MEMORIÁL ČESKOSLOVENSKÝCH PARAŠUTISTOV 2020
MEMORIÁL ČESKOSLOVENSKÝCH PARAŠUTISTOV 2020

Začíname si pomaly zvykať na život s Coronou a rôznymi opatreniami. Samozrejme som za každé opatrenie, ktoré reálne dokáže tento vírus – pandémiu zastaviť alebo spomaliť. Osobne si však myslím, že to ešte chvíľku potrvá, kým si nevybudujeme kolektívnu imunitu. Čo ma však mrzí, je že postupne prichádzame o rôzne akcie na ktoré sa tešíme a pripravujeme niekoľko mesiacov… Jednou z takýchto akcií je aj Memoriál československých parašutistov, ktorého sa pravidelne zúčastňujeme. V roku 2018 a 2019 sa toto podujatie stalo pre mňa jedným z popredných podujatí. A plánujem sa ho dlhodobo zúčastňovať. Myšlienka a samotné podujatie Memoriálu československých parašutistov má pre mňa osobitý význam, pretože nielen, že sa úzko spája s našou minulosťou, ale taktiež dobre preverí moju fyzickú či mentálnu zdatnosť…

Memoriál československých parašutistov je podujatie, ktoré organizuje 43. výsadkový pluk Chrudim. Inšpirované je osudom paraskupiny Tungsten a organizátor sa snaží účastníkom priblížiť vtedajšiu dobovú atmosféru. Jedná sa o orientačný 70 kilometrový pochod, pre dvojčlenné tímy, ktoré majú za úlohu dostať sa z bodu štartu do cieľového miesta ,,kdesi na Vysočine“. Počas cesty tím pracuje s rôznymi šifrovanými informáciami, ktoré postupne odkrývajú trasu…

Memoriál československých parašutistov 2020

Ako som sa už vyššie zmienil, aj túto akciu nám Corona prekazila. No nie tak celkom úplne… Organizátori nám tento rok pripravili tzv.,,virtuálny pochod“. Ktokoľvek medzi 7. novembrom (pôvodný dátum pochodu) a 21. decembrom (historický dátum vysadenia skupiny Tungsten, ktorá je hlavnou inšpiráciou pochodu) môže so svojím parťákom alebo skupinou absolvovať pochod po svojej trase. Nie je však podmienkou dodržanie 70 km trasy, ale musí obsahovať miesta spojené s históriou československého odboja za 2. svetovej vojny (miesto zoskoku, konšpiračné miesto, miesto bojov, pamätníky, cintoríny,…). Pokiaľ sa na týchto miestach odfotíte a pošlete fotku organizátorovi, budete umiestnený do virtuálnej galérie účastníkov pochodu. Ja s mojím parťákom ideme 21.11. po stopách odboja v okolí Martina. Kto sa chce pridať, stačí napísať 😉 Ale o tom neskôr…

Po stopách histórie…

Pre operáciu Tungsten (angl. Wolfram) bola vybraná dvojica parašutistov kapitán Rudolf Pernický a rotmajster Leopold Musil. Akcia bola naplánovaná v roku 1944 v Anglicku, kde sa parašutisti pripravovali. Účelom operácie malo byť prijímanie lietadiel so špeciálnym materiálom pre podporu domáceho odboja pomocou rádiomajáku Eureka. Okrem toho mali urovnať nezhody medzi príslušníkmi skupín Calcia a Radou troch. Kvôli oneskoreniu výsadku sa operácia zrealizovala až 21.12. 1944. Paraskupina mala pôsobiť na Českomoravskej vrchovine. Cieľovou obcou mala byť obec Studnice, neďaleko Nového Mesta na Morave. Mali vyskočiť u malej osady Vortová v oblasti Žákovej hory. Miesto toho ich chybou navigátora vysadili v Libenici medzi Kutnou Horou a Kolínom. Po dni strávenej orientáciou a zisťovaním, kde vlastne vyskočili, nasledoval presun do Studnice. Po sedemdňovom vyše 80 km dlhom pochode v zime, v snehu, v lese a s jedlom na jeden deň a dvoma kilami čokolády dosiahli svoj cieľ. Obec Studnice, kde ich už čakala kontaktná osoba – Cyril Musil. Po rekonvalescencii zahájili Pernický s Musilom svoju činnosť. Kapitán Pernický vypočul obe rozhádané strany a o výsledku informoval Londýn. Následne vyhľadávali vhodné miesta na zhadzovanie materiálu a ďalších výsadkov. V tejto činnosti pokračovali až do oslobodenia, ktorého sa dožili.

