V polovici januára sa konala #16 Turistika bez výhovoriek… Téryho chata 2022. Zimné Vysoké Tatry majú svoje osobité čaro. Poskytujú náročné dobrodružstvo už od úvodu… plánovania. ? Turistika v zime je odlišná od tej letnej, najmä čo sa týka nárokov na výbavu a aj skúsenosti. Tie sú neoceniteľné nie len pri plánovaní (počasie, lavínová situácia, výstupová / zostupová trasa,…), ale aj priamo v teréne. Nám sa to opäť potvrdilo aj na našej #16 Turistika bez výhovoriek… Téryho chata 2022.
V skratke by sme mohli našu ⛰ popísať ako 21,2 km odhodlania, dobrej nálady (ak si odmyslím výstup cez Veľký hang ?), krásnych výhľadov a zachráneného ľudského života. Ale o tom neskôr… Každopádne tí, ktorí nesedeli doma a rozhodli sa ukázať, čo sa v nich skrýva – úprimne ďakujem za ďalšiu vydarenú akciu ??
Okrem krátkeho videa (komu sa nechce čítať ?) na Vás čaká aj zaujímavý ? kvíz. V ňom si môžete overiť svoje vedomosti, ako dobre poznáte Téryho chatu a jej okolie… Kto sa odhodlá aj na prečítanie článku, tak sa dozvie, nie len čo všetko sa oplatí vidieť na trase Hrebienok – Téryho chata, ale aj veľa zaujímavých informácií…
#16 Turistika bez výhovoriek… Téryho chata 2022
Hrebienok
… V piatok príchádzame do Starého Smokovca, kde nás privítal avizovaný naozaj silný nárazový vietor. Po ubytovaní a prichystaní vecí na ráno, som rozhodol, čas začiatku #16 Turistiky bez výhovoriek… posunúť o hodinu neskôr oproti pôvodnému plánu. Keďže vietor vyfúkal sneh z chodníkov, nechcel som aby sme išli medzi prvými hore… Ráno vietor našťastie ustál a tak sme sa vybrali zo Strahého Smokovca pešo po zelenej turistickej značke hore na Hrebienok. Cesta bola vyfúkaná a zľadovatelá už od zažiatku, ale #16 Turistika bez výhovoriek… Téryho chata 2022 oficiálne začala… bez výhovoriek
Hrebienok
Hrebienok (1285 m.n.m.) je atraktívnym cieľom návštevníkov Vysokých Tatier. Najstaršie turistické centrum Starý Smokovec je dopravným uzlom mesta Vysoké Tatry. Osada je odbočkou na Hrebienok – východiskový bod mnohých turistických trás. Na Hrebienok sa môžete aj vyviesť pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca do výšky 1 272 m.n.m. Cesta lanovkou trvá 7 minút, zatiaľ čo po turistickej značke zhruba 1 hodinu. Hrebienok je turistickým strediskom výstupov do Veľkej a Malej Studenej doliny alebo na Slavkovský štít. Na Hrebienku vás privíta 350kg vážiaci ? KUBO – patrón Hrebienka. Okrem medveďa Kuba nájdete na Hrebienku aj ďalších 10 medveďov z dreva, ktorý spolu s KUBOM strážia turistov ?.
Tatranský ľadový dóm 2022
Už tradične sa v zimných mesiacoch nachádza na Hrebienku aj tvz. Tatranský ľadový dóm. Tatranská ľadová krása hľadá inšpiráciu v svetoznámych stavbách. A ani tento rok nebol výnimkou. Na Hrebienku vo Vysokých Tatrách vyrástla ľadová podoba jedného z najvýznamnejších pútnických miest v Európe. Katedrála sv. Jakuba zo Santiaga de Compostela ako cieľ pútnikov na Svätojakubskej púti bude prostredníctvom Tatranského ľadového dómu originálnym symbolom konca doby poznačenej pandémiou a nového začiatku.
Bílikova chata
Ľudovo Bílička (1255 m.n.m.) sa nachádza tesne pod strediskom Hrebienok v lesnatom prostredí Studenej doliny na juhovýchodnom úbočí Slavkovského štítu.
Na mieste Bilíkovej chaty stála od roku 1875 primitívna Ruženina chata. Roku 1884 pribudol k nej väčší turistický hotel. Po požiari oboch budov v roku 1893 postavili majitelia spišskosobotskej lesnej spoločnosti dva nové hotely, ktoré však roku 1927 taktiež vyhoreli. Túto historickú osadu volali podľa blízkeho Studeného potoka Studenopotockými (chybne aj Studenovodskými) kúpeľmi.
Dnešnú Bilíkovu chatu dali do prevádzky roku 1934 (pôvodne Guhrova chata). Chata, označená pamätnou tabuľou je pomenovaná na počesť Pavla Bilíka (1916-1944), príslušníka finančnej stráže v Starom Smokovci, lyžiara, pretekára, ktorého počas 2. svetovej vojny nemci zajali pri bojovej akcii nad Horným Smokovcom a popravili na Kežmarskom hrade. Po znárodnení v roku 1946 prešla do majetku KSTL a bolo premenovaná na Bilíkovu chatu, na počesť Pavla Bilíka (1916 – 1944), príslušníka finančnej stráže popraveného gestapom na Kežmarskom zámku. Neskôr chata prešla niekoľkými prestavbami a získava dnešný vzhľad.
