Memoriál československých parašutistov 2023

Na začiatku odhodlanosť a bojovnosť. Na konci únava, spokojnosť, hrdosť a viera v samého seba a svoje schopnosti. Tak vyzerá Memoriál československých parašutistov. Nie, nie je to len obyčajná turistika – pochod na 70 kilometrov za stanovený čas. Je to príbeh na základe reálnych udalostí. Tak sa poďte spolu so mnou pozrieť, ako vyzeral tento rok...

Dnes to bude jeden z tých dlhších článkov. Preto začnem od konca. Viem, že niektorí neradi čítate, resp. máte málo času. Ale kto ho má dnes dostatok? 😅 V prvej časti si povieme niečo o samotnom podujatí - Memoriál československých parašutistov 2023 a v druhej časti, vám priblížim príbeh tohtoročného Memoriálu a našu cestu samotnú... 71,6 km, ktoré zocelia telo i myseľ každého...

POT ŠETRÍ KRV, nie je len obyčajná fráza alebo motto 43. výsadkového pluku. Každý kto si vyskúša tento pochod mi dá za pravdu, že za týmto "mindsetom" sa schováva oveľa viac...

Poďakovanie nie len organizátorom

Hneď na úvod patrí jedno veľké ĎAKUJEM, nie len kpt. Mgr. Jakubovi Prosovi, ale každému kto pomáhal a pripravoval tohtoročný Memoriál československých parašutistov. Od vojensko – historických spolkov, klubov vojenskej histórie, sponzorom po samotných „chrudimákov“...

Tento rok bol môj 4. ročník a určite nebol posledný! Áno, veľa ľudí sa často pýtalo, prečo si to robím 😂 70 kilometrov za pár hodín... ale odpoveď je jednoduchá. Dokonalá psychohygiena, ktorá sa nedá len tak zažiť a test mňa samého, mojich schopností, môjho mindsetu... Navyše cesta – tréning k samotnému Memoriálu je „zaväzujúca“, keďže pochod je určený pre dvojice a nikto nechce sklamať svojho buddyho – parťáka. Preto na tomto mieste ešte raz a oficiálne - ĎAKUJEM Noro, že si do tohoto so mnou išiel! Som na Teba hrdý!

Memoriál československých parašutistov... Ako vyzerali minulé ročníky?

✅ 2018

✅ 2019

✅ 2020 (COVID)

✅ 2021 (COVID - pochod sa uskutočnil, ale 🇸🇰 protipandemické opatrenia by ma vystavili následnej 14 dňovej karatnéne, čo som si nemohol z pracovných dôvodov dovoliť)

❌ 2022 (som sa nemohol zúčastniť)

Memoriál československých parašutistov 2023

Memoriál československých parašutistov je v týchto ročníkoch inšpirovaný paravýsakom - opráciou Silver A. Operácia Silver A je hodnotená ako jedna z najúspešnejších operacií vyslaných z Londýna. Skupina splnila všetky úlohy, ktoré jej boli zverené. Jej členovia preukázali veľkú statočnosť a morálnu silu.

Krátke zhrnutie tohto ročníka v číslach...

➡️ 696 prihlásených za 14 dní!

➡️ 612 účastníkov nastúpilo na štart

➡️ 502 dokončilo úspešne a 110 účastníkov nedokončilo

➡️ Oficiálna trasa mala 72,2 km, MAPA

SILVER A

Operácia Silver A bol krycí názov zvláštnej výsadkovej operácie Ministerstva národnej obrany exilovej československej vlády v Londýne. Bola to štvrtá operácia v rade v rámci zvláštnej skupiny D. Nadporučík Alfréd Bartoš (veliteľ skupiny), rotmajster Jozef Valčík (zástupca veliteľa) a čatár Juraj Potůček (šifrant a radista). Úlohou tejto operácie bolo vysadenie špeciálne vycvičených parašutistov na území Protektorátu k zaisteniu rádiového spojenia s Londýnom. K tomu boli vybavený vysielačkou typu Mk.VI C známu pod krycím názvom Libuše. Druhou úlohou operácie bolo vytvorenie strediska, ktoré by koordinovalo činnosť ďalších vysadených parašutistov. Azda najdôležitejšou úlohou tejto skupiny však bolo kontaktovanie št.kpt. Morávka z odbojovej organizácie Obrana národa (Traja králi) a jeho prostredníctvom riadený zdroj v Abwehru agenta A-54, Paula Thümmela, čo bol najdôležitejší nemecký informátor spravodajského oddelenia exilovej českolovenskej vlády počas 2. svetovej vojny.

