Prašník a okolie – zabudnutá história hrdinov SNP?
Prašník a okolie – zabudnutá história hrdinov SNP?

Človek mieni – Covid mení… O tomto čase sa mala konať naša #14 Turistika bez výhovoriek… Potulky Považským Inovcom, ale vzhľadom k situácii, ktorá je sme sa rozhodli pre turistiku v okrese. A keďže každá správna túra má mať zmysluplný cieľ – zvolili sme si spoznanie histórie v našom okrese. Pred pár rokmi, keď som bol mladý a krásny (už som len krásny 🙂 ) sme sa zúčastňovali s priateľmi z airsoftového tímu 21. Oddielu domobrany Milana Rastislava Štefánika Osláv SNP v obci Prašník. Ale vtedy ma ,,história“ podrobnejšie nezaujímala… Teraz ale prišiel ten správny čas, aby som to odčinil a spoznal históriu SNP v okolí. A tak po Dukle, Pocodoch vďaky SNP či po stopách Partizánskej republiky nastal čas spoznať, čo je ,,doma za oknom“

Prašník a okolie – zabudnutá história hrdinov SNP?

 

Za históriou pod oknami…

Všetko to začalo na Pustej Vsi. Počasie nám celkom prialo – nepršalo 🙂 Auto sme zaparkovali pod amfiteátrom, na ktorom sa v minulosti konali Oslavy SNP, ktorých som sa zúčastňoval. Vybehol som pozrieť ,,zrekonštruovanú“ expozíciu partizánskeho bunkra na kopci nad amfiteátrom. Odtiaľ sme sa peši pobrali smerom hlbšie na Pustú Ves po modrej turistickej značke. Dostali sme sa až na hranicu okresu 🙂 na Lopušnú. Tu 8. septembra 1944 partizáni prepadli nemecký konvoj, pri ktorom bol zastrelený Jan Bystřický (1944). Práve na tomto mieste bol postavený pamätník SNP.

Následne sme pokračovali po modrej značke na Lopušná, prameň. Našli sme tu vodný zdroj, ale samotný ,,prameň“ na dočerpanie vody nie. A tak sme pokračovali po modrej až na Dvoly. Cestou sme míňali niekoľko holorubov. Na Dvoloch sme si dopriali krátku prestávku na oddych. Nachádzajú sa tu tri pamätníky SNP. Prvý je venovaný neznámemu partizánovi, ktorý bol upálený dňa 5.10. 1944. Druhý pamätník je venovaný oddielu Jána Reptu a vymenovaniu Miloša Uhra za veliteľa skupiny Hurban. Tretí a najväčší pamätník je venovaný oslobodeniu Brezovej pod Bradlom. Okrem toho sa v tomto krásnom prostredí nachádzajú dve jazierka, ktoré majú protipožiarny charakter.

Smer Klenová…

Z Dvolov sme sa vybrali po červenej smerom na Klenovú. Najprv sme sa zastavili na rozhľadni. Od roku 2015 sa pod Klenovou nachádza 14 metrov vysoká drevená rozhľadňa, ktorá je postavená na betónovom základe. Týči sa v 585 m.n.m.. Primárne je určená ako protipožiarna monitorovacia veža. Počasie nám prialo a tak aj výhľady stáli za to. Následne sme sa z rozhľadne vrátili späť na červenú a stúpali sme na Klenovú. Cestou sme narazili na jaskyňu. Jaskyňa Klenová (535 m n.m.) je nazývaná aj Netopieria jaskyňa. Nachádza sa na SV úbočí Klenovej. Jaskyňu tvorí strmo sklonený priepasťovitý podzemný priestor 18 m hlboký a 30 m dlhý. Vchod do jaskyne je ,,uzatvorený“ kovovými dverami, cez ktoré sa dá aspoň nakuknúť 🙂 A tak sme sa pobrali cez Malú klenovú a horáreň na Klenovej späť po zelenej do Pustej Vsi. Cestou sme si ešte overili jeden ,,živý“ prameň (nad rázcestím zelenej), ktorý nie je značený na viacero mapách (hiking,…).

Zabudnutá obec Pustá Ves?

 
Pustá Ves väčšine ľudí nič nehovorí. Domáci ju dnes zväčša poznajú len ako súčasť obce Prašník neďaleko Piešťan. V polovici 40. rokov minulého storočia však bola stredobodom pozornosti nielen domáceho odboja či partizánov, ale aj Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy… Osada Pustá Ves bola v rokoch 1942 – 1945 dôležitou križovatkou ciest vojakov a partizánov bojujúcich proti fašizmu. Miestne obyvateľstvo im poskytovalo materiálnu podporu a cenné informácie.

V Pustej Vsi operovalo viacero partizánskych skupín. Pôsobila tu skupina sovietskeho kapitána Jermaka Amurci, ktorá sa venovala predovšetkým spravodajskej službe a ktorá podávala správy do Kyjeva až do príchodu Červenej armády. Pôsobili tu bojové jednotky Jána Reptu, Miloša Uhera, Vladimira Vitkovského-Železnova, jazdecký oddiel Anatolija Snežinského a napokon Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina, ktorej velenie po tragickej smrti Iľju Dibrovu 13. októbra 1944 prevzal Jozef Brunovský, v 50. rokoch odsúdený na základe vykonštruovaných obvinení…

Od polovice januára 1945 až do oslobodenia obce 6. apríla tu Nemci robili prepady. Keď nenašli partizánov, mstili sa na civilnom obyvateľstve. V marci podpálili viacero domov a letohrádok rodiny baróna Alberta von Wattenwyl. Do štyridsať ľudí odvliekli do väzenia v Trenčíne, kde ich kruto vypočúvali. V Pustej Vsi sa však nenašiel zradca. Avšak troch sovietskych partizánov nacisti predsa len pri razii našli a zavraždili. Pochovaný sú v spoločnom hrobe na cintoríne v Pustej Vsi…

