Dnes nás čaká posledný článok z našej série Aby ste sa v lese nestratili… a to Práca s mapou a buzolou (alebo kompasom). V prvom článku sme si povedali, čo je to mapa a je nevyhnutné vedieť pre správnu orientáciu v teréne. V druhom článku sme sa zamerali na kompas a buzolu. Dnes všetky informácie spojíme a zameriame sa na praktické použitie v teréne. Pretože, až keď začnete informácie používať v praxi, stávajú sa z nich znalosti… Tak poďme nato ?
Práca s mapou a buzolou / kompasom
ZORIENTOVANIE MAPY
Pokiaľ chceme, aby nám mapa sedela so skutočným terénom, musíme ju najprv zorientovať. Mapa je sama o sebe orientovaná na sever vtedy, keď z nej viete čítať názvy a pod. Reálne zorientovanie mapy so skutočným terénom docielime pomocou kompasu alebo buzoly:
– na kompase alebo buzole nastavíme 0° (360°)
– položíme ju (ideálne na okraj mapy) a tou následne otáčame tak dlho, až kým nie je strelka rovnobežná so zvislým okrajom mapy a severný koniec strelky ukazuje k severu
*Pozn. ak používate vytlačené mapy a pod., kde vzniknú okraje, prípadne je mapa vytlačená “šikmo“ dávajte pozor aby ste si kompas alebo buzolu položili na okrej mapy, nie papiera!
POSTUP PODĽA TERÉNNEHO AZIMUTU
Tento spôsob je možné použiť, pokiaľ chceme napríklad prísť k vzdialenému bodu (vrcholu,…), ktorý vidíme, a pred ním máme široké údolie bez značného množstva terénnych prekážok. Pred pochodom si najprv musíme určiť azimut pochodu. Kompas/ buzolu namierime čo najpresnejšie na daný bod, bez ďalšieho pohybu samotnej buzoly alebo kompasu a potom otáčame otočným puzdrom tak dlho, až severný (červený) koniec strelky zapadne do “bránky“ a ukazuje azimut 0° na otočnom puzdre (prípadne N – North – Sever). Od tejto chvíle už otočné puzdro nemôžeme pootočiť. Odčítame si náš azimut – uhol pochodu, ktorý sa nachádza kolmo na smerovú šípku. A môžeme vyraziť…
Pri pochode môžu nastať dve situácie. Prvou je situácia, kedy v krajine vieme určovať záchytné body (rôzne stromy, kamene, potoky a iné výrazné prvky). Druhou situáciou je keď je krajina bez záchytných bodov, to je napríklad v našich končinách zasnežená rovná krajina alebo príliš hustý les a podobne. Pri navigácií platí zásada, že nepozeráme celý čas do kompasu a nepochodujeme podľa neho, ale pochodujeme od bodu k bodu, ktoré si určíme alebo vytvoríme. V slabšej viditeľnosti odporúčam približne každých 200m kontrolovať a opravovať smer. Kompas alebo buzolu držíme pred sebou a pootáčame sa spolu s ňou, kým strelka nezapadne opäť do bránky (neukazuje na Sever). Pokiaľ idete v skupine je ideálne, ak smer skupiny koriguje posledný člen. Čo sa týka vyššie zmienených situácií, tak:
A) Prvá situácia
Je pomerne jednoduchá. Na kompase alebo buzole, nastavíme požadovaný azimut a v ose azimutu si určíme výrazný a zapamätateľný bod. Následne môžete odložiť kompas alebo buzolu do vrecka a prejsť k tomuto bodu, kde celý postup zopakujete. Týmto spôsobom sa dá ľahko vyhnúť nepresnostiam, ktoré nastávajú pri pochode podľa kompasu alebo buzoly pokiaľ na ne neustále pozeráte. Odporúčam voliť body 300 – 500m (v prehľadnom teréne), aby ste nemuseli zastavovať príliš často.
B) Druhá situácia
Nastáva prevažne v zime alebo v hustom lese, kde si nevieme určiť výrazný bod. V tomto prípade je ideálne ak ste v skupine. Je potrebné nastaviť na kompase alebo buzole azimut, zacieliť ho a poslať niekoho aby išiel vpred. Vo vhodnej vzdialenosti ho zastavíme a upravíme jeho polohu pokynmi tak, aby stál presne v ose azimutu (ideálne ak používate vysielačky, alebo predom dohodnuté ručné signály). Keď je človek na “svojom“ mieste (nemôže sa pohnúť!), prídeme k nemu, postavíme sa zaňho a celý postup zopakujeme. V tomto prípade sa nesmie zase pohnúť osoba s kompasom alebo buzolou. Malé nepresnosti vzniknú, ale nie je to nič “radikálne“.
