#14 Turistika bez výhovoriek… Špania dolina a jej zabudnutá história?

Naša posledná #14 Turistika bez výhovoriek… nás zaviedla do divokých slovenských lesov na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Za neustáleho ? sa našlo 5 odvážnych dobrodruhov, ktorí prišli ukázať, že slová BEZ VÝHOVORIEK nemusia hľadať v slovníku cudzích slov. ? Preto začnem hneď jedným veľkým ďakujem! Ukázali ste, čo sa vo Vás skrýva (okrem šomrania aj veľký kus odhodlania a dobrej nálady ?).

Naše kroky počas #14 Turistiky bez výhovoriek… viedli do Španej doliny a jej okolia. Kedysi v časoch minulých boli tieto miesta preslávené po celej Európe vďaka bohatým náleziskám medenej rudy. A nie až dávno zase túto oblasť „preslávil“ partizánsky odboj počas Slovenského národného povstania… Ale to všetko je história. My sme boli zvedaví, čo dnes dokáže ponúknuť toto miesto obklopené hlbokými lesmi a štôlňami? Samozrejme okrem ?, či iných lesných zvieratiek ?

Čo sme videli my a čo ste mohli vidieť na akcii #14 Turistika bez výhovoriek?

Ste zvedaví, čo všetko sa nám podarilo vidieť v Španej doline a jej okolí? Napriek ? a 16 kilometrom (a dvom kopčiskom ? – pozn. pre zainteresovaných účastníkov „zájazdu“) sa v tejto lokalite dá toho nájsť naozaj veľa. Len krátke zhrnutie, čo sme videli…
– Obec Staré Hory
– Kaplnka, Staré Hory
– Štôlňa na ťažbu barytu
– Bývalá osada Piesky
– Kaplnka Piesky
– Šachta Ludovika
– Obec Špania dolina (kostol, klopačka, ľudové domy, budova Lavondória – v súčasnosti banícka krčma a škola prof.Jozefa Mistríka, Tri kríže…)
– Šachta Maximilián, Ferdinand a Mária
– Banský vodovod
– Šachta Therézia
– Kaplnka Staré hory
– Stará Haliarska štôlňa

A pár ďalších miest,… Je to veľa? Málo? Ťažko povedať, keďže každý používame inú mernú jednotku.? Každopádne nám to v daný deň stačilo. Aj keď bol v pláne ešte partizánsky bunker Mor ho!, vzhľadom k neustálemu dažďu sme si trasu upravili. Áno skrátili ? Ale okrem mňa sa nik nesťažoval… takže som bol prehlasovaný väčšinou (kde inde ako v baníckej krčme). Hold demokracia funguje aspoň niekde ? A tak sme si zokruhovali našu cestu Staré Hory – Špania Dolina. Ale poďme pekne od začiatku, od prvých krokov našej #14 Turistika bez výhovoriek…

Upozorňujem, že text je dlhý, ale informačne hodnotný a naša cesta a poznatky z nej sú kurzívou.

Staré Hory – Pútnické miesto a Studnička

…Naše prvé kroky z parkoviska v Starých Horách smerovali na toto pútnické miesto. Po miernom stúpaní sme vyšli okolo studničky až k oltáru…

Podľa ústneho podania obyvateľov sa vznik prameňa odvodzuje z čias občianskych nepokojov v 17. storočí, keď okolie Starých Hôr bolo v rukách protestantského vojska. Ľudia sa obávali, že nepriatelia dostanú sochu Panny Márie, preto ju zložili z oltára, zabalili a ukryli na mieste terajšej Studničky. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode preniesli na oltár. Na pamiatku vyvesili obraz Panny Márie, pod ktorým vyvieral svieži prameň.

Ten bol dlhé roky zanedbávaný, čo sa však zmenilo v roku 1886, keď sa vďaka nemu z ťažkej choroby uzdravil starohorský farár Matej Hrivňák. Po prechladnutí mal veľké bolesti hlavy, uší a ďasien. Pre zapálené ďasná nemohol ani jesť. Keď zlyhali lieky a bolesti sa zväčšovali, obrátil sa s dôverou o pomoc k Panne Márii. Dal si priniesť vodu z mariánskej Studničky a vraj, len čo vypil prvý pohár vody, bolesti ihneď prestali. Z vďačnosti za svoje zázračné uzdravenie dal postaviť dôstojný stánok.