Za zmienku stojí, že ,,trafiť“ miesto zoskoku sa podarilo málokedy. Ako popisuje historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Zdeněk Špitálník ,,Riskantní lety 138. perute zvláštneho určení RAF nad obsadenou Európou boli na samej hranici technických možností lietadiel. Navigáciu zhoršovalo zatmenie obcí a letci sa tak museli orientovať hlavne podľa krajiny. Z tohto dôvodu sa tieto akcie podnikali behom dlhých mesačných nocí od jesene do jari.

Výsadok Tungsten – rotmajster Leopold Musil (vľavo) a kapitán Rudolf Pernický

Čo sa skrýva za oponou?

Dnes tu mám pre Vás niečo ,,netradičné“. Podarilo sa mi pozrieť na Memoriál československých parašutistov z iného pohľadu – organizátorského… Prinášam Vám niekoľko otázok a odpovedí, ktoré sú veľmi zaujímavé nie len z organizátorského, ale aj účastníckeho pohľadu. Pokiaľ chcete vedieť, čo obnáša organizovanie akcie pre 600 ľudí, koľko ľudí nedokončí pochod, alebo čo najviac účastníci podceňujú, čítajte ďalej 🙂

Aké náročné je zorganizovanie Memoriálu československých parašutistov? Koľko trvá príprava a čo všetko obnáša organizovanie takto veľkej akcie?
Najväčšia akcia na verejnosti…

Memoriál československých parašutistov je jedna z najväčších akcií na verejnosti 43. výsadkového pluku. Príprava začína v podstate ihneď po skončení predošlého Memoriálu, kedy si v úzkom organizačnom kruhu urobíme poradu s cieľom prejsť si celú akciu znovu. Vyhodnotíme si hlavné klady a zápory, aby sme sa mohli poučiť pre ďalší rok.
Približne v polovici augusta začíname riešiť organizačné veci typu zverejňovania plagátov, sprevádzkovanie webu pochodu, prihlasovacie formuláre a facebookovej udalosti. Prihlasovanie samotné potom začína na začiatku septembra. Je nutné zaistiť miesto cieľa Memoriálu československých parašutistov, urobiť dohovory napr. s Klubom vojenskej histórie, či ďalšími zložkami, ktoré na akcii participujú.

Väčším obciam sa zasielajú informácie o zvýšenom pohybu osôb, informujú sa CHKO a integrovaný záchranný systém. V tejto dobe prichádza po čiastočnom vyhodnotení prihlášok k objednaniu predbežného počtu upomienkový predmetov (pamätné mince, hrnčeky), vymyslenie celého scenára, tlačenie máp a certifikátov. Od spustenia prihlasovania je samozrejmosťou komunikácia s účastníkmi. Niekoľko mesiacov dopredu prebieha taktiež zháňanie partnerov/ sponzorov a hľadania možností, ktoré by boli ku prospechu obom stranám. Nemôžeme zabudnúť tiež na nášho kuchára, ktorý so svojim tímom v cieli zabezpečuje pre účastníkov zaslúženú stravu.

Organizačné nariadenie Veliteľa. Viete, čo to je?

Niekoľko týždňov pred samotnou akciou je treba vytvoriť Organizačné nariadenie Veliteľa, kde sú podrobne popísané úlohy jednotlivých zabezpečujúcich zložiek Pluku, teda zjednodušenie popis, kto, kedy, kde a čo zabezpečí. To je výhodné i pre nás, organizačný tím, pretože i my si v niektorých zložitých častiach pomocou kvalitne spracovanej synchronizačnej tabuľky urobíme v niektorých veciach jasno. Určite som na niečo zabudol, ale pre predstavu to myslím stačí 🙂

Čo pokladáte za najzložitejšie resp. najťažšie na organizácii?

