Vodná záchrana… Záchrana topiaceho

Minulý týždeň som sa spolu s priateľmi zúčastnil kurzu vodnej záchrany. Hneď úvodom by som ale rád podotkol, že tento článok bude trochu špecifický. Zámerne neuvádzam žiadne mená a ani iné konkrétne - špecifické informácie.

Od priateľa som dostal pozvanie na workshop vodnej záchrany s ,,podtitulom“ záchrana topiaceho. Keď som študoval na univerzite FTVŠ, tak sme v rámci jedného zo semestrov mali tzv. vodnú záchranu. Odvtedy som si myslel, že keby došlo na nejakú situáciu, kedy by som bol nútený tieto znalosti použiť nemal by som s tým problém,...

Viac som sa mýliť nemohol...

Vodná záchrana... Záchrana topiaceho


Workshop začínal na bazéne. No ešte pred vstupom prebehol krátky briefing, kde okrem organizačno – bezpečnostných pokynov bola povedaná pekná myšlienka... ,,Naučíte sa, kde sú vaše možnosti a správne zhodnotiť situáciu, aby namiesto jedného nepotrebovali zachrániť dvaja“...

Na bazéne sme začali pokynmi a oboznámením sa s doobedňajším programom. Hneď potom už nasledovala rozplavba a samotný workshop. Rád by som vyzdvihol metodiku a snahu inštruktora nás naučiť všetko potrebné. Postupovali sme od jednoduchších vecí po zložitejšie. Vďaka dobrej partii ľudí nám to aj napriek ,,časovému obmedzeniu“ dobre ubúdalo. Po workshope v bazéne nasledoval krátky obed, kde sme mali konečne možnosť spoznať sa s ďalšími účastníkmi. Po obede nasledoval presun na jazero, kde sme pokračovali už na otvorenej vodnej ploche. Nie je voda ako voda, platí v tomto prípade dvojnásobne. Okrem zmeny teploty na hladine a pod hladinou tak hlavne čistota - ,,svetlosť“. Pokiaľ ste na bazéne videli, čo sa deje okolo vás, tak v jazere, keď sa hladina uzavrie nevidíte skoro nič (nevedel som ani odčítať hodinky). A na tento ,,šok“ nás mali pripraviť úvodné cvičenia. Našťastie som v minulosti absolvoval Open Water Diver – kurz potápania a tak som už na toto bol ,,psychicky“ pripravený. Nasledovali rovnaké cvičenia ako na bazéne, ale už v reálnych podmienkach. Navyše sme mali k dispozícii i čln - pramicu, ktorý sme plnohodnotne využívali. Predsa len hádzať lano na bazéne, či z brehu je úplne iné ako z idúceho člna.

Nie je voda ako voda...

Postupne sme prešli všetky cvičenia v reálnych podmienkach. Veľký dôraz bol kladený na kontakt s topiacim sa, aby sme vedeli kde sa nachádza. Lebo keď sa niekto stratí pod hladinou, nastáva veľký problém s lokalizáciou. Workshop končil simuláciou, kedy sa ,,preboril človek v zime na jazere“. Takže okrem samotnej záchrany vo vode nasledovala prvá pomoc na brehu - Hiblerov zábal,... až do príchodu sanitky...

Čo sa dá naučiť na takýchto kurzoch?

Skok do ,,neznámej“ vody, kde hlava ostáva nad vodou; technika plávania pod vodou; komunikácia s topiacim sa; techniky záchrany topiaceho; techniky transportu vo vode; vytiahnutie z hlbokej a plytkej vody; prvá pomoc, AED, Hiblerov zábal, KPR, zranenie chrbtice...; hádzanie záchranárskeho lana a používanie ďalších záchranárskych pomôcok. A toto je len časť problematiky, ktorou sme sa zaoberali.

Nikdy by som neveril, že vytiahnuť plnohodnotne oblečeného človeka z vody na pramicu (čln) môže byť až taký problém...

Na záver...


Vďaka tomu workshopu poznám svoje možnosti a viem lepšie odhadnúť situáciu tak aby miesto jedného človeka, nepotrebovali zachrániť dvaja. Pochopil som, že vytiahnutie topiaceho z vody je vždy spojené s nebezpečenstvom, je to náročné. Vyžaduje si to skúseného a fyzicky zdatného plavca. V inom prípade záchranná akcia môže byť ,,smrtiacou pascou"... Nakoniec by som chcel poďakovať organizátorom a inštruktorom za ich snahu nás naučiť, čo najviac. V druhom rade ďakujem všetkým zúčastneným za vytvorenie super partie.