Z vlastných skúseností upozorňujem, že aj v hustom lese nie je jednoduché určiť jeden “výrazný“ bod, pretože po pár km, sa Vám budú zdať všetky stromy rovnaké ?
*Pozn. Pokiaľ používame buzolu alebo kompas so zrkadielkom, tak nám hodnotu ukáže ryska v zrkadielku, ktorá nám stupnicu na otočnom puzdre pretína na 2 miestach. V tomto prípade platí hodnota zo stupnice, ktorá je bližšie k meranému bodu (ďalej od oka)
Postup podľa mapového azimutu
Kompas alebo buzolu položíme na mapu tak, aby jej dlhšia hrana spojila východzí bod s cieľovým (smerová šípka smeruje k cieľu). Potom, bez toho aby sme pohli kompasom alebo buzolou, otočíme puzdro so stupnicou tak, aby 0° smerovalo k hornému okraju mapy a zvislé čiary boli rovnobežné s poludníkom. V tejto fáze funguje kompas alebo buzola ako uhlomer, mapa nemusí byť zorientovaná na sever a ani v tejto fáze nezáleží kam mieri strelka. Následne si zoberieme kompas alebo buzolu do ruky (pozor, s puzdrom už nemôžeme točiť), smerová šípka smeruje od nás a otáčame s ním tak dlho, až severný koniec strelky zapadne do bránky. Hrana nám ukazuje teraz smer k cieľu.
Návrat podľa azimutu
Potrebujeme sa vrátiť alebo spätným zameraním skontrolovať, či sme na správnom mieste (azimute), necháme kompas alebo buzolu nastavenú ako pri predchádzajúcom postupe smerom vpred. S ničím netočíme, nič neprepočítavame. Kompas alebo buzolu chytíme opačne (smerovou šípkou k sebe), severný koniec strelky opäť necháme zapadnúť do “bránky“ a podľa hrany ideme alebo zameriame späť. Druhou možnosťou je nechať do “bránky“ zapadnúť južný koniec (nie červený) strelky a znova nič neprepočítavame.
*Pozn. Spätný azimut je azimut od meraného bodu ku mne. Výpočet je veľmi jednoduchý, ak máme azimut do 180′ pripočítame k nemu ďalších 180. Ak je azimut viac ako 180′ odpočítame 180.
Identifikácia objektu
Pokiaľ stojíme na nejakom známom mieste (napr. vrchole) a vo vzdialenom členitom horskom masíve chceme určiť, ktorí kopec je ktorý, namierime kompas alebo buzolu na vrchol, ktorý chceme identifikovať a pootáčame puzdro, až kým strelka nezapadne do “bránky“. Potom kompas alebo buzolu položíme na mapu tak, aby sa zadným koncom dlhej hrany dotýkal bodu, na ktorom stojíme, a pootočíme kompasom alebo buzolou po mape tak dlho, až 0° smeruje k hornému okraju mapy a zvislé linky puzdra sú rovnobežné s poludníkom. Náš hľadaný bod (vrchol) leží v línii dlhej hrany kompasu alebo buzoly. Mapa nemusí byť zorientovaná a strelka nemusí smerovať na N – sever.
Obchádzanie prekážky
V teréne často nemôžeme postupovať k cieľu priamo podľa nastaveného azimutu, pretože sa v ceste objavujú rôzne prekážky (skalné zrazy, vodné plochy,…), ktoré môžeme obísť bez zmeny nastavenia azimutu na kompase alebo buzole pomocou Metódy 60° alebo Metódy 90°. Za mňa je jednoduchšia metóda 90°, ktorú Vám predstavím.
Metóda 90° – pred prekážkou odbočíme o 90° a počítame kroky, vzdialenosť si zapamätáme. Potom odbočíme o 90° späť a pokračujeme v pôvodnom azimute iba vpravo do pôvodnej línie, pričom teraz nie je vzdialenosť smerodatná. Vo vhodnom mieste znova odbočíme o 90° smerom k pôvodnej línii a odpočítame rovnaký počet krokov ako prvýkrát. Potom sa vrátime do pôvodnej línie umiestením severného konca strelky do “bránky“.