Najnáročnejšie (alebo skôr najúnavnejšie) je z môjho pohľadu komunikácia s účastníkmi pochodu. Podľa mojich skúseností môžu byť informácie na webu seba lepšie vyšperkované, ale vždy sa nájde niekto, pre koho je jednoduchšie napísať email, ako si najprv prečítať všetky informácie. Problém je, keď sú takýchto ľudí desiatky. Bohužiaľ nemáme žiadny odpovedajúci automat, ktorý by zbytočné otázky odfiltroval, ale človek sa musí ,,ručne“ venovať každej z nich, aby všetky zodpovedal. Iste by na dalo na veľa emailov odpovedať, že informácie sú na webe a je potrebné si tie informácie prečítať, ale vo väčšine prípadov volím cestu menšieho odporu a informácie radšej cez email zdieľam sám. Musím ale priznať, že za posledné roky sa jednoznačne počet zbytočných otázok vyskytuje čím ďalej menej.

To najťažšie na koniec…

Skutočne najnáročnejší je však samotný deň konania sa akcie – všetci účastníci podieľajúci sa na organizácii musia byť dokonale preškolení a zoznámení s tým, aké sú ich úlohy a čo sa od nich v danej fáze očakáva. Úloh pre jedného organizátora býva zväčša viac, takže napr. po dokončení odvozu nevládnych účastníkov z prvého úseku sa presunie do priestoru cieľa a bude chystať priestory pre vyhlásenie. Aby sme na nič nezabudli, už zmienená synchronizačná tabuľka s časovou osou je veľmi dôležitá – umožňuje nám pri poučení neskákať sem a tam. Na samotnom poučení v týždni pred Memoriálom československých parašutistov chceme mať vždy maximum zabezpečujúcich príslušníkov, i keď sa nám to nie vždy podarí.

Pokiaľ všetko šlape ako má, je práce na mieste už len minimum a skôr monitorujeme celú situáciu a riešime prípadné neočakávané problémy. Všetci zabezpečujúci príslušníci sú súčasťou skupiny na Whatsappe, kde si zdieľame nevyhnutné informácie pre udržanie aktuálneho operačného obrazu. V prípade odstúpenia tímu na stanovište príslušný organizátor napíše správu do skupiny, aby všetky nasledujúce stanovištia na tím nečakala. Napriek tomu, že pre úzky tím organizátorov už v tejto fáze nie je okrem kontroly a riešenia prípadných komplikácií príliš práce (v prípade dobrej organizačnej práce v predchádzajúcich fázach), zhodneme sa na tom, že sa nesporne jedná o najťažšiu časť celej akcie – nie je tu totiž priestor na riešenie zásadných chýb.

Koľko ľudí organizuje takúto akciu? Ako vyzerá organizačná schéma?

V úzkom koordinačnom tíme máme momentálne troch ľudí – npor. Pros, nrtm. Stránský a čet. Lebó. Ja predovšetkým riešim komunikáciu s verejnosťou, nrtm. Stránský rieši primárne veci ohľadne trasy a čet. Lebó má na starosti webové stránky, komunikáciu so sponzormi a tlač niektorých dokumentov. V širšom organizátorskom tíme je potom cez 30 ľudí – od kontrol na stanovištiach po vodičov, zdravotníkov a ďalšie zabezpečenie. Títo ľudia potom plnia naše zadania.

Dokážete finančne pokryť túto akciu len z registračných poplatkov alebo máte aj iných sponzorov?

Memoriál československých parašutistov je chápaná ako propagačná akcia a armáda ani útvar nie sú oprávnený vyberať pre svoje využitie akékoľvek peniaze, sú platený z verejných financií. Nám organizátorom to však dáva jedinečnú možnosť, ktorú organizátori iných civilných pochodov nemajú – z príjmov účastníkov nemusia platiť personálne zabezpečenie, techniku, ani pohonné hmoty, lebo toto je ,,platené“ z financií Veliteľa útvaru, ktorý akciu organizuje pre svoju propagáciu. Pokiaľ by tomu tak nebolo, buď by sme museli zmenšiť servis a zážitok pre účastníkov v podobe stravy alebo upomienkových predmetov. Alebo by sme museli riadne obmedziť zabezpečenie pochodu, ktoré je ale z môjho pohľadu dôležité i pre bezpečnosť všetkých účastníkov.

Celé štartovné tak môže byť využité priamo na predmety, ktoré účastník v cieli obdrží, alebo služby, ktoré obdrží v priebehu pochodu. Nemôžeme samozrejme účet ,,vyžmýkať“ do poslednej koruny, takže drobný prebytok po skončení spravidla posielame na Vojenský fond solidarity – vrátenie 20 Kč (0,75€ pre nás 😀 moja poznámka) na účet by myslím nikto neocenil, ale v množstve tímov to už pár tisíc urobí… Nejakých sponzorov máme počínajúc minulým rokom. Sme za nich moc radi, pretože môžeme pre účastníkov urobiť niečo naviac. Sú uvedený na webových stránkach pochodu a my im za to moc ďakujeme!