Štôlňa na ťažbu barytu

…Z pútnického miesta sme sa kúsok vrátili a postupovali sme v smere šípok našej turistiky bez výhovoriek. Dážď trošku zintenzívnel, ale nálada bola výborná. Postupne sme cestou míňali štôlňu na ťažbu barytu, ktorá bola situovaná na ľavej strane vo svahu…

Minerál baryt (BaSO4), je bielej farby, nápadný svojou veľkou hmotnosťou, pre ktorú dostal ľudový názov ťaživec. Barytová žila sa nachádzala v kremitých pieskovcoch starohorského – špaňodolinského rudného revíru, v blízkosti starej cesty zo Starých hôr na lokalitu Piesky. Baryt sa tu ťažil medzi 19. storočím až do prvej polovice 20. storočia a istú dobu bol využívaný aj Harmaneckými papierňami.

Osada Piesky

…Do štôlne som nakukol, ale nemal som odvahu ísť ďalej bez čelovky, ktorú som si bol lenivý vytiahnuť z batohu. Navyše mi ostal pocit zodpovednosti (ak by som preskúmal aj dno štôlne ?) za osádku a tak som sa vybral späť na svetlo – cestu na osadu Piesky. Postupne sme cestou prišli až k osade… teda tomu, čo z nej ostalo…

Piesky, ktoré naši predkovia nazvali Sandbergom – Pieskovým vrchom, boli celé storočia spolu s neďalekou Špaňou Dolinou symbolom rudného bohatstva. Časom si domáci obyvatelia názov poslovenčili a nazvali osadu Zamperkom. Žiť na Zamperku nebola zasa až taká slasť. Na banských haldách a hlušinách sa neurodilo takmer nič a všetko bolo treba nosiť na chrbtoch zo Španej Doliny alebo zo Starých Hôr. Bola tu však hrdosť a väzba na domov, ktorá bola pre našich predkov prirodzenou súčasťou života. Dnes už žijú len siedmi poslední Zamperčania roztrúsení po Slovensku.

Čo zostalo? Ikonická kaplnka…

V roku 1654 dal hlavný pokladník novej huty pri banskobystrickej komore Adam Flanner odliať pre Piesky neveľký medený zvon s rýdzim zvukom. Ten nakoniec skončil v Stredoslovenskom múzeu. Aj druhý zvon z kaplnky neskôr preniesli do Banskej Bystrice. „Bola to jediná cesta, ako ho uchovať. Na Zamperk je síce odvšadiaľ ďaleko, ale zlodeji si cestu nájdu.“ Sláva medených baní postupne upadala. V prvej polovici 20. storočia ešte Rudné bane obnovili ťažbu povrchovým spôsobom a v tom čase vybudovali aj štôlňu – banský prekop medzi Špaňou Dolinou a Pieskami. Bol to však zároveň koniec starej banskej osady. V roku 1953 Piesky zanikli a zvyšky domov a starých banských zariadení asanovali.

Piesky a SNP

Obec patrila medzi prvé z obcí v Banskobystrickom okrese, ktoré sa aktívne zapojili do príprav celonárodného ozbrojeného povstania. Prvé stretnutie občanov s A.S. Jegorovom sa konalo ešte pred vypuknutím SNP 22.8.1944. Obyvatelia obce všestranne poskytovali pomoc partizánskej brigády J.V.Stalina, Smrť fašizmu a Pomstiteľ. V obci bola zriadená poľná nemocnica a strážny oddiel prvej Čsl. armády na Slovensku. Španiu Dolinu mal pod kontrolou partizánsky oddiel Smrť fašizmu, ktorému velil mjr. Stepan Silentievič Petrov – Korpulev. Obec bola oslobodená 3. apríla 1945 vojakmi 4. Rumunskej armády a vojakmi 40. Sovietskej armády 2. Ukrajinského frontu.

Šachta Ludovika

…Z osady Piesky sme sa vybrali smerom hore k Španej doline starou lesnou cestou. Prvý “kopčisko“, ktorý nás trochu potrápil. Šomranie osádky som našťastie nepočul, keďže som sa zabával fotením. Každopádne lesná cestička popri potoku v prudkom stúpaní a v celodennom daždi bol skôr epický boj ako výstup na hrebeň. Ale zvládli to úspešne všetci a tak sme pokračovali k šachte Ludovika a do Španej doliny….