Zámkovského chata
… Z Hrebienka sme sa vybrali po červenej turistickej značke smerom na Zámkovského chatu. Symbol tejto cesty – líšku Elišku sme tento krát nevideli ?, ale aj napriek tomu bola sa cestou dobrá nálada okorenená trefnými poznámkami. ? Cesta bola dobre prechodená a viac menej sa dala prejsť aj bez mačiek – stúpacích želiez. Bílikovu a Rainerovu chatu sme sa rozhodli navštíviť cestou dole. Cieľ bol čo najskôr sa vrátiť z Téryho chaty. A taktiež sme si chceli dopriať krátky oddych na Zámkovského chate pred stúpaním v Malej Studenej doline a „obávaným“ Veľkým hangom. Zámkovského chata býva ako „konečný“ bod veľa turistov z Hrebienka, preto býva často plná, až tak že si neni moc kde sadnúť ?. My sme však skorým začiatkom #16 Turistiky bez výhovoriek veľkým „davom“ turistov úspešne vyhli a tak sme si vychutnali krátky odpočinok a doplnenie tekutín pred tou najťažšou časťou túry…
Zámkovského chata
V ústí Malej Studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom, vo výške 1475 m n. m., vyrástla v roku 1943 drevená chata. Postavil ju Štefan Zamkovský. Bol vyučený fotograf, ale v Tatrách si však našiel prácu nosiča – na Téryho a Zbojníckej chate. V rokoch 1929 až 1938 nadobudol povesť najlepšieho slovenského horolezca. Získal oprávnenie horského vodcu a zložil lyžiarske cvičiteľské skúšky. Vďaka pracovitosti a schopnostiam, ktoré preukázal ako horský nosič, ho prijal Klub československých turistov v roku 1936 za spoluchatára (s Jánom Kociánom) na Téryho chatu. Tam ostal do roku 1942, kedy si zaumienil vybudovať chatu v ústí Malej Studenej doliny.
Bol to dvojpodlažný objekt. Prízemie tvorila jedáleň, kuchyňa a byt chatára. Hosťovské izby boli na poschodí. Chatu spravoval jej majiteľ, Štefan Zamkovský s manželkou Ľudmilou. Chata nemala oficiálny názov, ale z atmosféry, ktorú manželia vytvárali svojou srdečnosťou a z povesti Štefana Zamkovského, špičkového tatranského horolezca, vynikajúceho horského vodcu a obetavého záchrancu, prirodzene vyplývalo, že ju nik nepoznal ináč než Zamkovského chatu.
V období 2.svetovej vojny poskytla Zamkovského chata a jej okolie úkryt prenasledovaným politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám. Po znárodnení chaty komunistickým režimom bol Štefan Zamkovský úradnou mocou poverený správou Bilíkovej chaty. O niekoľko týždňov ho označili za bývalého kapitalistu, pozbavili miesta a vykázali z Tatier.
Zamkovského chata býva cieľom nenáročných výletníkov. Častejšie sa tu zastavujú turisti prechádzajúci Tatranskou magistrálou medzi Hrebienkom a Skalnatou dolinou, prípadne tí, ktorí pokračujú do Malej Studenej doliny.
Téryho chata
… Vstupujeme do Malej Studenej doliny s jasným cieľom – Téryho chata. Postupne sa pred nami odkrýva celá dolina, na ktorej konci na nás čaká najťažšia časť našej #16 Turistiky bez výhovoriek… výstup (a neskôr zostup) hangom… Postupne začíname kráčať hore, krok po kroku. Úsmevy a dobrá nálada sa z tvárí pomaly vytráca, keď tu zrazu počuť z hora krik… „pozor padá“… Zdvihli sme hlavy a videli telo staršieho muža cca 50 metrov nad nami, ktorý sa zastavil o veľkú skalu.
Prvá pomoc v praxi…
Neváhali sme a spolu s Filipom sme sa „rozbehli“ smerom k pánovi. Keď sme k nemu prišli, nachádzalo sa okolo pána skupinka 4-5 ľudí, ktorí pánovi už poskytovali prvú pomoc. Zhodili sme batohy a prebral som iniciatívu, keďže sme boli jediný, ktorí mali funkčné lekárničky. Pán už bol pri vedomý, s veľkou tržnou ranou na hlave a končatinách. Po prvotnom vyšetrení sa poranenie chrbtice nepotvrdilo a tak sme ho dali do stabilizovanej polohy, odizolovali a zastavili krvácania. V tom nám pomohol našťastie aj mráz, pretože pri tak veľkej rane (a ranách na končatinách), sme ani v dvoch plnohodnotne vybavených lekárničkách nemali dostatok obväzového materiálu. Následne sme aplikovali proti šokové opatrenia až do príchodu vrtuľníka s lekárkou, ktorá si pána prebrala a letecky ho transportovali do nemocnice.