MEMORIÁL ČESKOSLOVENSKÝCH PARAŠUTISTOV A MY... BERNY & SFEG

Príprava na paravýsadok...

PRÍBEH:

Pre kontaktovanie štábneho kapitána Morávka vyhľadajte niektorú z dvoch záchytných adries, ktoré si zapíšte a následne dôkladne zapamätajte. Pokiaľ ju Nemci u Vás nájdu, ohrozíte celú odbojovú organizáciu. Prvá záchytná adresa je severne od obce Nasavarky. Jedná sa o dom pani Šíbové, učiteľky zo Šiškovic, popisné číslo 36. Pokiaľ by ste na prvej adrese neuspeli, druhá záchytná adresa je hasičská zbrojnica v obci Križanovice. Vyhľadajte tu náčelníka miestneho zväzu dobrovoľného hasičstva, pána Hrubého. Na týchto miestach sa nachádza domáci odboj a moc potrebné zázemie pre vedenie činnosti proti okupantom.

Snažte sa byť čo najmenej nápadný a v prípade akéhokoľvek podozrenia sa do blízkosti záchytných adries nepribližujte a skúste radšej šťastie neskôr. Pokiaľ uznáte miesto za bezpečné, oslovte zmienených odbojárov slovami: “Dobrý deň, nesiem vám list od sokola Matouše”. Mali by ste následne obdržať presné inštrukcie ako sa so štábnym kapitánom Morávkom stretnúť osobne. Ďalšie úlohy pre Vás bude mať on, alebo niekto z jeho spolupracovníkov, nakoľko poznajú najlepšie súčasnú situáciu v protektoráte. Buďte mu teda k dispozícii a svoju následnú činnosť konajte v súlade s jeho inštrukciami… Veľa šťastia a vlasti zdar!

NAŠA CESTA:

Po opustení priestoru výsadku (letiska) sme sa najprv zorientovali a ešte raz sme si v kľude prešli našu úlohu. Nepísané pravidlo ,,dva krát meraj - raz rež”, je na tomto pochode pre mňa sväté, nakoľko na začiatku síce počítate každý kilometer, no na konci každý meter. 😅 A to doslovne. Môj tohtoročný parťák Noro (SFEG), mi dal za pravdu a tak sa spoľahol na moje topografické zručnosti. Snáď to dnes už neoľutoval. 😂 Každopádne cieľ sme mali jasný. Teda dva… Prvý bol neprepáliť tempo na úvod a za každú cenu prísť do cieľa. Nie sme síce Česi, ale taktiež NIKDY SA NEVZDÁME. Druhý cieľ ako bolo v inštruktáži pred výsadkom spomenuté - obec Šiškovice, dom pani učiteľky Šíbové.

Úloha č.1

Odhodlane som mapu schoval, keďže sa schyľovalo k dažďu a otvoril som Mapy.cz 😅. Približne 9,5 km pred nami. S úsmevom a plný odhodlania sme sa vrhli na naše prvé kilometre. A rozhľadňa Bára tradične nemohla chýbať. Áno, je to aj miesto odkiaľ je výhľad na okolitú krajinu, takže, pokiaľ by som ostal na neznámom mieste, bez moderných technológií a mapy, voľba by bola rovnaká. Postupne sme sa dostali do tempa a zohriali sa, keďže teplota bola krásnych 6 stupňov 🥶. Štart sme mali o 13:00, takže nám boli jasné dve veci. Teplejšie nám už nebude a máme pred sebou posledné 3 hodiny svetla. Utešovali sme sa aspoň tým, že ešte neprší… Predčasne 😂 Po dvoch km, začalo jemne ale sústavne pršať.

Na trase sme využili aj cyklo chodník, či vozičkársku trasu. Neboli sme jediný. Čo ma však prekvapilo, že po iné ročníky sa na začiatku držali „paravýsadky“ viac pokope. Tento rok sme počas celého pochodu stretávali veľmi málo dvojíc. Avšak to občas nie je na škodu 🤩, človek si to viac užije. Atmosféru, “samotu”, psychohygienu… Postupne sme sa približovali do obce Šiškovice. Približne 300 metrov od obce sme spozorovali rozbehnutého četníka na bicykli smerom k nám na poľnú cestu. Vyhnúť sa mu už nebolo kam.