Šachta Ludovika patrí medzi najmladšie bane v oblasti. Začali ju budovať po roku 1810 ako pomocnú šachtu na vyťaženie zarudnenia, keď sa preborila šachta Maximilián, ktorá bola v prevádzke od roku 1567. Šachta Ludovika dosiahla v roku 1822 hĺbku skoro 400 metrov. Ťažbu v baniach zastavili v roku 1888.

Špania dolina

…Zo šachty Ludovika, kde sme si dopriali krátku prestávku sme sa pobrali do Španej doliny. Cestou som si v itinerári poznačil banské vozíky z oblasti, ktoré sme chceli pozrieť. K nášmu prekvapeniu boli už v miestnej záhrade ako zvod dažďovej vody. Nevadí, vidina teplej kávy, čaju a možno aj niečoho ostrejšieho nás hnala vpred do obce Špania dolina….

Stará povesť o názve hovorí…

…Uhorský kráľ svätý Štefan sa dozvedel, že kdesi v horách leží dolina, kde sa nachádza veľa farebných kameňov. Poslal svojho veliteľa, ktorý pochádzal zo Španielska a niečo z domova o baníctve vedel, aby túto dolinu našiel. Ten sa vydal aj so svojou družinou na prieskum. Ako zabočil od Hrona popri potoku a kus ďalej do hlbokej doliny, kôň mu zrazu zakopol o skalu a vyvalil veľký kus rudy. Miesto si rýchlo označil a oznámil to kráľovi. Ten hneď na druhý deň povolal baníkov z celej ríše a poslal ich so Španielom hľadať do doliny ďalšiu rudu. A tak vznikol názov Špania dolina… (z knihy Špania dolina, klenot Slovenska)

Stručná história obce…

Malebná podhorská banícka obec Špania dolina má bohatú históriu hlavne vďaka objavenému ložisku medeno – striebornej rudy. Historické názvy obce sú v slovenčine Baňa v nemčine Grueb (1458), Herrengrunt (1535), v latinčine Montana (1263), či Viallis Domunirum a po maďarksy Úrvölgy.
Rok 1254 – pravdepodobne už vtedy existovala románska stavba kostola Premenenia Pána neskôr viackrát prestavovaného. Do kostola veď je 162 krytých drevených schodov.
Rok 1255 – majiteľmi banských podnikov boli spočiatku súkromní ťažiari, hlavne nemeckí mešťania z Banskej Bystrice “saskí hostia, skúsení v hľadaní drahých kovov“, ktorých Béla IV. pozval do Tatármi vyplnenej krajiny.
Roky 1493 až 1546 – Turzovsko – Fuggerovská spoločnosť a najväčší rozmach ťažby a spracovania medi. Vyrobilo sa 58 234 ton medi a 111 280 kg striebra. Bol to jeden z prvých kapitalistických podnikov na svete. V roku 1546 správu baní prevzal erár a C.K. Banská komora.
Rok 1564 – Ján Trapp postavil banský vodovod, ktorý poháňal banské stroje a dosiahol dĺžku 35 643 metrov. Privádzal vodu až z pod masívu Prašivá v Nízkych Tatrách. Slúžil až do zatvorenia baní v roku 1888.
Rok 1764 – návšteva synov Márie Terézie, Jozefa II. A Leopolda II. Cez tzv. “dennú štôlňu“ prešli až do osady Richtárová nad Starými Horami.
Rok 1883 – Vznik školy paličkovania, založenie tradície špaňodolinských čipiek.
Rok 1888 – Zastavenie prevádzky baní z dôvodu vyčerpania zásob rudy.
Rok 1964 – Obnova výroby medi pomocou flotačnej metódy z odpadu v odvaloch (haldách). Vybudovaniu nového závodu v obci predchádzalo vyrazenie tzv. prekopu, dopravnej štôlne na Piesky dlhej 1604 metrov. Ťažba a výroba medi definitívne končí 28.6.1985
Rok 1979 – Vyhlásenie územia obce za pamiatkovú rezerváciu

Kostol Premenia Pána

…Konečne sme sa dostali do Španej doliny. A naše prvé kroky viedli rovno na námestie do Baníckej krčmy. Naštasie otvorenej – teda aspoň terasa. Káva a teplý čaj prišli ako milodar v tomto počasí. Prezliekli sme sa do suchého, trochu si oddýchli, trochu pochodili, trochu sa zabavili… Padlo tu aj rozhodnutie o úprave trasy – vynechanie bunkru MOR HO!. Všetci ma jednohlasne prehlasovali ?‍♂️ a tak sme pokračovali smerom cez šachtu Maximilán späť na Staré Hory… A aby sme sa zohriali (alebo vypustili dušu hneď na začiaku ?) skoro sme vybehli 160 zastrešených schodov ku kostolu Premenenia Pána…