Týmo ďakujem všetkým, ktorí pomohli. Celkovo nám to trvalo približne hodinu, ktorú na nás čakal zvyšok výpravy. Následne sme boli pred rozhodnutím, či pokračujeme hore alebo sa otočíme dole. Väčšina si vybrala cestu hore a tak sme pokračovali smerom na Téryho chatu. Slnko zašlo a začal fúkať vietor, čo nám na nálade moc nepridalo. Miestami každý z nás bojoval sám so sebou, ale každý sa prekonal a úspešne to zvládol. Avšak chata predstavovala len polovicu cieľa – cesty (ešte nás čakal zostup).
Na chate sme doplnili tekutiny a riadne sa najedli. Po krátkom odpočinku v teple a doplnení energie sa začal vracať úsmev na tváre účastníkov #16 Turistiky bez výhovoriek…. Následne sme sa pobrali dole… Znovu sme boli svedkami viacerých pádov. Jedného hohužiaľ tragického ?. Niektoré pády boli z nedbanlivosti, niektoré z podcenenia výbavy, či naopak vysokého ega… My sme našťastie zišli dole do Malej Studenej doliny v poriadku. Na Zamkovského chate sme si dopriali ešte čaj a nachystali sme si výbavu na zostup po tme. Keďže sa zotmelo, až na Hrebienok sme išli po tme. To, čo ma však tešilo, že som videl úsmev na každom účastníkovi. Pomaly sme teda zišli až na Hrebienok, kde sme ukončili #16 Turistika bez výhovoriek… Téryho chata 2022.
Téryho chata
Téryho chata je najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa v Malej Studenej doline, vo výške 2 015 m. n. m. pri Piatich Spišských plesách. Chatu dal postaviť v roku 1899 Uhorský karpatský spolok na základe osobnej iniciatívy Edmunda Téryho.
Edmund Téry bol banskoštiavnicky lekár a priekopník horolezectva, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky. Výstavbu chaty propagoval nie len v tlači, ale aj ako funkcionár Uhorského Karpatského spolku. Viac ako 50 ton materiálu bolo treba vyniesť na chrbtoch nosičov na výstavbu chaty. 125 robotníkov sa striedalo pri prácach. Téryho chata bola slávnostne otvorená 21. 8. 1899.
Do roku 1933 to bola najvyššie položená chata v Uhorsku. Od roku 1936 je Téryho chata ako prvá vo Vysokých Tatrách otvorená celoročne. Počas vojny sa tu ukrývali poľský odbojári i sovietsky utečenci. V rokoch 1983-84 prešla chata rozsiahlou rekonštrukciou, ale napriek tomu si dodnes zachovala svoj typický vzhľad.
Rainerova chata
Najstaršia a najmenšia zachovaná chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa neďaleko Hrebienka, v blízkosti vodopádov Studeného potoka v nadmorskej výške 1301m.n.m. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. V roku 1884 bola v blízkosti postavená chata Kamzík a chata zanikla. V roku 1983 bola chata ako pamiatkový objekt zrekonštruovaná správou TANAPu.
V roku 1998 bola uvedená znova do prevádzky. Chata slúži ako informačné centrum s možnosťou malého občerstvenia. Nachádza sa tu mini expozícia tatranských nosičov a historickej vysokohorskej výbavy.
Chata je ľahko prístupná z Hrebienka alebo Zamkovského chaty, túra vhodná aj pre rodiny s deťmi. Každoročne počas zimy tu môžete obdivovať Snehový betlehem, ktorý je výtvorom súčasného chatára Petra Petrasa.
A ČO DODAŤ NA ZÁVER #16 TURISTIKA BEZ VÝHOVORIEK… Téryho chata 2022?
V prvom rade ešte raz ďakujem všetkým účastníkom #16 Turistiky bez výhovoriek… Téryho chata 2022 ?. Dovolím si tvrdiť, že táto akcia posunula „hranicu“ každého z vás o kusok vyššie. Nie len fyzickou náročnosťou, ale aj zažitkami. Pochopili ste nie len dôležitosť vybavenia, ale aj silu skupinovej turistiky. Super partia, super atmosféra a v konečnom dôsledku aj super počasie. A slovo BEZ VÝHOVORIEK vám nebolo nikomu cudzie.
V druhom rade úprimne ďakujem všetkým Vám, čo ste to dočítali až sem. Snažil som sa Vám sprostredkovať nie len informácie, čo dokáže ponúknuť zimná turistika na Téryho chatu, ale aj inšpirovať Vás k návšteve týchto miest. A kto si chce overiť, čo všetko o týchto miestach vie, nech sa páči. Sľúbený malý kvíz na záver ?
NA ZÁVER LEN 3X AK…
Ak ste to dočítali až sem, ĎAKUJEM.
Ak sa Vám môj blog páči a chceli by ste ma chceli podporiť – lajkujte, zdielajte… Za každú podporu som Vám vďačný.
Ak by Vás ešte niečo zaujímalo, neváhajte a kľudne sa spýtajte… Všade tu som aktívny ? proste na všetko ?
Použitá literatúra
