Aby ste sa v lese nestratili… Čo je nevyhnuté vedieť pre správnu orientáciu v teréne (2.časť)

Dnes začnem otázkou, resp. malou úvahou… Kompas alebo buzola – prečo mať vždy so sebou? Každý z nás pozná alebo minimálne už počul o rôznych skautských metódach ako určovať smer. Mach na strome, mravenisko, letokruhy… nefungujú však spoľahlivo a ⛪️ s oltárom orientovaným na východ tiež nemusíte nájsť ? Cez deň vám Severka moc nepomôže, v noci ju nemusíte vedieť presne identifikovať alebo môže byť zamračené. Klasické hodinky s ciferníkom dnes nosí málokto a navyše sa môžu rozbiť… ?‍♂️

V dnešnej dobe GPS, či iných digitálnych „smart“ riešení je používanie kompasu či buzoly na určovanie polohy skôr raritou ako pravidelnosťou. Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás používa nejaké to GPS alebo ho má priamo zabudované v hodinkách, či smartfónoch. Trackujeme si trasu cez mapy.cz, či iné on/ off line portály. Ale, čo v momente kedy sa GPS nevie pripojiť so satelitom? Alebo Vám dojdú batérie, či stratíte mobilný signál? Z mojich skúseností viem, že sa to „stane“. Mapa, kompas či buzola majú stále svojej opodstatnenie. Nepotrebujú žiadne batérie, nestratia signál a ani ich tak ľahko nerozbijete. A hlavne nevážia skoro nič ? Áno kompas, či buzolu nechytíte do ruky a rovno Vás navedie správnym smerom. Musíte s ňou vedieť pracovať. Nato treba poznať základy a vedieť ich aplikovať v konkrétnej situácii, ale nemusíte sa báť. S trochou praxe to nie je to nič zložitého a určovanie smeru, azimutov či meranie vzdialeností bude pre vás hračkou.

Dnes na trhu existuje veľa výrobcov a ešte väčšie množstvo produktov – kompasov, či buzol. Preto je dobré si zodpovedať hneď v úvode niekoľko otázok:

  1. Na čo konkrétny kompas – buzolu potrebujem?
  2. Ako často ho budem používať ?
  3. Akú presnosť meraní potrebujem? Na bežnú turistku, na expedície alebo do výkonu povolania?
  4. Kompas alebo buzola?

Kompas

Je zariadenie určené na zisťovanie smeru k severnému magnetickému pólu. Klasický kompas ukazuje smer pomocou zmagnetizovanej ihly (magnetka, strelka), ktorá sa voľne otáča dokola. Strelka sa otočí rovnobežne s magnetickými siločiarami zemského magnetického poľa, pričom jej magnetické póly sú voči zemským orientované opačne. Kompas neukazuje na zemepisný pól, ale na magnetický, ktorý je oproti zemepisnému posunutý. V dostatočnej vzdialenosti od pólu je však táto odchýlka zanedbateľná, a preto sa zemepisný a magnetický pól stotožňujú. Za zmienku stojí, že priamo nad pólom (kde je výchylka významná) sa používa prístroj nazývaný inklinačná magnetka, ktorý ukazuje pól vo vertikálnom smere. “Toľko z poučky“ ?

Pár zaujímavých informácií
  • Prvým kompasom bol pravdepodobne kus magnetovca, plávajúci na drevenej podložke v nádobe s vodou. Kompasy sú známe už zo starovekej Číny a prvá zmienka o kompase pochádza už zo 4. storočia.
  • Dnešné moderné kompasy sú elektronické, avšak princíp magnetického telieska orientujúceho sa podľa siločiar magnetického poľa zeme je zakomponovaný aj v nich. Pre praktickú orientáciu sa dnes viac využívajú zariadenia pre presné určenie polohy pozičným systémom, napr. GPS. Na tejto báze existujú aj digitálne kompasy (v telefónoch a pod.)
  • Pri lepších kompasoch nájdete už aj pravítko, či lupu, avšak zdokonalenou verziou kompasu je buzola.

Buzola

Ako som už spomínal, buzola je “vylepšený“ kompas. Prvú buzolu zostrojil český vynálezca Josef Ressel. Základom každej buzoly je kompas s otočnou stupnicou v puzdre na doske. Avšak oproti kompasu sa na buzole zväčša nachádza lupa, klasické pravítko a meradlo s mierkami máp (štandardne) 1:25 000 a 1:50 000, prípadne sklonomer a.i.