A tak… sa stalo to, čomu sme sa chceli vyhnúť. Kontrola. O pár sekúnd dobehol ďalší četník. Zatiaľ čo nám prvý kontroloval doklady, ktoré sme obdržali pri výsadku, druhý kládol otázky, na ktoré sme nevedeli pohotovo zareagovať, resp. jemu sa naše odpovede nepáčili a tak nás zatkol. Odviedol nás na hlavnú cestu a mali sme s ním ísť na četnícku stanicu do Nasavarok. Našťastie sa nám ho podarilo rozhovoriť a bol to človek blízky odboju, tak sa nám podarilo utiecť.

Úloha č.2

Obec Šiškovice sme sa rozhodli obísť z druhej strany cez pole. Postupne sme našli dom pani učiteľky Šíbové, ale keďže sa v obci potulovalo stále viac četníkov, rozhodli sme sa prejsť na plán B. Smer hasičská zbrojnica v obci Križanovice - 4,3 km. Bolo nám jasné, že toto je posledná časť nášho pochodu za svetla. A aby toho nebolo málo, dážď začal naberať na intenzite. Samozrejme sme hrdý, sme muži a máme dobre nastavené ego, takže pršiplášť, či goratexová bunda ostáva v batohu. Aby náhodou nezmokli 😅 Veď je to len dážď…

Po príchode do obce Križanovice začalo hľadanie hasičskej stanice. V centre obce sme z miestnej mapy vyčítali - prd… 😅. A keďže pršalo, nebolo sa riadne ani koho opýtať, ak ste nechceli zvoniť po domoch a riskovať “odhalenie”. Tak sme išli po hlavnej ceste ďalej… Svetlo na konci tunela, teda cesty na nás vrhol četník s baterkou. Hlavou nám prebehol rovnaký scenár ako v obci Šiškovice. Počkali sme na jednu väčšiu skupinu, ktorú začali kontrolovať a my sme sa prešmykli do hasičskej zbrojnice, kde sme okrem čaju dostali informáciu, že sa máme pre ďalšie pokyny dostaviť na autobusovú zástavku na rázcestí vzdialenú pár metrov od nás…

PRÍBEH:

Miestny odbojár nás informoval, že štábneho kapitána Morávka nájdeme na zrúcanine hradu Oheb. Keďže sa v týchto miestach už okrem četníkov potulujú aj nemecké jednotky a došlo v týchto miestach aj k streľbe a zatýkaniu odporučil nám ísť bezpečnou cestou smerom na vodnú nádrž Seč a až odtiaľ na zrúcaninu hradu Oheb. Na to, aby sme sa ku kapitánovi Morávkovi dostali, musíme prejsť cez predsunutú svetelnú hliadku, ktorá na nás vyšle niekoľko svetelných signálov. Pre úspešné naviazanie kontaktu musí byť výsledok  6.

Úloha č.3

Dopili sme čaj, ktorý zahrial nie len telo aj ducha 😁 zorientovali sme sa a vybrali na ďalší styčný bod. 12 km pred nami v krásnom upršanom počasí. Rozhodli sme sa viac využívať cestnú komunikáciu, lebo v lese to už zažínalo byť zložité. Terén vychodený, na blate jeden krok vpred - dva vzad a o čase strávenom hľadaním turistických značiek v tmavom lese s čelovkami ani nehovorím. Po pár km sme sa streli s jednou dvojicou. Chalani pozreli na križovatke do mobilu suverénne odbočili do ľava a my za nimi. Chyba… Ale na to sme prišli až po kilometri, kedy som zbežne kontroloval mapu. Chalani už boli dosť pred nami, takže by v tom daždi ani nepočuli ak by sme na nich kričali (ak by ste toto náhodou čítali páni 🙃).

