Memoriál československých parašutistov 2024

Memoriál československých parašutistov: Výzva, ktorá spája históriu a odhodlanie

Memoriál československých parašutistov 2024… 71,1 km, 18 hod., 772 účastníkov a jeden cieľ, jedna myšlienka - resp. skôr pripomienka odvahy a obetavosti, ktorú parašutisti preukázali počas ťažkých čias našej histórie. Tento tematický pochod je poctou hrdinom, ktorí (častokrát) položili svoje životy za slobodu, a zároveň výzvou pre každého účastníka preveriť svoje fyzické a psychické hranice.

Na úspešné absolvovanie tejto trasy je stanovený časový limit 18 hodín. Každý krok na ceste je pripomienkou ich obety a odhodlania, ktoré sa stali symbolom československého boja za slobodu. Memoriál je viac než len fyzická výzva – je to cesta, ktorá spája minulosť s prítomnosťou a pripomína hodnoty, na ktorých stojí naša spoločná história.

Na začiatku odhodlanosť a bojovnosť. Na konci únava, spokojnosť, hrdosť a viera v samého seba a svoje schopnosti. Tak vyzerá Memoriál československých parašutistov pod patronátom 43. výsadkového pluku.

Memoriál československých parašutistov... Ako vyzerali minulé ročníky, ktorých som sa zúčastnil?

✅ 2017

✅ 2018

✅ 2019

✅ 2020 (COVID)

✅ 2021

❌ 2022 (nemohol som sa zúčastniť)

✅ 2023

Naša misia v Protektoráte začína...

Po oboznámení sa s úlohou prechádzame letiskovým hangárom, kde dostávame mapu, stravné lístky, peniaze, doklady a, samozrejme, správu, ktorú musíme odoslať do Londýna pomocou rádiotelegrafu. Následne nastupujeme do pripraveného autobusu, ktorý nás odváža do priestoru Sádok.

Cestou sa nám však trochu zdvihol adrenalín a oblial nás studený pot, keď sme zistili, že správa, ktorú sme mali odvysielať, spolu s peniazmi, sa „stratila“… Našťastie sa ukázalo, že všetko bolo len zapadnuté pod našimi nohami a batohmi. Nepotreboval som ani rannú kávu na prebratie! 😅 Každopádne nás táto situácia hneď na začiatku nakopla a nič nám už nebránilo v plnení úloh...

Po vystúpení z autobusu dostávame podrobnejšie informácie od domáceho odbojárov – Čeňka Bureše – o situácii v oblasti Sádek, Chrudimska a Pardubicka. Ukazuje nám miesto, odkiaľ máme odvysielať správu do Londýna. Po pár metroch prichádzame k rybárskej usadlosti, kde konečne úspešne odvysielame správu.

Úloha č.1

VRU, VRU tu LIBUŠE, LIBUŠE, príjem

LIBUŠE tu VRU počúvam Vás „veľmi dobre“, príjem

VRU tu LIBUŠE mám pre Vás správu, príjem

LIBUŠE tu VRU som pripravený, príjem

VRU tu LIBUŠE správa:

Koncom marca a začiatkom apríla prešli Pardubicami veľké transporty nemeckých tankov a nákladných áut smerom na Břeclav. Z neoznačeného prameňa z Moravy potvrdené, že všetky transporty materiálu riadené na Břeclav. Asi po dobu 10 dní neprešli žiadne významné transporty Prahou. Přerovem prechádzajú transporty vojakov z Rakúska na východ a denne 30 uhoľných vlakov do Talianska.

Od HAVLA nemožno už nič očakávať. Neodhodlá sa k ničomu. Je to pesimista vo všetkom. Nie je schopný si už ani nič zapamätať. Mal by byť prehlásený za nesvojprávneho. Je to vrak, ktorým strká náhoda, Nemci a strach z akéhokoľvek vlastného rozhodnutia. Najväčší vplyv na neho majú POPOLKA a ČÍHAŘ, ktorí sú vraj dobrí. Zaručená správa.

LIBUŠE tu VRU správu som obdržal, príjem

LIBUŠE tu VRU mám pre vás správu, príjem

VRU tu LIBUŠE som pripravený, príjem

LIBUŠE tu VRU správa:

Presuňte sa do obce Kladruby a vyhľadajte stánok dennej tlače približne 50 metrov od vodárenskej veže. Ako signál požite kus šatky omotanú na ľavom zápästí. Zvyšok informácii na mieste.