Každý ročník sa pochod z môjho účastníckeho pohľadu dostáva na vyššiu úroveň. Minulý rok to bola napr. predzoskoková príprava alebo zapojenie KVH. Boli aj na tento rok pripravené nejaké novinky?

Áno, boli pripravené novinky. Každý rok sa to skutočne snažíme posunúť ďalej a ďalej a bojíme sa chvíle, kedy to už nebude z nášho pohľadu možné 🙂 Čo je ale možné urobiť každý rok iné je scenár – ten je pre nás kľúčový a na tom stojí pochod. Za organizátorský tím sľubujem, že ten nebude nikdy rovnaký. Snažíme sa totiž navodiť čo najrealistickejšiu atmosféru, ktorú zažívali výsadkári po zoskoku. Zmeny v úlohách, predávanie šifier, kontakt s inými osobami a stála neistota – to je to, o čo nám ide…

Keďže ste sa v tomto roku zmenili z 43. výsadkového práporu na pluk, bude to mať aj nejaký dopad na Memoriál československých parašutistov? Napr. rozšírenie počtu účastníkov a pod.?

Rozšírenie počtu účastníkov ani iné zmeny zatiaľ neplánujeme, pokiaľ toto zadanie nedostaneme od velenia. Keď sme sa po Memoriále československých parašutistov 2016 (posledný ročník trasy Chrudim – Lichnice – Chrudim) s nrtm. Stránským rozhodli pre novú koncepciu pochodu, dohodli sme na tomto strope. Nechceme z pochodu urobiť ,,prechod“, kde na dlhej rovinke uvidíme jeden tím za druhým. S ohľadom na udržanie určitých rozostupov medzi tímami, a zároveň faktom, že nechceme mať medzi prvým a posledným tímom 10 hodín sme sa rozhodli práve pre túto kapacitu.

Osobne si myslím, že taký strop by bol 1000 účastníkov, ale to by vyžadovalo určité zmeny v organizácii, ktoré sme koniec koncov chceli zaviesť i tomto ročníku z dôvodu COVID-19. Teda predovšetkým žiadny hromadný nástup a príjazd tímov až na čas podľa svojho štartu. Chýbal by tomu ale určitý vojenský ráz a úvodný nástup všetkých tímov by sme radi zachovali. Pokiaľ však bude úvodný nástup povinný pre všetky tímy, potom nie je možné štartovať v priebehu 10 hodín, pretože logicky tí, ktorí štartujú až neskôr, budú mať po nástupu niekoľko hodín času…

70 km, 2 členný tím, 20 hodín
Poznáte resp. zaujímate sa na reakcie účastníkov po pochode? Hodnotíte nejako odozvu na pochod?

O reakcie sa pochopiteľne zaujímame, lebo sú hlavným hnacím motorom pre prácu na ďalšom ročníku – a to sa bavíme o reakciách pozitívnych, ale i tých negatívnych. Našťastie posledných niekoľko rokov sa vyskytujú predovšetkým reakcie pozitívne a potom skôr nejaké návrhy na zváženie do ďalších ročníkov. Vyložene negatívne reakcie sme nezaznamenali dlho, čo je pre nás známka, že to robíme dobre.

Koľko účastníkov priemerne nedokončí Memoriál československých parašutistov?

Nedokončí podľa aktuálnych podmienok (predovšetkým počasie) okolo 20 – 25% účastníkov.

Čo najčastejšie účastníci podceňujú? Fyzickú pripravenosť, mentálnu zdatnosť, výbavu…?

Väčšinou fyzickú prípravu – pokiaľ som v živote prešiel s problémami súvisle maximálne 20 km a prihlásim na na Memoriál československých parašutistov, ktorý má 70+ km, potom je šanca na dokončenie povedzme veľmi malá. Čo sa týka výbavy, občas k podceneniu dochádza tiež. Ak viem, že veľká časť presunu bude prebiehať v noci a nevezmem si čelovku, potom je to moja voľba, ale myslím, že nie moc dobrá. Taktiež chcieť absolvovať pochod v kraťasoch si myslím, že nie je dobrý nápad a už sme sa s tým taktiež stretli…

Na pochodoch som si všimol, že sa ho najčastejšie zúčastňujú Česi a Slováci. Zúčastňujú sa aj ľudia iných národností?