Triangulácia
Pre vykonanie triangulácie, potrebujeme v krajine nájsť minimálne 3 body, ktoré dokážeme identifikovať aj v mape. Body nemusia byť iba niečo, ako kostolná veža, vodojem alebo veci, ktoré v krajine nie sú prirodzené. Môže ísť o čokoľvek čo identifikujeme v krajine aj v mape, napríklad podľa tvaru vrstevníc v mape niekedy dokážeme určiť o ktorý kopec sa v krajine jedná a podobne. Tieto body nesmú byť vedľa seba. Ideálny uhol medzi bodmi by mal byť ako keď si predstavíte hodiny, ktoré ukazujú o 10 minút dve hodiny.
Zistíme azimut ku každému z týchto bodov a následne ich prevedieme do spätného azimutu. Spätný azimut zakreslíme do mapy od bodu, ktorý sme identifikovali a merali. Keď budeme mať tri takéto čiary, mali by sme na mape dostať trojuholník, v ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzame (stred trojuholníka). Nemusíme prepočítavať a nastavovať spätný azimut do kompasu alebo buzoly, ale stačí, ak necháme odmeraný azimut a čiaru do mapy zakreslíme tak, že namiesto severnej strany strelky (červenej) dostaneme do bránky jej južnú časť (čiernu). Nezabudnite mať zorientovanú mapu.
*Pozn. Ak sa nachádzate na, alebo v tesnej blízkosti lineárnej prekážky (cesta, železnica, rieka a pod.), pre vykonanie triangulácie Vám postačia dva body, pretože tretiu čiaru Vám vytvorí táto lineárna prekážka.
Rada na záver…
Magnetická deklinácia – pojem, ktorý často preceňovaný? Najprv pre ozrejmenie… Magnetická deklinácia nie je na všetkých miestach zemského povrchu rovnaká, mení sa s miestom ale aj s časom. Okrem toho sa na zemskom povrchu nachádzajú miesta tzv., magnetických porúch, kde strelka nesmeruje na magnetický pól (na týchto miestach sa nedá buzola ani kompas používať). Ale z praxe Vám môžem potvrdiť, že pre bežnú orientáciu v teréne netreba brať magnetickú deklináciu do úvahy. Pokiaľ neriešime nejaké zamestnanie či úlohu, ktorá si vyžaduje presnosť merania. Hodnota deklinácie pre bežnú prax je na úrovni 1-3⁰ a pri krátkych vzdialenostiach s ohľadom na prirodzené odchýlenie sa od azimutu vplyvom presunu v teréne, ju netreba vôbec brať do úvahy. Význam uplatnenia deklinácie a úpravy hodnôt z mapy môže mať pre bežnú prax zmysel pri dlhších vzdialenostiach na ktoré by sme sa chceli presúvať.Pre príklad uvediem, že magnetická odchylka napr. pre Alpy sú 2⁰+, Anglicko 4⁰+, Yousemit 0⁰+, Himaláje 0⁰+, Austrália 27⁰+,…
Tak touto treťou časťou, kedy sme si priblížili prácu s mapou, bozulou, kompasom či azimutom by sme túto sériu Aby ste sa v lese nestratili… pomaly ukončili. V prvej časti sme si povedali čo – to o mape. V druhej časti sme si rozobrali buzolu a kompas. Dnes sme tieto teoretické veci spojili s praktickými informáciami. No a ostává už len jediné. Skúšať a trénovať ? Dufám, že vám táto séria článkov umožní sa rýchlo a jednoducho zorientovať, či lepšie si naplánovať svoju túru… Takže horám zdar ?
TAK NA ZÁVER LEN 3X AK…
Ak ste to dočítali až sem, ĎAKUJEM.
Ak sa Vám môj blog páči a chceli by ste ma chceli podporiť – lajkujte, zdielajte… Za každú podporu som Vám vďačný.
Ak by Vás ešte niečo zaujímalo, neváhajte a kľudne sa spýtajte. Reagujem na Facebooku, Instagrame ,Youtube ,emaily… proste na všetko ?
Použitá literatúra
Vojenská Topografie – TOPO 57-6 (1978)
Topografia pre poslucháčov brannej výchovy – FTVŠ UK
Vojenská Topografia pre jednotky a poddôstojnícke školy pozemného vojska (1978)
Klub slovenských turistov
Horoklub Chomutov
Milsim potrál