VRU tu LIBUŠE správu som obdržal, koniec

Naša cesta... smer Kladruby

Po obdržaní správy sa pomaly vydávame do neznáma. Opúšťame oblasť Sádek a smerujeme do obce Kladruby. Pred nami je 70 kilometrov, nové zážitky, ale aj veľká skúška motivácie, sebadisciplíny a odhodlania.

Ešte sme poriadne neopustili Sádek, keď nás zastavila četnícka hliadka. Pokúsili sme sa stratiť v dave, ale nevyšlo to. 😅 Četníci boli pozorní a zastavili celú skupinu. Nasledovala kontrola dokladov a čiastočné „vyspovedanie“ – čo robíme v danej oblasti a kam máme namierené. Našťastie, už máme skúsenosti z minulých ročníkov, takže sme tento kontrolný bod zvládli bez väčšieho zdržania. Hoci, priznám sa, že som stále nepoučiteľný – v dokladoch mám uvedené svoje rodné mesto na Slovensku, čo sa občas ťažšie vysvetľuje v Protektoráte. 😁

Ako postupujeme a prechádzame ďalšie kilometre, zhadzujeme vrstvy oblečenia, pretože tento rok máme najkrajšie ☀️ počasie za posledné moje štyri ročníky. Človek by si až rád povedal, že ideálne podmienky na dobrú turistiku... až si na jednej lesnej križovatke všimneme četníkov a motohliadku. Rozhodneme sa ich obísť popri plote lesnej obory – či skôr škôlky. Tesne pred koncom obchádzky zrazu počujeme pohyb. Četníci s motohlídkou opúšťajú svoje postavenie na križovatke a presúvajú sa na opačnú stranu.

Čakáme chvíľu na vhodný moment a následne rýchlo prebiehame cez cestu (Nora vidím prvý krát bežať za posledných 5 rokov 😁) – úspešne, teda aspoň pre nás - keďže vzápätí počujeme krik a výstrely na ich druhom hliadkovacom bode. My pokračujeme ešte niekoľko ďalších metrov lesom, potom sa vraciame na lesnú cestu.

Stále plní optimizmu a dobrej nálady, v sprievode našich českých bratov, prichádzame až do obce Kladruby. Z diaľky si všimneme výrazný vodojem, ktorý nám poslúži ako orientačný bod. Prichádzame do novinového stánku so šatkou na ľavom zápästí a pýtame si dennú tlač. Práve tam nachádzame ďalšiu úlohu…

Úloha č.2

Najprv dosiahnite obec Semtěš a Bíle Podolí. Uskutočnite vyzdvihnutie krstného listu a osobných dokladov. V obci Brambory sa z dôvodu rýchlejšieho splnenia oboch úloh a zmätenia nepriateľa rozdeľte, ale ešte pred tým si dohodnite náležitosti pre opätovné spojenie.

V obci Semtěš choďte do spovedeľnice evanjelického kostola, v ktorom na Vás bude čakať farár František Dobiáš. Po vyslovení fráze ,,som Skočdopole“ Vám bude krstný list podstunutý skrz okienko. Ihneď potom kostol opustite.

V obci Píle Podolí v tichosti vstúpte do kostola sv. Václava. Vľavo vo vstupnej galérii bude umiestnená schránka, z ktorej vyzdvihnite osobné dokumenty. Potom kostol opustite. S osobami vo vnútri kostola sa nepokúšajte naviazať kontakt. Pokiaľ nebudete schopný splniť obe úlohy, pokúste sa aspoň o vyzdvihnutie krstného listu.

Po splnení týchto úloh sa presuňte do priestoru letiska Podhořany. Tu prebehne pokus o Váš odsun z protektorátu. Ten bude možný iba v čase 14:00 do 23:00 dnešného dňa. Po priblížení sa k letisku vyhľadajte jediný osvetlený a otvorený hangár zo skupiny budov na juhovýchodnej strane letiska pozdĺž cesty vedúcej k obci Březinka.

Vo vnútri by sa mal pohybovať váš pilot v tmavom kabáte s bielym kožuchom u krku a v pilotnej prilbe. V prípade, že bude pilot sám, naviažte s ním kontakt a ďalej jednajte podľa jeho pokynov.

