Gerlachovský štít – plnenie snov
Jeden z mojich tohtoročných snov bolo zdolať Gerlachovský štít. Navrhol som v našom klube predbežný termín (ak by sa chcel niekto pridať) a začal som pomaly plánovať výstup. Netrvalo dlho a myšlienka zdolať Gerlach zaujala pár členov. Ale ako to už býva, čím bližšie bol deň ,,D”, tak postupne ľudia svoju účasť odriekali a ostali sme dvaja. Prípravu sme si rozdelili, ja som si zobral na starosť vybavenie výstupu (vodcu,..) a Janny si zobral na starosť ubytovanie. Janny ma veľmi prekvapil, keď sa mu podarilo vybaviť ubytovanie na Sliezkom dome za naozaj super cenu. Hold obchodného ducha nezaprie 🙂
PIATOK
Stretli sme sa v Banskej Bystrici, dali sme si spoločnú večeru (keďže v piatok sme na Sliezkom dome nemali zajednanú stravu) a vyrazili sme smer Tatranská Polianka. Cestou volám nášmu vodcovi Olegovi, aby sme si spresnili informácie na sobotu. Oznamuje mi, že dnes sa nepodarilo chalanom z Poľska vyjsť na Gerlachovský štít a v polovici sa museli otočiť, pretože to jeden z nich nezvládol. Jedným dychom sa ma spýtal, resp. poprosil, či by mohol jeden Poliak ísť s nami zajtra hore. V zásade sme s tým nemali problém.
Janny už raz Gerlach absolvoval, ale nevyšlo mu pekné počasie, tak sa rozhodol, že si to zopakuje. Takže presne vedel kde, čo a ako funguje. Doviedol ma na záchytné parkovisko v Tatranskej Polianke, kde nás už čakalo auto, aby nás vyviezlo na hotel. Ubytovali sme sa. Rozhodli sme sa ísť pozrieť okolie hotela, ktorý sa nachádza v krásnej Velickej doline, hneď vedľa Velického plesa. Už cestou z Banskej Bystrice pršalo, ale verili sme, že sa vyčasí a sobotu bude krásne. Pri potulkách okolo hotela bola vysoká oblačnosť, ale stále sme verili. Keď sme sa vrátili z potuliek, začali sme sa baliť na ráno tak, aby sme mali všetko pripravené. Výbavu sme si porovnali a brali sme si veci tak, aby sme sa navzájom dopĺňali (výbava lekárničky a pod.).
SOBOTA
Sobotu ráno budíček o 04:30, pozeráme z okna a je stále vysoká oblačnosť. Nevadí. Ideme si vyfasovať obedové balíčky a pred hotel čakať na vodcu. Vodca Oleg nám oznamuje, že neodporúča ísť hore, lebo by sme z toho nič nemali, všetky predpovede hlásili veľa zrážok a vysokú oblačnosť. Odporúča nám radšej aby sme jeden deň počkali, že hlásia lepšie počasie. Pozrel som na Jannyho, že čo teda urobíme? Či ísť za každú cenu hore a nemať z toho ,,nič“, alebo ísť zajtra? Čo ak bude rovnaké počasie aj zajtra? Čo ak bude ešte horšie ako je dnes? Naplnilo ma dosť pochybností, ale vzhľadom k mojim skúsenostiam som si povedal, že radšej počkáme, nemá cenu zbytočne riskovať a ísť za veľkého dažďa hore. A zajtra ak bude pekne bude to super a ak bude pršať tak pôjdeme zmoknúť,… Janny prikývol a tak som Olegovi oznámil naše rozhodnutie, že pôjdeme teda hore nedeľu. V tom mi povedal, že on nedeľu ísť nemôže, ale odporučil nám kolegu (bol tiež prítomný) Fera Compela. Zoznámil nás i s Vladekom (jeden z trojice Poliakov, ktorý chcel ísť ešte raz hore na Gerlach).
Sobotu sme si spravili teda relaxačnú, polihovali sme na izbe, prešli sme znovu okolo hotela (nechceli sme zbytočne ísť na túru, aby sme nezmokli – vysušiť veci by mohol byť problém). Keďže počasie si nevyberieme a predpokladali sme, že hore pôjdeme sobotu, tak sme si objednali večeru i welness na sobotu večer. To sme si samozrejme dopriali i bez výstupu 😀
NEDEĽA
Budíček sme si dali už o 04:00, aby sme sa stihli vysťahovať z izby a odhlásiť sa z hotela. Prvé čo bolo, pozrel som z okna a Janny na všetky možné predpovede – zhodli sme sa, že dnes to dáme, počasie vyzeralo super, aj keď bola teplota len 6°C. Kolečko sa opakovalo, do reštaurácie po obedový balíček, a na parkovisko čakať na Fera. Fero prišiel aj s Vladekom. Veci sme si nechali u Fera v aute, následne nám skontroloval výbavu a hor sa hore 🙂
Išli sme ,,klasickou“ cestou, okolo Velického plesa, hore nad Velický vodopád, ktorý sme hore prebrodili a dostali sme sa do Velickej próby. Fero nám cestou opisuje štíty a vraví nejaké zaujímavosti. Pod Velickou próbou si dávame sedáky a prilby, naväzujeme sa na lano. Po zdolaní Velickej próby sa ocitáme nad Batizovským kotlom, ktorý sme chvíľku lemovali a ,,zozadu“ sa dostávame pod Gerlach. Počasie nám praje. Nízka oblačnosť, teplota akurát. Krásne výhľady na Tatranské štíty a osady po okolí. Všetko ako na dlani. Chvíľku ešte kráčame hore až sa ocitáme na najvyššom mieste Slovenska – Gerlachovský štít (2655m.n.m.). Dorazili sme prvý zo Slovenskej strany (jedna Poľská skupina nás predbehla), ale i tak máme dostatok času si nerušene vychutnať tento krásny štít. Pokoj, ticho, zadosťučinenie, hrdosť, vzrušenie – naozaj sa nedajú popísať všetky tie krásne pocity, čo ma naplnili.
Cestu dole sme išli cez Batizovskú próbu. Cesta dole je vždy náročnejšia, hlavne keď stretnete skupinu, ktorá išla na vlastnú päsť a ,,do protismeru“. Ale všetko sme zvládli. Po zdolaní Batizovskej próby sme išli okolo Batizovského plesa a po ,,magistrále“ späť na hotel.
Celkovo nám celý výstup na Gerlachovský štít trval 7 hodín (slušné tempo :D). Jeden z mojich ,,najsilnejších” tohtoročných zážitkov.
Ešte raz by som sa chcel poďakovať Jannymu ako ,,buddymu”, Ferovi za super prístup a Vladekovi za super spoločnosť.