Na jednu stranu učím, že pri takýchto veciach sa musí človek spoliehať na seba a svoje rozhodnutie, na druhú stranu sme sa nechali “ukolísať” komfortom. Za cenu zbytočných kilometrov. Od tohto momentu som kontroloval každú križovatku, hlásil v lese každú značku,… všetko tak ako má byť. Dokonca som vytiahol z batohu pršiplášť. 😂 Bola to “facka”, čo som potreboval, aby som sa kúsok prebral a začal opäť fungovať. Hold, človek až keď zažije pochopí…

Vrátili sme sa spať na onú križovatku a vydali sa správnym smerom. Neustály dážď nás zoceľoval každým krokom. Keď sme niekde v diaľke videli nejaké prebliknutie čelovky alebo svetla, celkom nás to potešilo. Inak sme väčšinu času strávili len kráčaním a občasným slovom. Krok sem, krok tam…

Postupne sme sa dostali pod zrúcaninu hradu Oheb. Vybehli sme (áno uznávam, to je silné slovo 😂), vystúpali sme hore, kde nás navigovali chemické svetlá, aby sme zle neodbočili. Zrazu z lesa 3 bliknutia. Kým som si uvedomil, čo sa deje, ďalšie tri. Ruka na čelovku a odpovedal som tromi bliknutiami späť. Predsunutá svetelná hliadka. Zrazu sa v lese zasvietilo červené svetlo a my sme našli kapitána Morávka.

PRÍBEH:

V lese bolo veľa ľudí a kapitán Morávkek sa necítil bezpečne. Preto nám odovzdal moták s nasledovnými informáciami:

V stredu 8.11. došlo k zmiznutiu nášho spolupracovníka, ktorý bol vo funkcii technika leteckých prostriedkov na letisku v Pohořanech. Pomáhal získavať informácie z letiska zabraného Wermachtom. Podarilo sa mi zhotoviť kópiu plánov prieskumného lietadla Nemcov, ktoré bude vykonávať vzdušný prieskum záujmových oblastí, súčasne dopravovať depeše priamo z bojiska a predovšetkým bude prepravovať vysokých armádnych predstaviteľov. Z bezpečnostných dôvodov sa mu však nepodarilo tieto plány vyniesť z priestoru letiska, lebo sa zmenil bezpečnostný protokol. Materiál teda ukryl v perimetri letiska s predpokladom vynesenia až po nájdení spôsobu, ako ich vyniesť bezpečne. Táto skutočnosť sa už ale asi  nenaskytne.

Pre spojencov je mimoriadne dôležité získať plány tohto lietadla, aby boli schopný adekvátne zareagovať na jeho prítomnosť a prípadne spraviť akciu k jeho zničeniu, a tým spôsobiť škodu značného významu nepriateľovi. Posledná osoba, ktorá prišla s naším spolupracovníkom do kontaktu je pán Koudelka z Licomeřic, ktorý pre naše účely každý deň pozoruje z rozhľadne Na Kopečku hlavnú cestu z Čáslavi do Chrudimi a predáva informácie o presunoch nepriateľských jednotiek a monitoruje letecký prevoz na uvedenom letisku. Nájdite ho tam, získajte od neho, čo najviac informácii a pokúste sa s materiály vyzdvihnúť tak, aby ste neohrozili seba a nenarušili činnosť miestnej odbojovej jednoty.

V prípade, že to bezpečnostná situácia dovolí, naše stretnutie prebehne vo veži v Semtéši, kde sa budem vyskytovať v nasledujúcich 12 hodinách. V opačnom prípade Vám zanechám odkaz u pomníku obetiam z 1.sv.vojny vzdialenej len niekoľko desiatok metrov odtiaľ. Vami získané plány lietadla, alebo aspoň informácií o aktuálnej situácii na letisku budú mať zásadný vplyv na úspech v rozvrátení nemeckej nadvlády v našej vlasti. Tento odkaz po pochopení zničte!

A posledná vec. Môj priateľ, starosta Žlebksých Chvalovic, Vás čaká oproti obecnému úradu, u rybníka Skalník, kde sa koná tichá spomienka na obete nacistických represálií, Jana Opletala. Tam sa včleňte medzi miestnych, ohrejte sa u ohňa a načerpajte sily do plnenia úlohy. Nezdržujte sa však dlho, vaše poslanie nestrpí zbytočných odkladov.

Úloha č.4

Po záplave toľkých informácií, bolo zaujímavé sledovať samých seba, ako si určíme priority a trasu. Únava a dážď sa pomaly podpisovali na našej psychickej pohode. Trasu do Žlebksých Chvalovic sme zvolili najkratšiu… 14,5 kilometra. Po odbočke z hlavnej cesty do rozmočeného lesa, tesne popri močiari 😅 až do obce Počátky. K vodnému dielu Dolné Peklo sa k nám pripojila jedna dvojica. Trochu to pozdvihlo morálku, vymenili sme pár poznávacích konverzácií. Následne sme sa odpojili a pokračovali lesom okolo Hedvikova, Podhráci až na dané miesto… obce Žlebksé Chvalovice.

Jediná vec, ktorú som tu chcel ustriehnuť, aby sme sa nenabažili komfortu… Predsa len oheň, teplo,… v tomto daždi… Silná návnada a skúška odhodlania. Prišli sme k ohnisku, sledoval som jedným okom Nora, na ktorom bolo vidieť, že ide takýto pochod prvý krát. Nechcel som mu dať šancu zaváhať s myšlienkou vzdania sa, keďže viem, že má ♥️ bojovníka. Zavelil som rýchlo sa prezliecť do suchého, najmä ponožky a 1 vrstva., 5 min. pri ohni a pokračujeme. Bolo vidieť, že bojuje, ale zvládol to na výbornú. Na psychické povzbudenie to stačilo a vydali sme sa ďalej.

Úloha č.5

Rozhľadňa Na Kopečku bola od nás len 3,1 km. Na jednu stranu som ho povzbudzoval, že už sme v polovici, aj keď som vedel, že máme za sebou len okolo 30 kilometrov. Postupne sme sa však dostali na miesto k rozhľadni, kde sa nachádzal pán Koudelka. Prestalo pršať. 😅 Konečne, heuréka... aj keď už sme mali všetko mokré.

PRÍBEH:

Pán Koudelka nám ozrejmil na mape situáciu okolo letiska a vysvetlil nám ako sa máme bezpečne dostať na letisko i kde nájdeme predmetné materiály. Letisko bolo silno strážené jednotkami Wermachtu. Poslal nás bezpečnou lesnou cestou, vysvetlil nám, ktoré cesty Nemci strážia. Na jednej z križovatiek nás bude čakať četník z odboja, ktorý by nás mal pres navigovať ako sa dostať bezpečne na letisko. Podľa jeho posledných informácii nám ukázal, kde sa na letisku nachádzajú stanovištia Wermachtu, či po ktorých trasách chodia hliadky. Ukázal nám aj únikovú cestu z letiska.

Úloha č.6

Vyšli sme z rozhľadne a zastavili u nás chlapci z Chrudimi na Toyote, ktorí zbierali tých, čo už nemohli pokračovať. Pri otázke, či sme to my, čo sme ich volali, sa v Norovi dobyli okamžite baterky. 😅 4,5 km vzdialená cesta na letisko ubehla ani neviem ako. Samozrejme sme na križovatke četníka z odboja nenašli a tak sme pokračovali pokynmi pána Koudelku. Cestou sme videli nad letiskom pravidelné svetlice, či počuli častú streľbu z pušiek a guľometov. Očividne nie každý sa na letisko plížil alebo išiel bez svetla 😎. Postupne sme sa dostali na cestu, ktorá nám bola odporúčaná na vstup do letiska...

V tme sa míňali postavy. Často sme váhali a čakali či sú to účastníci, či Nemci. Nakoniec sme sa dostali k veternej vlajke a našli zakopanú bedňu s materiálmi. Zobrali sme predmetné papiere a stiahli sa z letiskovej plochy. Tu sme sa zase zarazili, keďže niektoré dvojice išli úplne iným smerom ako nám ukazovala mapa. Hold, išli sme si po svojom a tak sme sa vydali za kapitánom Morávkom do veže v Semtéši. Ďalšie 4 kilometre. Kapitána sme nenašli a tak sme sa pobrali na druhý záchytný bod - pamätník obetiam 1.sv.vojny.

Úloha č.7

Pod svetlom býva najväčšia tma. Takto by som charakterizoval ďalšiu nápovedu. Na plote plagát o výkupe zajačích kožušín s miestom a časom… Čo sme si v prvotnom “ošiali” nevšimli. A tak sme dôkladne prehľadali celý pamätník. Podotýkam dôkladne 😅 Vence, sviečky, kýble… Keď sme skončili našu show pre okoloidúce dvojice, a vrátili sa k plotu, všimli sme to - uvedomili… Celý čas pred očami… Aspoň sme sa pobavili. Aj toto je dôkaz toho, ako pracuje vaša hlava, keď ste unavený, vyčerpaný… Dôležité ale je, že sme to našli.

Úloha č.8

Vybrali sme sa teda na nám. Sv. Trojice v Cholticiach, tam kde mal byť výkup zajačích koží. 13 kilometrov. Posledných 13 kilometrov. Noro sa rozbehol a dal zo seba maximum. Miestami som mal naozaj čo robiť, aby som s ním udržal tempo. Ale hnal nás čas. Odovzdali sme všetky sily na našu poslednú úlohu. Začali sa ozývať otlaky, bolesti, prešli sme už aj na Ibalgin. Za každú cenu prísť na miesto určenia, bolo jediné, čo nám išlo hlavou. Zo skúsenosti som už hľadal, kde bude koncové miesto… Hlava už išla svoji ligu 🙃

Konečne… nám. Sv. Trojice v Choltici. Vidíme cieľ. Dokonca sa u Nora objavil úsmev na tvári... do momentu, kedy nás “prepadli” ľudia z miestneho odboja. Pod hrozbou zbrane nás presunuli za zástavku. Po krátkom vypočúvaní sme zistili, že sme na jednej strane. Odovzdali sme dokumenty, aktualizovali nám doklady pre pohyb v protektoráte. A následne to prišlo.

Ďalšie miesto je Autokemping Konopáč vzdialený 10,5 kilometra. 😫 Keďže na zástavke už boli dvojice, ktoré nevládali ísť ďalej, pozrel som sa na Nora. Ale tu prehovorilo jeho bojové srdce a odhodlanie. Pamätná Norova veta: Je jedno kde zomriem, ale aspoň to skúsim! To bol pre mňa jasný signál. A tak sme sa vydali na naše ďalšie miesto. Posledné. Už to muselo byť posledné. 😂 Trasu sme dokázali skrátiť skratkami na nejakých 8 kilometrov… 8 najdlhších kilometrov „utrpenia“, odhodlania a bojového ♥️.

Úloha č.10

Autokemping Konopáč. Už z kopca sme videli autobus a autá 43. výsadkového pluku. Vedeli sme, že sme v cieli. Po príchode a zahlásení sa preberáme z rúk kapitána Jakuba Prosa pamätné predmety a ideme spokojne a s úsmevom si sadnúť do autobusu, ktorý nás prepravil späť na letisko. Unavení, spokojní a hrdí… sami na seba, že sme to zvládli. MEMORIÁL ČESKOSLOVENSKÝCH PARAŠUTISTOV 2023 je úspešne za nami!

MEMORIÁL ČESKOSLOVENSKÝCH PARAŠUTISTOV 2024! Ja tam budem a čo TY?

NA ZÁVER LEN 3X AK…

Ak ste to dočítali až sem, ĎAKUJEM!
Ak sa Vám môj blog páči a chceli by ste ma chceli podporiť – lajkujte, zdieľajte… Za každú podporu som Vám vďačný.
Ak by Vás ešte niečo zaujímalo, neváhajte a kľudne sa spýtajte… FB alebo IG som stále aktívny...

Upozornenie:
V nasledovnom obsahu sa môžu objaviť nezrovnalosti, nevhodne zvolené slovné spojenia alebo chybné vysvetlenia. Znalosti a informácie nemusia byť úplné, ani presné. V recenziách je vyjadrený subjektívny názor na základe doteraz získaných vedomostí, skúseností a informácií. Každopádne celý obsah je tvorený s najlepším vedomím a svedomím. Preto prosím komentujúcich a diskutujúcich o zachovanie slušnosti a úcty. Vyvarujte sa prosím vulgarizmom a nevhodným komentárom. Každý máme právo na názor a interpretáciu daného názoru. Pokiaľ s niečím nesúhlasíte, máte nato plné právo, tak ako druhá osoba má plné právo nesúhlasiť s Vašim názorom a interpretáciou.

Ako autor a tvorca obsahu nenesiem žiadnu právnu zodpovednosť za Vaše jednanie a činy po zhliadnutí predmetného obsahu. Pri tvorbe obsahu na sociálne siete som limitovaný časom, zákonmi a predpismi platnými pre autorov na danej sociálnej sieti.

AD: Fotky a videá som prebral z verejne dostupných zdrojov. Ďakujem, že aj vďaka nim vieme lepšie navnímať atmosféru Memoriálu českosloveských parašutistov.