Pokiaľ by sa na mieste vyskytovali hliadky nepriateľov, nebude odsun v danú chvíľu možný a bude nutné sa presunúť na zrúcaninu hradu Lichnice neďaleko obce Třemošnice. Tam momentálne pôsobí organizácia Rada Tří, u ktorých môžete počkať na vhodnú príležitosť pre odsun. Pre rozoznanie s hliadkou u vstupu do hradu oslovte prítomného slovami ,,Navrátil Svoboda“. Majte na pamäti, že v prípade zatknutia nesmú byť u Vás žiadne vyzdvihnuté dokumenty ani tieto noviny

Naša cesta... smer Semtěš a Bíle Podolí

Po krátkej pauze, počas ktorej sme prelistovali noviny, oboznámili sa s úlohou a hlavne sa zorientovali 😅, čo a kde máme plniť, sme sa vydali smerom k obci Brambory. Cestou míňame Národný žrebčín Kladruby nad Labem, kde sme mohli obdivovať stádo bielych žrebcov. Ten počet bol naozaj impozantný… Ale dosť bolo rozjímania, späť na cestu! 😁

S pribúdajúcimi kilometrami (nie, stále nie sme ani v polovici 😅) sa začínajú objavovať moje prvé známky diaľkovej turistiky na čas. Začínam cítiť zadné väzy v kolenách – pre tých, ktorí nevedia - je to na mieste medzi stehennou (femur) a holennou kosťou (tibia). Konečne mi tá anatómia po rokoch na niečo je 😁. Úprimne, každý rok ich cítim, každý rok si poviem, že budem viac dbať na strečing a každý rok sa na to čo? … Presne tak a pekne z vysoka 😂. Ale nič, čo by ma dokázalo zastaviť.

Viac ma trápilo, aby sa mi neobjavil väčší otlak, keďže ísť 70 km v nerozchodených topánkach značky Lowa (nie, neplatia mi za reklamu 🙃) je vždy trochu risk. Počasie nám však prialo, slnko hrialo, nálada bola stále dobrá. Občas prehodíme slovo, ba aj celú vetu s ďalšími účastníkmi, a tak nám cesta ubieha.

Obec Brambory...

Prichádzame do obce Brambory, kde sme sa rozhodli nerozdeliť a pokračovať na obe miesta spoločne. Najprv sme si zvolili kostol sv. Václava v obci Bíle Podolí. Cestou sa už zotmelo a začína sa výrazne ochladzovať. Do kostola prichádzame už za tmy, berieme nové doklady a bez zdržania pokračujeme smerom do kopca – do obce Semtěš.

Po príchode do Semtěša si všímame hliadky povyše kostola. Vchádzame dnu a vyčkávame radu do spovednice, kde nás čaká farár František Dobiáš. Po vyslovení frázy „Som Skočdopole“ nám podáva krstný list, rozhrešenie a žehná našim nohám, analgetikám i „živej vode“. Následne si pred kostolom dávame krátku pauzu a posilňujeme sa požehnanými vecami 😅.

Chalanom z druhej skupiny s radosťou posúvam kobercovú pásku, aby si zalepili kolená, a teším sa, že mám o kilo menej váhy v batohu. Viem, že o pár kilometrov budem rád za každý ušetrený gram. Nakoniec vyťahujeme čelovky a „nočnú“ výbavu, zorientujeme sa v mape a vyrážame ďalej…

... smer do priestoru letiska Podhořany

Cesta nám ubieha pomerne dobre, bez akýchkoľvek komplikácií. Preventívne občas kontrolujem našu pozíciu na mape (ani o kilometer viac šľapať nechcem 😁). Prichádzame k obci Podhořany a po jej okraji sa blížime k letisku. V tme vidíme jedinú osvetlenú budovu s jemným pohybom ľudí. Z diaľky nedokážeme rozoznať, či ide o účastníkov alebo četníkov. Strategicky púšťame pred nás jednu dvojicu a čakáme, ako dopadnú...

O pár metrov je nám to jasné – pasca. Dvojicu pred nami zastavili Nemci, ktorí sa z ničoho nič vyrojili z tmy vedľa cesty. My sme sa rozhodli letisko obísť veľkým oblúkom. Postupovali sme pomaly: pár krokov – drep – pozorovanie, pár krokov – drep – pozorovanie. Takto sme pokračovali, kým sme neboli v bezpečnej vzdialenosti od hangáru. Už sme si s Norom začínali myslieť, akí sme "geroji" a že sme to zvládli, keď sa zo zeme pred nami ozvalo: „Achtung! Hey, du stehst!“ (alebo niečo také 😅).