Svetové strany sú bežne označené prvými písmenami anglických názvov N – North – Sever, S (South) – Juh, W (West) – Západ, E (East) – Východ

Kompas alebo buzolu ovplyvňujú železné predmety, resp. predmety z iného magnetického kovu. Taktiež magnety a elektronické prístroje, pretože vytvárajú magnetické pole. Netreba však zabúdať ani na vedenie vysokého napätia, rádiových staníc a rádiolokátorov (pokiaľ sú v činnosti). Je na to potrebné myslieť pri používaní kompasu a zabrániť ovplyvňovaniu kompasu.

NIE JE KOMPAS AKO KOMPAS

Pre mňa osobne je dôležité, aby kompas alebo buzola správne fungovala a mala tzv. “mieridlo“. Tým mám na mysli niečo, čo vám pomôže presne nasmerovať kompas alebo buzolu na želaný bod. Štandardné turistické kompasy a buzoly bez “mieridiel“ majú iba smerovú šípku. Na bežnú orientáciu to postačuje. Profesionálnejšie kompasy a buzoly majú vždy tzv. “mieridlo“ – ktoré môže mať rôzne podoby. Najčastejšie sa jedná o sklápacie zrkadielko s ryskou alebo nejaký cieľnik v podobe výrezu a mušku.

Aj tu platí kvalita = cena. Medzi najznámejšie značky patrí Suunto, Silva, Recta či iné. Ja osobne preferujem a roky používam Silva Ranger v kombinácii s GPS a online mapami pre kontrolu. Ako som už spomínal, značkové kompasy a buzoly nie sú “najlacnejšia“ záležitosť a tak mám pre Vás pár rád ako si vybrať aj kvalitný neznačkový kompas alebo buzolu…

AKO KÚPIŤ KVALITNÝ (NEZNAČKOVÝ) KOMPAS ALEBO BUZOLU?

1. Pozor na bublinky. Strelka je v tekutine . Pred kúpou dávajte pozor aby sa v nej nenachádzali bublinky, pretože tie sa zvyknú len zväčšovať.
2. Strelka by sa mala rýchlo hýbať. To znamená, že by sa mala rýchlo vrátiť do rovnakej polohy. Na overenie použite hocijaký železný predmet, ktorý priložte ku strelke, čím ju vychýlite. Následne odsuňte železný predmet a sledujte ako rýchlo sa dokáže vrátiť späť do rovnakej polohy. Platí pravidlo, čím rýchlejšie – tým lepšie.
3. Pozor na úplnú stupnicu. Áno, už som sa na niektorých kurzoch stretol s tým, že na kružnici boli vyznačené len stupne 0° – 90° – 180° – 270°. Považujem to za veľmi nešťastné riešenie, nakoľko pri orientácií a navigácií potrebujete určiť všetky stupne (pri armádnych ideálne aj minúty).
4. Posledná a nemej podstatná vec (z mojich skúseností), je aby kompas alebo buzola mali tzv. luminiscenčné body – zjednodušene povedané sú to body, ktoré Vám uľahčia prácu s buzolou alebo kompasom aj pri úplnej tme.

Máme mapu, kompas / buzolu. A ostáva nám jediné

V dnešnej druhej časti sme si priblížili kompas a buzolu. V prvej časti sme si povedali čo – to o mape. No a v tretej časti tejto minisérie Aby ste sa nestratili v lese sa naučíme tieto veci používať ? A tým začneme náš nasledovný článok ? Nie nebojte sa, žiadne prepisovanie vysokoškolských skrípt, či učebníc zemepisu a topografie nečakajte… Len nevyhnutné minimum pre správne pochopenie základov tak, aby ste sa dokázali rýchlo a jednoducho zorientovať, či lepšie si naplánovať svoju túru…

Tak na záver len 3x Ak…

Ak ste to dočítali až sem, ĎAKUJEM.
Ak sa Vám môj blog páči a chceli by ste ma chceli podporiť – lajkujte, zdielajte… Za každú podporu som Vám vďačný.
Ak by Vás ešte niečo zaujímalo, neváhajte a kľudne sa spýtajte. Reagujem na Facebooku, Instagrame ,Youtube ,emaily… proste na všetko ?

Použitá literatúra

Vojenská Topografie – TOPO 57-6 (1978)
Topografia pre poslucháčov brannej výchovy – FTVŠ UK
Vojenská Topografia pre jednotky a poddôstojnícke školy pozemného vojska (1978)
Klub slovenských turistov
Horoklub Chomutov
Milsim potrál