Kostol pôvodne románska stavba, predstavená v gotickom štýle v r. 1254. Neskoršie prestavby v rokoch 1723 a 1824 dotvorili jeho dnešný vzhľad. Kostol, bašta, zvonica a fara tvoria jeden komplex opevnený hradbami vybudovanými v 1. pol. 16. storočia. Námestie s kostolom spája 160 a strašných schodov

Šachta Maximilán

…Po kostole Prememia Pána sme sa vybrali cez šachtu Maximilián späť na Staré Hory. Cestou sme míňali pozostatky basnkého vodovu…

Šachta Maximilán

Druhá najstaršia šachta v Španej doline. Raziť sa začala v roku 1567. Na konci 18.storočia bola hlboká 320 metrov. Mala dva ťažné stroje poháňané vodou z banského vodovodu. Na začiatku 19 storočia sa šachty začali boriť a v roku 1819 bola šachta už opustená a jej budovy rozobraté.

Banský vodovod

Špania Dolinský banský vodovod bol najpozoruhodnejším technickým dielom banskobystrickej montánnej oblasti. Vznikal po etapách a bol funkčný od začiatku 16. stor. až do konca 20. stor. Bol to povrchový vodný náhon, ktorý v drevených žľaboch a zemných jarkoch privádzal vodu na pohon ťažných strojov a iných zariadení v baniach na meď a striebro v Španej doline a jej okolí. Zachytával vodu z prameňov pri Donovaloch a neskôr až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod viedol vo veľmi členitom a prevažne zalesnenom horskom teréne v nadmorskje výške od 1110 do 810 m.n.m. Celý vodovodný systém so zachytami a jarkami k jednotlivým banským dielam v Španej doline aj okolí meral okolo 42 km. Voda privádzaná vodovodom 60 až 90l/sek. bola dômyselne využívaná. Poháňala vodné kolesá ťažných strojov na šachtách a slúžila tiež pre drviace stupy, premývacie zariadenia, píly a mlyny v celom Špaňodolinskom banskom revíry.

Šachta Terézia

…Cestou na Staré Hory sme sa ešte zastavili na krátký odpočinok pri šachte Terézia. Nálada bola stále dobrá a dokonca cestou vzniklo niekoľko nezabudnuteľných hlášok ?…

O mohutnosti ťažby medenných a strieborných rúd v celej starohorsko – špaňodolinskej banskej oblasti svedčí fakt, že tu bolo počas ťažby po niekoľko storočí vyhĺbených celkom 8 šácht, dnes už všetky zavalené. Posledné významná investícia do baníctva banským erárom na Starých Horách, v 19. storočí, bolo vybudovanie šachty Terézia. Tu v Richtárovej ťažiarskej doline pôvodne aj osade sa nám z božej prozreteľnosti zachovali pozostatky po bývalej šachte, ktorá sa začala hĺbiť v roku 1804. Svoju úlohu skončila po ukončení ťažby vroku 1888. Dosiahla hĺbku 93 m. Je prepojená na najvýznamnejšiu dedičnú štôlňu regiónu Ferdinand (3 km) z roku 1661, kde odtekajú vody od Terézie a vyústia pri Polkanovej do Starohorského potoka. V okolí šachty sú viditeľné rovné časti tvorené haldami. Väčšina rudy bola nafáraná systémom štôlní.

Staré Hory

…Posledné kilometre pred nami. Dážď konečne prestal a nálada stále výborná. Tak ako to má byť. Prechádzame okolo kaplnky a prichádzame do obce. Našu #14 Turistika bez výhovoriek… sme ukončili v miestej reštauráciu na dobrej kapustnici a palacinkách ? (pozn. pre účastníkov – chleba bude nabudúce ?) …

História Starých Hôr

Podľa rôznych prameňov na Starých Horách už za prvého uhorského kráľa Štefana vraj existovali bane. Banskobystrický kráľovský komorný dozorca Ján Marczanyi v kronike z r.1773 aj A.Ch.Zipser uvádzajú, že ťažba bohatých rudných ložísk začala v okolí Starých Hôr v r. 1006 na ložisku Haliar. Najviac striebra dávali starohorské bane v rokoch 1510-1513. Avšak v roku 1543 boli už tieto zdroje vyčerpané. Medzitým sa zvýšil dopyt po medi, hlavne na vojenské účely. Z Haliara sa ťažba presunula na juh do oblasti Španej Doliny už v roku 1251, kde objavili bohaté medeno-rudné ložiská. Postupne došlo k úpadku severného ložiska v Haliari. Vtedy začali tieto bane volať „Staré bane“ – Antigua montana, Veterus montes – Staré Hory. Od roku 1546 sa Špania Dolina (Montana Vallis Dominorum) stala hlavnou základňou banskobystrického mediarskeho podniku. Bane prebral erár. Staré Hory a Richtárová ostali v rukách mesta.