Nemecká hliadka nás dostala asi 400 metrov od hangáru… Klobúk dole. Hlavou mi okamžite prebehlo: „To, že sme sa stratili, by sme možno uhrali, ale ako vysvetlíme to zakrádanie, netuším.“ 😅 Našťastie sme to s Norom celkom dobre zahrali a po dôkladnej kontrole dokladov nás pustili ďalej. Pokračovali sme cez pole až na hlavnú cestu, kde sme sa zorientovali a vydali smerom k zrúcanine hradu Lichnice neďaleko obce Třemošnice.

Vonku už je november, chlad a únava sa začínajú prejavovať, no napriek tomu pokračujeme…

... smer do priestoru zrúcaniny hradu Lichnice

Stále kráčame bez výraznejšej pauzy. Dohodli sme sa, že na zrúcanine si konečne oddýchneme. Pri vstupe registrujeme domácich odbojárov, keď sa zrazu niekto vyrúti spoza nás a zakričí: „Kto ste?!“ Kým som si spomenul na frázu „Navrátil Svoboda“, prešlo pár sekúnd 😅. Našťastie všetko dobre dopadlo.

Dostávame pokyny, čo a kde nás na hrade čaká. Okrem ohňa a špekačiek nás potešil hlavne teplý čaj a ďalšie inštrukcie. Rozdeľujeme si úlohy – Noro ide nájsť miesto, kde si sadneme, a nabrať čaj, zatiaľ čo ja sa postavím do radu na získanie nových informácií a ďalšej úlohy. Všetko šlo podľa plánu… teda aspoň som si to myslel 😁.

Po 10-15 minútach státia v rade mi začalo byť riadne chladno, miestami som mal pocit, že dostanem kŕče. Pomyslel som si, že to nebude dobré, ale musím vydržať. Po zhruba 20 minútach som sa konečne dostal na rad a v hradných útrobách som získal ďalšie dôležité informácie potrebné na splnenie našej misie...

Úloha č.3

Naše spoločné stretnutie je dôsledkom nevhodných podmienok k vašemu odsunu. Teraz už vieme, že k ďalšiemu pokusu nepríde. V dobe pred vašim príchodom do Podhořan bol pilot lietadla na základe udania zatknutý a odvedený na oddelenie gestapa do Pardubíc. Nemáme žiadne správy, či pri výsluchu niečo prezradil, musíme s tým však počítať.

Nebudeme teda čakať, až si po nás nepriateľ príde, ale pokúsime sa mu spôsobiť, čo najväčšie škody dobre prevedenou sabotážnou akciou. Vo vnútri hangáru na letisku v Chrudimi máme potvrdené dve transportné lietadlá Messerchmitt MR 323 Gigant. Sú využívané k preprave veľkého množstva materiálu a munície bližšie k frontovej línii. Momentálne však prechádzajú technickou údržbou.

Pre sabotáž máme k dispozícii veľké množstvo trhaviny, ktorú vyniesol z lomu Hluboká správca pán Jindřich Vaško a z Ležáků ich premiestnil a uschoval v skrýši neďaleko odtiaľto – v lomu pred obcou Prachovice. Vaša úloha je skrýš vyhľadať, a pre ľahšie dohľadanie bude označená zeleným svetlom. Ďalej sa presuňte do blízkosti nášho pozorovacieho stanoviska u rozhľadni Bára, ktorá je umiestnená asi 2,5 km juhozápadne od letiska Chrudim.

Tam vám podľa aktuálneho pozorovania upresníme prístupovú cestu do hangáru a situáciu priamo na mieste. Po dvojitom zablikaní červeným svetlom našimi ľuďmi, spravte trojité zablikanie bielym svetlom. Prajeme Vám veľa zdaru pri ničení nepriateľských lietadiel a ak budete mať šťastie, možno sa znovu uvidíme.

Naša cesta... smer Prachovice

Po získaní novej úlohy vychádzam uzimený na nádvorie, hľadám Nora, dávam si dva čaje a snažím sa trochu zahriať. Celkom sa osvedčil zázvorový „shot“. Na mieste sme už takmer 30 minút, a tak sa rozhodneme pokračovať, aby sme nestuhli ešte viac. Po náročnejšom začiatku sme znovu nabehli na tempo smerom na Prachovice. Po ceste sa k nám pridáva skupinka ďalších účastníkov.

