Približne dva týždne dozadu vo vidine lepšieho počasia mi napadla myšlienka prvého tohtoročného bike tripu. Zo zaujímavých lokalít v okolí som si vybral hradisko Kostolec (Ducové). V diári som vypátral voľnejší deň a oslovil som pár ľudí, ktorí by sa mohli potenciálne pridať . V prvotnom kole účastníkov bike tripu sme boli štyria, ale ako to už býva, čím bližšie bol deň ,,D“, ľudia svoju účasť odvolávali. Ešte deň pred tripom sme mali byť dvaja, ale nakoniec som v tom ostal sám…Počasie sa odhadnúť nedalo, keďže od SHMU (Slovenský hydrometeorologický ústav), či Yr (nórsky meteorologický inštitút) predpovedali niečo iné, ale jedno mali spoločné – nárazový vietor.
Ráno sa prebúdzam do zamračeného dňa. Rýchlo do seba hádžem raňajky a ponáhľam sa kým neprší,… Začiatok cesty viedol na benzínovú pumpu dofúkať kolesá. 🙂 Odtiaľ som už šliapal do pedálov po predom vytýčenej trase cez obce Ostrov, Veľké Orvište až do Piešťan, kde som sa na kúpeľnom ostrove vydal po modrej značke cyklotrasy, ktorá lemovala Váh. Cesta sa niesla v príjemnom duchu. Stretol som pár srniek, ktoré sa bežali ukryť z poľa do blízkych kríkov a niekoľko zajacov… Po modrej značke som nakoniec prišiel až do Ducového, (skoro som minul jeden rázcestník, ktorý bol pod valom dobre maskovaný). V Ducovom ma prekvapil pre mňa ,,nový“ cyklochodník až hore na hradisko. Prvá ťažká časť môjho bike tripu. Vyjsť hore na hradisko… Po menšom boji sa už ocitám hore na hradisku, zhadzujem batoh, vyťahujem fotoaparát, termosku a začínam si vychutnávať toto miesto…
Z histórie…
Hradisko Kostolec patrí medzi významné slovanské lokality (9.-10. stor.). Nachádza sa medzi obcami Ducové a Hubina. Má štatút Národnej kultúrnej pamiatky. Plošina – dvorec na vrchole Kostolca má 0,5 ha a nachádzajú sa tu už iba časti zrekonštruovaného opevnenia – palisády z dubových kolov, brána, kamenné základy kostolíka a niekoľko balvanov, ktoré sú pozostatky cintorína a domov. Informačné tabule už majú tiež svoje najlepšie roky za sebou, čo je veľká škoda, ale hold na Slovensku tento osud postihuje čím ďalej tým viac kultúrnych aj prírodných pamiatok… V čase najväčšieho rozmachu sa predpokladá, že tu žilo okolo 60 – 70 ľudí. Kostolec prežil pád Veľkej Moravy, i porážku 
starých Maďarov pri Lechu. Predpokladá sa, že po vybudovaní neďalekého hradu Beckov, stratil Kostolec svoj význam hradiska a tak začal chátrať. Avšak ľudia ho používali ako cintorín až do 19. stor.. V 20. stor. sa tu uskutočnil urýchlený a systematický výskum, pretože v dôsledku ťažby brizolitu hrozila hradisku úplná likvidácia. Na základe tohto výskumu bola ťažba brizolitu zastavená a presunutá na iné miesto, uskutočnila sa rekonštrukcia dvorca a vybudovala sa expozícia v prírode, ktorú je možné vidieť dodnes. Od roku 1990 je lokalita vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.
Cesta domov…
…sa niesla v duchu sebadisciplíny a vytrvalosti. V hlave som si stále opakoval nezosadnem, nevzdám sa, dokončím tento bike trip až domov… Nárazový vietor cez 20 km/h mi dával celú cestu na otvorených priestranstvách riadne zabrať. Keďže som podcenil dopĺňanie minerálov začali sa dostavovať prvé kŕče 5 km pred cieľom (domom). Nakoniec som sa prekonal (teda svoju hlavu 🙂 ) a úspešne som prišiel domov bez toho aby som zosadol z bicykla. Za tento 40 km bike trip hneď na úvod mojej ,,cyklistickej sezóny“ mi ďakuje hlavne môj zadok 🙂