Najväčší rozkvet baníctva a hutníctva pripadá na obdobie keď bane mali v prenájme bohatí Thurzovci a Fuggerovci(1494-1526). Od r. 1526 bol ich podnik „Ungarischer Handel“ výlučne majetkom bohatých bankárov z Augsburgu (bratia Ulrich, Juraj a Jakub Fugger). Vtedy boli postavené v Starých Horách a v Jelenci huty na spracovanie medi.

Staré Hory a SNP

taré Hory zohrali významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, hlavne počas SNP. Partizánska brigáda Jegorova tu mala v októbri 1944 poľnú nemocnicu a politické oddelenie, ktoré vydávalo časopis „Československý partizán“. Koncom októbra Starohorskou dolinou ustupovali smerom na Donovaly jednotky povstaleckej armády, partizáni aj civilné obyvateľstvo, ktorých 27. októbra 1944 bombardovali fašistické lietadlá a spôsobili ťažké straty na životoch.
V zimných mesiacoch sídlil pod Jelenskou skalou štáb partizánskej brigády „Pomstiteľ“, skupina rozhlasových pracovníkov – partizáni, 5. partizánskeho oddielu tu vydávala časopisy „MOR-HO“, Zvesti a propagačné materiály. Pracovala tu aj vysielačka pre spojenie s hlavným partizánskym štábom v Kyjeve. V okolí Starých Hôr vyvíjali činnosť partizáni brigády „Pomstiteľ“ a oddielu „Vpred“. Obec patrila do územia takzvanej partizánskej republiky a občania obce a priľahlých osád partizánom všemocne pomáhali hlavne pri ich zásobovaní, ale aj pri narušovaní dopravy nepriateľského vojenského materiálu medzi B.Bystricou a Ružomberkom.
Okrem Jegorovej brigády „Stalin“, tu pôsobil aj partizánsky oddiel „Smrť fašizmu“.
Obec bola oslobodená 4. apríla 1945 vojskami rumunskej armády, ktorá bojovala v zostave II. ukrajinského frontu. Pri príležitosti 20. výročia SNP bola vyznamenaná radom Červenej hviezdy a pamätnou medailou SNP.

A čo dodať na záver našej #14 Turistika bez výhovoriek…

V prvom rade ďakujem všetkým účastníkom Turistiky bez výhovoriek… Špania dolina ?. Super partia a super atmosféra aj napriek ? počasiu. Slovo BEZ VÝHOVORIEK Vám nie je cudzie.
V druhom rade úprimne ďakujem všetkým Vám, čo ste to dočítali až sem. Snažil som sa Vám sprostredkovať informácie, čo dnes dokáže ponúknuť toto miesto obklopené hlbokými lesmi a štôlňami. Špania dolina sa proste oplatí vidieť ? A kto si chce overiť, čo všetko o tejto lokalite vie, nech sa páči. Malý kvíz na záver ? (hold učiteľská choroba ?)

Ak ťa zaujímajú aj iné zaujímavé banícke lokality tohto kraja, prečítaj si aj môj starší článok Hodruša – Hámre… 10 miest, ktoré sa oplatí vidieť
Ak si myslíš, že poznáš Španiu dolinu, dokáž to v tomto teste:

Ak by ste chceli oceniť túto moju snahu o malej osvete, prípadne mi spraviť radosť môžete tento článok prezdieľať na sociálnych sieťach, poteší ma to ??

Fero
Prvý krát som sa zúčastnil tejto akcie Turistika bez výhovoriek… Špania dolina. Kto chce zažiť túru bez starostí doporučujem skúsiť. Berny všetko zabezpečí. Trasa, informácie, zážitok a kopec srandy. Určite idem aj nabudúce.
Ps: doporučujem si zobrať zápisník na hlášky od účastníkov.