V družnej nálade ostražitosť trochu poľavila, a tak zisťujem, že sme odbočili zle. 😅 Našťastie sme mimo trasy iba nejakých 500-600 metrov. Rýchlo sa vraciame späť a už po správnej odbočke do lesa prichádzame ku skrýši s výbušninami. Berieme pre istotu dve (lebo nikdy nevieš 😀) a pokračujeme smerom k rozhľadni Bára.

... smer rozhľdňa Bára

Únava a chlad sa začínajú prejavovať, ale tempo a odhodlanie nás stále držia. Sme niekde v poslednej tretine trasy. Posledné kilometre už odpočítavame a žartujem, že posledných 10 km zabehneme. Noro sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý hovoril za všetko a nepotreboval k tomu ani vybrané slová. 😅

Samozrejme, aby to nebolo také jednoduché, tak mi Noro oznamuje, že už nemá vodu v camelbagu. Po ceste sme ako správni zbojníci z Jánošíkovho kraja „ozbíjali“ jednu dvojicu o ich nadbytočnú zásobu – 0,5 litrovú fľašku (ešte raz im touto cestou ďakujeme!), ale bolo jasné, že to nebude stačiť. Našťastie sme cestou v obci Rabštejn natrafili na párty v štýle Woodstock, kde nám domáci ochotne doplnili vodu do camelbagu. Veľmi ich nadchol náš opis Memoriálu a celkové nadšenie z toho, čo zažívame.

Ale späť k ceste. K rozhľadni nám ešte zostáva pár kilometrov. Ako všetci vieme, rozhľadne sa stavajú, kde? No, na kopcoch. 😁 Takže vieme, že nás čaká stúpanie. Krok za krokom sa štveráme nahor, až kým si nevšimneme dve bliknutia z diaľky. Odblikneme trikrát a z lesa sa k nám vydáva postava, ktorá nás sprevádza až priamo k odbojárom.

... smer letisko Chrudim

Od odbojárov dostávame presné inštrukcie, ako sa dostať na strážené letisko Chrudim a priamo do zabezpečeného hangáru. Po krátkom zorientovaní sa vydávame na cestu. Držíme sa pokynov a postupujeme podľa informácií. Vstup na letisko je pomerne jednoduchý. Výzva začína v momente kedy vidíme hliadku priamo pred vstupom do hangáru. A čo teraz? Pridali sme sa ku skupinke "domácich". Priblížili sme sa cez autopark až priamo pred hangár... A tu prišlo rozhodnutie, buď alebo 😁. Postupne vbiehame do hangáru, kde oficiálne končí tento ročník Memoriálu československých parašutistov 2024.

NA ZÁVER LEN 3X AK…

Ak ste to dočítali až sem, ĎAKUJEM!
Ak sa Vám môj blog páči a chceli by ste ma chceli podporiť – lajkujte, zdieľajte… Za každú podporu som Vám vďačný.
Ak by Vás ešte niečo zaujímalo, neváhajte a kľudne sa spýtajte… FB alebo IG som stále aktívny...

Upozornenie:
V nasledovnom obsahu sa môžu objaviť nezrovnalosti, nevhodne zvolené slovné spojenia alebo chybné vysvetlenia. Znalosti a informácie nemusia byť úplné, ani presné. V recenziách je vyjadrený subjektívny názor na základe doteraz získaných vedomostí, skúseností a informácií. Každopádne celý obsah je tvorený s najlepším vedomím a svedomím. Preto prosím komentujúcich a diskutujúcich o zachovanie slušnosti a úcty. Vyvarujte sa prosím vulgarizmom a nevhodným komentárom. Každý máme právo na názor a interpretáciu daného názoru. Pokiaľ s niečím nesúhlasíte, máte nato plné právo, tak ako druhá osoba má plné právo nesúhlasiť s Vašim názorom a interpretáciou.

Ako autor a tvorca obsahu nenesiem žiadnu právnu zodpovednosť za Vaše jednanie a činy po zhliadnutí predmetného obsahu. Pri tvorbe obsahu na sociálne siete som limitovaný časom, zákonmi a predpismi platnými pre autorov na danej sociálnej sieti.

AD: Fotky a videá som prebral z verejne dostupných zdrojov. Ďakujem, že aj vďaka nim vieme lepšie navnímať atmosféru Memoriálu českosloveských parašutistov.