochodom ,,prelomiť ľady“ s miestnymi ma stálo dve pivá a jedno pol deci ?
Baníctvo a priemysel
Odhaduje sa, že z hodrušských hlbín sa celkovo vyťažilo okolo 1500 ton striebra a 50 ton zlata. V období rozkvetu baníctva v 16. až 17. storočí v hodrušských baniach pracovalo do 2000 ľudí z viacerých banských závodov, ktoré vznikli medzi 14. a 18. storočím. Dva z nich sú dodnes prakticky kompletne zachované. Baňa Rozália nad Horným tajchom ako posledná baňa v strednej Európe dodnes ťaží zlato a striebro. Za 20 rokov vyťažila asi 5 ton zlata. V roku 1676 v obci banský podnikateľ Rössel postavil pivovar, v ktorom sa varilo pivo až do roku 1880. V roku 1895 v obci postavili továreň Sandrik na spracovanie vyťaženého striebra. Jej výrobky v roku 1900 získali zlatú medailu na svetovej výstave v Paríži. Ženy baníkov po domácky paličkovali čipky, ktoré mali hlavný odbyt v Pešti a vo Viedni. V roku 1875 tu bola otvorená dokonca čipkárska škola, ktorá vychovala desiatky zručných čipkárok. Hodrušské čipkárky dokonca vytvorili svadobnú vlečku pre anglickú kráľovnú Alžbetu II.
Klopačka
Banícka klopačka so štíhlou murovanou vežou je jednou z piatich dochovaných na Slovensku. Stavať ju začali v roku 1521 ako signalizačnú a strážnu vežu. Klopačka udávala obyvateľom rytmus dňa, zvukové signály informovali o začiatku práce v bani, o ohrození, požiari a podobne. Pod strechou sa skrýva zvon zo 16. storočia, a tiež pozoruhodný ručne kovaný hodinový stroj z roku 1611. Stroj funguje dodnes a zvon odbíja čas. Z Klopačky je pekný výhľad na historické centrum Banskej Hodruše.
Klopačku možno navštíviť iba po predchádzajúcej dohode s p. Petrom Fridrichom na tel. 0902 169 766.
Leuthaus
V okolí baní bohatých na striebro, zlato, železo a meď sa to vždy hemžilo zbojníkmi. V Hodruši stál od 15. storočia sklad vytavených drahých kovov, ktoré odtiaľto raz za čas s ozbrojeným sprievodom prevážali do mesta. V Leuthause sídlila aj výdajňa piva a vína, ktoré baníci ,,fasovali“. Dom je štolňou napojený na stredoveký podzemný systém baní Althandel.
Wachthaus
Na strmom svahovitom výbežku s dobrým výhľadom na hlavnú dolinu bola v roku 1536 postavená pozorovateľňa. Takéto vartovky, zriadené na ochranu stredoslovenských banských miest pred Turkom, sa dorozumievali dymovými a ohňovými signálmi. Strážnici v nebezpečenstve utekali na Klopačku a vyvolali poplach v celej dedine.
Sochy a súsošia
Ich množstvo svedčí o výnosnosti banského podnikania. V Hodruši – Hámroch nájdeme dve Ukrižovania, Immaculatu, Katarínu Alexandrijskú, Pietu a množstvo menších sošiek. Na námestí pri odbočke z hlavnej cesty do Banskej Hodruše sa dá vidieť súsošie Ukrižovania na Golgote so šiestimi sochami z 18. storočia a sochu sv. Jána Nepomuckého, pravdepodobne tiež z 18. storočia.