Mali sme niekoľko ročníkov aj tímy z americkej ambasády v Prahe, teda občanov Spojených štátov amerických a tiež sme zaznamenali i tým z Poľska. Väčšinu účastníkov ale skutočne tvoria Česi a Slováci.

V čom je podľa Vás najväčší prínos tejto akcie?

V národnom uvedomení v prvej rade a v propagácii výsadkového vojska v druhej rade. Výsadkové vojsko má svoju bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia druhej svetovej vojny. 43. výsadkový pluk je pokračovateľom týchto tradícii a my sa snažíme o.i. i pomocou tejto akcie s verejnosťou, aby bol útvar v tom dobrom zmysle slova vidieť. Na pochodu vidíme rôzne vekové kategórii, ale podľa môjho názoru ich jedno spojuje. Je to nejaký záujem o vojenstvo, históriu, výsadkárov, vlastenectvo či rôzna kombinácia tohto a im podobných záujmov či vlastností.

Čo by ste odkázal človeku, ktorý by si chcel tento Memoriál vyskúšať, ale zvažuje svoju účasť? Prečo by sa mal zúčastniť?

Memoriál československých parašutistov nie je len obyčajný pochod z bodu A do bodu B. Je to také malé dobrodružstvo spojené s presunom a tak je k tomu treba i pristupovať. Doporučujem nepodceniť systematickou prípravu, teda zvyšovať postupne tréningové dávky, kým sa dostanem na odpovedajúcu úroveň. Ďalej odporúčam nepodceniť výbavu – ísť pochod v nových nevyskúšaných topánkach, ísť bez čelovky alebo bez náhradných zdrojov, nemať žiadne oblečenie pre prípad dažďa alebo prechladnutia, to všetko je zvážiť pred štartom. Pretože šťastie praje pripraveným. Na vzdialenosť 70 a viac kilometrov už nehrá úlohu, či mám v batohu o pol kila viac či menej, ale môže hrať veľkú úlohu, či si pri zastavení mám čo obliecť.

Na záver…

V prvom rade by som sa chcel poďakovať npor. Mgr. Jakubovi Prosovi z 43. výsadkového pluku Chrudim, že si našiel čas a zodpovedal pár mojich otázok. Vďaka tomu mám (dúfam, že nie len ja), lepší a ucelenejší pohľad na Memoriál československých parašutistov. Okrem toho je to jedinečná možnosť ako sa dozvedieť niečo zo zákulisia organizácie takto veľkého podujatia…
V druhom rade ďakujem všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľajú na organizovaní tohto podujatia. Nie je to jednoduché, ale spokojnosť nás (účastníkov), je dúfam pre Vás dobrou satisfakciou 🙂 Kto by mal záujem sa budúci rok zúčastniť, môže sledovať oficiálny web Memoriálu československých parašutistov.

PS: Ako som už vyššie spomínal, máme v pláne sa s parťákom zúčastniť tzv. virtuálneho pochodu a preto 21.11. som sa rozhodol začleniť do programu akciu s názvom Partizánska republika 2020. Viac ako 50km, prevýšenie okolo 2000 m.n.m. to všetko na nás čaká na mieste, kde začínalo Slovenské národné povstanie… Ak si to chceš vyskúšať, stačí napísať…

,,Pot, šetrí krv“
,,Najväčšou vašou výzvou nie je niekto iný. Je to bolesť v nohách a vnútorný hlas, ktorí kričí, ale nemôžete ho počúvať. Práve vtedy zaberte a zistíte, že ľudská myseľ zvádza zápas medzi ľahkým a správnym.“
Neznámy autor
,,Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, ak žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý."
Seneca
,,Prvé a najväčšie víťazstvo spočíva v ovládnutí seba samého."
Platón
„Sila nepochádza z fyzickej kapacity. Pochádza z nezlomnej vôle.“
Móhandás Karamčand Gándhí
„Každý človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v našom dosahu.“
Ralph Waldo Emerson
„Príroda nikdy neporuší vlastné pravidlá.“
Leonardo Da Vinci
,,Toto je život, a nič iného nebude."
Kazma
,,Národ, ktorý zabudne svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť."
W. Churchill
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial