#13 Turistika bez výhovoriek… Partizánska republika 2020

Píše sa 29. august 1944 a v predpoludňajších hodinách sa začína na Slovensku ozývať prvá streľba. Slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská. Po 15.00 hodine vojenské ústredie vydáva rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok. Večer po rozhlasovom prejave generála Ferdinanda Čatloša veliteľ vojenských zložiek povstalcov, vtedy podplukovník generálneho štábu Ján Golian, o 20:00 vydáva rozkaz: ,,Začnite s vysťahovaním“. Toto bolo heslo pre začiatok aktívnej obrany vojenských jednotiek proti nemeckej okupácií… Slovenské národné povstanie práve začalo.

#13 Turistika bez výhovoriek… Partizánska republika 2020

K tomuto pôvodne neplánovanému podujatiu ma inšpirovali páni z 43. výsadkového pluku, ktorí organizujú Memoriál československých parašutistov. Memoriál, ktorý pravidelne úspešne absolvujeme 2019, 2018, však tento rok prekazila situácia s COVID-19. Preto sa organizátori rozhodli usporiadať tzv. ,,virtuálny pochod”. A to ma podporilo v mojej (už dlhodobej) myšlienke zorganizovať turistiku – Partizánska republika 2020.

#13 Turistika bez výhovoriek… Partizánska republika 2020 sa mala konať v okolí Martina. Nakoniec sme však rozhodli ísť do ,,centra” Partizánskej republiky – okolia Banskej Bystrice. Začínali sme vo vypálenej obci – národnej kultúrnej pamiatke Kalište. Po pietnej spomienke a uctenia si pamiatky padlých sme sa vybrali smerom na Prašivú (1652 m.n.m.), ktorá je prvým vrcholom pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Postupne sme prešli cez Kozí chrbát a Hiadeľské sedlo až na vrchol. Pri pohľade na strmo sa zvažujúce svahy na oboch stranách hrebeňa som pochopil, prečo partizáni používali tento chodník a akú strategickú výhodu im tvorili Nízke Tatry. Následne sme sa cez Malú Chochuľu (1720 m.n.m.) a Veľkú Chochuľu (1753 m.n.m.) dostali až na Košarisko (1695 m.n.m.), kde sme opustili hrebeň Nízkych Tatier a vydali sme sa smerom na Pohronský Bukovec. Do obce sme už vstúpili za tmy, čo dotváralo atmosféru. Po krátkej prestávke a pietnej spomienke sme sa vydali na naše posledné miesto #13 Turistika bez výhovoriek… Partizánska republika 2020 – Nemeckej.

Kalište

Dnes by sme márne hľadali nejaké stopy a údaje o povojnovom vývoji tejto obce. Iba základy zbúraných a vypálených domov, cintorín, dva domčeky s kaplnkou , pamätník padlých partizánov a obyvateľov a repliky dopoly zbúraných bunkrov sú svedkami tragických udalostí. Dňa 18. marca 1945 bola osada vypálená. Obyvateľstvo, ktoré zostalo nažive, sa vysťahovalo. Kdesi v nacistických archívoch sa azda nachádza rozkaz, kde vedľa názvu Kalište stojí osudné slovo “liquidieren”. Na základe poslednej hodnovernej informácie z roku 1940 ich bolo v osade 209. Údaje o počte postavených domov sú síce iba torzovité, no aj na základe nich sa dá vyčítať, že v roku 1900 bolo vybudovaných 22 domov a v roku 1940 ich už bolo 42. Pri obci sa nachádzala poľná nemocnica (dodnes sa dá nájsť presné miesto za obcou). Replika nemocničných bunkrov je nanovo vybodovaná aj priamo v obci (aktuálne na jednu padol strom a je v dezolátnom stave). Ako to v obci vyzeralo si môžete pozrieť aj v mojom staršom článku.

Pre bližšiu predstavu prikladám aj dve videá… Moje staršie video:

A video zo života na Kališti…

Pohronský Bukovec

Na južných svahoch v strednej časti Nízkych tatier leží obklopená lesmi malá nevýrazná obec Pohronský Bukovec. Kedysi však práve táto obec zohrávala významnú úlohu pri tvorení našich novodobých dejín. V príkrych svahoch Bukoveckej doliny bola v lokalite Matúšová v auguste 1944 zriadená základňa partizánskej brigády, ktorej velil A.S. Jegorov. Po ústupe povstania do hôr na jeseň 1944 sa základňa stala jedným z centier partizánskeho boja proti fašistom. Pozostávala z viacerých stanovíšť – veliteľský bunker, štábny bunker, bunkre mužstva, stanovište vysielačky, sklad potravín.

Zo zápiskov,…

…V noci zo 7. na 8. augusta 1944 bola nad Prašivou vysadená pod vedením A.S. Jegorovova 22-členná skupina organizátorov boja proti fašistom na Slovensku. Tá sa postupne rozrástla na viac než 3000 členov, príslušníkov 22 národností. Počas jesene a zimy v roku 1944 a 1945 pomáhali obyvatelia okolitých obcí partizánom s kopaním bunkrov, ošetrovaním ranených a dodávkou potravín. Dokonca v miestnej škole bolo zriadené partizánske výcvikové stredisko. Brigáda operovala na obidvoch stranách Nízkych Tatier a v Turci. Za pomoc partizánom celú obec fašisti vypálili 21. 2.1945.

…Obyvatelia obce Pohronský Bukovec aktívne spolupracovali s partizánmi i s povstaleckými vojakmi. Zásobovali ich potravinami, šatstvom a poskytovali informácie o pohybe okupantov. Dňa 3. novembra 1944 v dome Jozefíny Rybárovej boli zajatí generáli Ján Golian a Rudolf Viest s niektorými príslušníkmi Vysokoškolského strážneho oddielu. Trestné oddiely vtrhli do obce 19. decembra 1944 a vypálili štyri domy. Vrátili sa o dva dni a obec znovu podpálili. Druhýkrát rabovali 21. februára 1945, keď bolo zranených viacero občanov. Počas represálií v obci zhorelo všetkých 39 domov.

Nemecká

Obec Nemecká leží v západnej časti Horehronského podolia. Zo severu ju chránia bralá Nízkych Tatier, južnou stranou zasahujú do Slovenského rudohoria. Prvý písomný dokument, viažuci sa k obci, pochádza už z roku 1281. Obyvatelia Nemeckej boli väčšinou roľníci, lesní robotníci a robotníci pracujúci v Štátnej rafinérii minerálnych olejov v Dubovej, tehelni a v miestnej vápenke. Práve vďaka nej sa neslávne zapísala do našich novodobých dejín, kedy sa vápenná pec, situovaná na rozhraní chotárov obcí Ráztoka a Nemecká, stala nemým svedkom tragických udalostí. Dňa 4. januára 1945 veliteľ oporného bodu Einsatzkommanda 14, spolu s ďalšími veliteľmi nacistickej bezpečnostnej polície – Sicherheitspolizei, nacistickej bezpečnostnej služby – Sicherheitsdienstu, gestapa a poverencom Hlinkovej gardy pre Pohronskú župu, určili Kofroňovu vápenku za miesto hromadných popráv priamych účastníkov SNP, ich rodinných príslušníkov, sympatizantov Povstania a rasovo prenasledovaných osôb. Vápenka sa ukázala z hľadiska bezpečného zahladzovania stôp ako najschodnejšia cesta. Zároveň dúfali, že sa nikto nikdy nič nedozvie, lebo popol obetí a časti telesných pozostatkov zahladili vody rieky Hron. Vraždenie v Nemeckej, v bývalej vápenke, prebiehalo od 4. do 11. januára 1945 a po strele do tyla skončilo v plameňoch vápennej pece do 900 osôb. Obetiam fašistických represálií bol vedľa vápenky postavený pamätník symbolizujúci plameň pece a kľačiacu ženu.

Zo zápiskov…

…Podľa záznamov uvedených v Základnej knihe zaistencov, ktorí boli väznení gestapom Krajského súdu v Banskej Bystrici, našlo smrť vo vápennej peci v Nemeckej 26 priamych účastníkov SNP. Išlo o Slovákov, Rusov, Francúzov, členov americkej vojenskej misie, o jednu Rumunku a 205 rasovo prenasledovaných osôb. Celkový počet obetí sa nedá presne vyčísliť, pretože nie všetky obete boli evidované. Predpokladá sa, že popravených bolo do 900 osôb.

#13 Turistika bez výhovoriek… A čo dodať na záver?

#13 Turistika bez výhovoriek… Partizánska republika nás zaviedla do centra SNP. Krásne počasie, super partia, 36 km, 13 hodín, 3 obce a partizánsky chodník Nízkych Tatier. Aj takto stručne by sa dala zhrnúť naša posledná tohtoročná Turistika bez výhovoriek….

SNP v skratke…

SNP trvalo 60 dní (29. augusta do 27. októbra 1944)
• So zbraňou v ruke bojovalo približne 60 000 vojakov armády a 18.000 partizánov (mužov a žien)
• Do povstania sa po boku Slovákov zapojili príslušníci 32 národov a národností
• Nemecké velenie nasadilo na potlačenie povstania takmer 50 000 mužov
• V bojoch proti okupantom padlo asi 2000 povstalcov
Prvé boje sa začali pri Žiline, ktoré sa následne presunuli pod Strečno a na zvyšok územia
1. septembra 1944 prijala SNR deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území, na ktorom sa obnovilo demokratické Československo
• Hlavnú časť tohto oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko a jeho sídlom bola Banská Bystrica
• Do povstania sa zapojilo 30 vtedajších okresov s rozlohou asi 20.000 kilometrov štvorcových s približne 1,7 milióna obyvateľmi a siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa povstalecké územie dotýkalo až štátnych hraníc
• Na Slovensku bolo umučených a zavraždených 5 304 vlastencov, antifašistov a rasovo prenasledovaných, ktorí po vojne boli exhumovaní v 211 hromadných hroboch
• Najväčší masový hrob na západnom Slovensku bol nájdený v lokalite Brezina pri Trenčíne, na strednom Slovensku v Dolnom Turčeku a na východe republiky v Tokajíku
Viac ako 95 obcí, osád a samôt na Slovensku bolo vypálených

Užitočné informácie

Pohronský Bukovec
V súčasnosti je možné navštíviť originálne pozície základne, ktorými vedie chodník. Bunker veliteľa Jegorova a bunker náčelníka štábu Ržeckého boli obnovené v pôvodnom rozsahu. Prístup k základni, ktorá sa nachádza v krajinársky pôsobivej lokalite Matúšová, je vyznačený ako žltý turistický chodník z obce Pohronský Bukovec. Partizánska základňa Matúšová je zaradená medzi “Významné lesnícke miesta”.

Kalište
Na Kalište vedú dve značené turistické cesty. Dostanete sa sem buď po žltej alebo po modrej turistickej značke. Žltá značka vedie smerom z Donoval, prípadne z obce Baláže. Ak idete z Donoval tak je potrebné najprv ísť červenou značkou smerom na juh, z červenej potom na zelenú, ktorá sa napokon napojí na žltú značku. Z obce Baláže vedie žltá turistická značka priamo. Ďalšou možnosťou ako sa sem dostať, je spraviť si výlet z obce Podkonice, odkiaľ vedie modrá turistická značka. Pre tých, ktorí neradi chodia pešo, tak je možnosť navštíviť Kalište aj autom. Z obce Moštenica odbočíte smerom na Lučatín z hlavnej cesty zo smeru Banská Bystrica – Podbrezová. Areál Národnej kultúrnej pamiatky Kalište aj s expozíciou je pre návštevníkov od 19.mája otvorený každý deň okrem pondelka od 10:00 – 17:00.

Nemecká
Expozícia Nemecká je otvorená denne okrem pondelka od 09:00 do 16:00. Vstupné pre dospelých je 1€, pre deti, žiakov, študentov, dôchodcov, ŤZP, čo SZPB je vstup zdarma. Nahlasovanie vstupov sa dá overiť na 0918 899 433.