Hondrušské tajchy
Štiavnický vodohospodársky systém vznikol v 18. storočí ako dôsledok ,,prvej energetickej krízy“, keď už baníci, ani kone nevládali odčerpávať spodnú vodu z najbohatších ložísk drahých kovov v Európe. Šesťdesiat medzi sebou navzájom prepojených umelo vytvorených nádrží – tajchov – zhromažďovalo spolu 7 mil. kubíkov vody, ktorú podzemné tunely viedli tam, kde ju bolo treba na pohon čerpadiel a úpravní rudy. Viac ako 100 kilometrov zberných jarkov zachytávalo sneh a dažďovú vodu a privádzali ju do tajchov. V čase vzniku patril štiavnický vodohospodársky systém medzi najväčšie a najvýznamnejšie technické stavby v Európe. Dodnes sa zachovalo 24 tajchov, dnes už vrastených do prírody. V lete sa využívajú na kúpanie a rekreáciu, v zime na korčuľovanie. V katastri Hodruše – Hámrov sú 4 funkčné tajchy (Horný a Dolný Hodrušský, Kopanický a Sandrický tajch), okolo ktorých vedú chodníky a cyklotrasy.
Na brehu Horného Hodrušského tajchu stojí Salamandra Hotel a lyžiarske stredisko Salamandra Resort.
Baňa Starovšechsvätých a bansko – geologická expozícia
Podzemie 700 rokov starej bane Starovšechsvätých patrí k najkrajším na Slovensku. Bohužiaľ mne nevyšiel tentokrát čas, aby som ju navštívil, ale určite to v budúcnu plánujem. Dočítal som sa, že baňa je celá ručne kopaná (tvz. kresanica), ktorá je v pôvodnom stave tak, ako ju zanechali baníci pred stáročiami. V povrchovej expozícii sa dá vidieť viac ako 3000 vzoriek minerálov a ďalšie zaujímavé exponáty.
Baňu možno navštíviť po predchádzahúcej dohode na tel. 045/6844 288 alebo 0903 185 777, prípadne na emaily. Taktiež sa dá nájsť viac informácii na Hodruské hlbiny
Banícky náučný chodník
Za zmienku určite stojí Banícky náučný chodník Cestujeme v čase, ktorý opisuje históriu baníctva a banských technológií, približuje život prostých baníkov a ich rodín, ukazuje ako vyzerala Banská Hodruša v minulosti. Náučný chodník využíva QR kódy a začína pri bani Starovšechsvätých.
4 kostoly v jednej obci
Cintorínsky kostol sv. Petra a Pavla
Neskorogotický kostol bol postavený okolo roku 1577 bokom od centra obce. V tom čase zúrila vojna s Turkami, preto bol v roku 1580 opevnený múrom (svedčí o tom aj nápis na bráne cintorína). V okolí kostola sú rozsiahle katolícke a evanjelické cintoríny.
Katolícky kostol sv. Mikuláša
Kostol postavený v gotickom slohu bol dokončený po roku 1475. V gotickej podobe sa zachovala oltárna časť, sakristia, hlavná loď a portály trojice dverí. Pozdĺžna os kostola je mierne zalomená, pri pohľade zvnútra vidieť, že je postavenú trochu ,,do zákruty“. Kostol bol opevnený, čo sa dá pozorovať aj dnes. Farský kostol možno navštíviť po predchádzajúcej dohode s pani Alenu Fabiánovú na tel. 0910 212 013.
Evanjelický kostol
Stojí poniže katolíckeho kostola a má nižšiu vežu, zakončenú baňatou strieškou. Bol postavený v roku 1845 v klasickom štýle.
Farský kostol možno navštíviť po predchádzajúcej dohode s p. Bartko na tel. 0903 394 122.
Barokový kostolík v Jalšovej doline.
Bohužiaľ k tomuto kostolíku som sa nedostal pre nedostatok času. Čo som sa dozvedel, tak vznikol v 18. storočí a v roku bol 2000 zrekonštuovaný spolu so štôlňou Schöpfer. Aktívne sa v ňom slúžia omše.
Čo dodať na záver? Niekoľko praktických rád…
Pri dobrom plánovaní si môžte spraviť okruh zaujímavých miest.
Veľmi milo ma prekvapil internetový sprievodca.
Ak máte záujem spoznať aj interiéry budov musíte si telefonicky alebo prostredníctvom mailu dohodnúť čas jednotlivých vstupov.