Úryvok z knihy Lesná správa…

,,Pustá Ves musí byť po vojne bohato odmenená za jej vlasteneckú činnosť. Veď tu nejde len o ubytovanie, stravovanie a opatrovanie partizánov. Tu ide o služby, o spojky a hliadky pešo i s povozmi na rôzne strany, o získavanie informácií a hľadanie partizánskych častí na druhej strane Váhu, o ostražitosť proti domácim záškodníkom, o propagandu a proti propagandu za pozemný odboj i o činnosť vlastencov…“ Takto ocenil patriotizmus a hrdinstvo miestnych obyvateľov spred sedemdesiat šiestich rokov účastník partizánskeho odboja Elo Šandor vo svojej knihe. Pustá Ves by ale sama o sebe len veľmi ťažko zvládla partizánsky odboj bez pomoci okolia. Jej poloha v horách bola ideálna pre sídlo štábu a ubytovanie partizánov. Ale čo sa týka zabezpečovania stravy, odevov a pod., tak na tom sa podieľali všetky okolité obce a kopanice (Košariská, Prašník, osady U Lajdov, U Fajnorov, Dúbrava, U Boorov, Grnča a mnohé ďalšie)

Pamätník SNP, Lopušná a Jan Bystřický

 
Rodák z Lanžhota Jan Bystřický utiekol z protektorátu na Slovensko vo februári 1944 aj s priateľom. Istý čas sa ukrýval a 2. septembra 1944 sa pridal k partizánom Jána Reptu. Reptov oddiel bol začiatkom septembra utáborený v Lopušnej doline. Oddiel prepadol 8. septembra 1944 v susediacej Holešnej doline nemecký konvoj, ktorý smeroval z Brezovej do Vrbového. Pri boji zahynulo 8 nemeckých vojakov a 11 bolo ranených. J. Bystřický a ďalší partizán bol po tomto boji ranený. Jan Bystřický spustil paľbu predčasne a jeho odvážne vykročenie do cesty konvoju ho stálo život. Na druhý deň odviezli jeho telo z bojiska a ďalší deň ho pochovali na cintoríne na Košariskách. Podvečer toho dňa prišli na cintorín aj samotní partizáni a nad Bystřického hrobom prehovoril ich veliteľ J. Repta. Po oslobodení si ostatky Jana Bystřického odviezla rodina a uložila ich na cintoríne v Lanžhote.

Toto prvé stretnutie povstaleckých síl s okupačnou armádou upozornilo nemecké velenie, že má v tyle vážneho protivníka. Nemci sa po prepade vrátili na Košariská, vybrali rukojemníkov a pohrozili občanom smrťou, ak z hôr padne čo len jeden výstrel. Jednotka POHG z Nového Mesta nad Váhom utrpela v Lopušnej pri Košariskách ťažkú porážku. Cez Piešťany a Vŕbové prenikla na Brezovú a „odhodlane” hľadala partizánov. Hlavným cieľom jej akcie boli židia, ilegálni pracovníci (dr. Ján Tomáška, Ján Repta) a eventuálne rabovačky. Pri návrate domov padli na Holeške do nástrahy a zanechali na bojisku 13 mŕtvych, 16 ranených a 30 za­jatých. Partizáni v boji zničili dve nákladné a jedno osobné auto a ukoristili motocykel, 7 guľometov, 2 samopaly, 40 pušiek, 100 ručných granátov, väčšie množstvo nábojov a výstroj zajatých gardistov… zo spomienok učiteľa a partizána Štefana Mikulčíka – Monografia Brezová pod Bradlom, Obzor 1970

Pamätníky SNP, Dvoly

 
Dvoly sa nachádzajú v brezovskej časti Malých Karpatoch. V týchto miestach sa organizoval, žil a bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu z II. Partizánskej brigády M. R. Štefánika. V okolí pôsobilo viac partizánskych skupín. V Krajnom pod vedením V. Medvedeva (až 400 mužov ), na Polianke pod vedením Štefana Čuvalu a v podjavorinskom kraji skupina „Hurban“ pod vedením Miloša Uhra, ktorý bol vymenovaný za veliteľa práve na Dvoloch. Okrem nich boli v okolí aj tri sovietske partizánske skupiny.

Prvé boje v tejto oblasti vypukli 8. 9. 1944, keď partizáni zaútočili na nemeckú autokolónu pri Košariskách. Reptova skupina zviedla kruté boje aj v osade U Rehušov, kde sa tiež nachádza pamätník SNP (ten sme ale nenavštívili). Partizáni svoj boj zakončili výnimočným činom v rámci celého Slovenska, keď v noci zo 6. na 7. apríla 1945 oslobodili Brezovú pod Bradlom. ,,Partizánsky odboj v regióne bol tak úspešný aj z toho dôvodu, že mal veľkú podporu civilného obyvateľstva,“ doplnil historik Matúš Valihora. Po oslobodení bol vo Dvoloch vybudovaný na pamiatku týchto udalostí pamätník SNP.

Kto bol Ján Repta?

Ján Repta (1914 – 1999) bol rodák z Brezovej. Po návrate z východného frontu 2. svetovej vojny pokračoval v ilegálnej činnosti. Z Kopaníc previedol sovietskych utečencov z lágrov na východné Slovensko k partizánom Alexejeva G. Jemeľjanova, ku ktorým sa i na krátky čas aj pridal. Odišiel od nich s malou skupinou slovenských partizánov do Turca k Viliamovi Žingorovi, kde sa utvorila II. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika. Žingor bol jej veliteľom a Repta jeho zástupcom.

Koncom augusta 1944 sa Reptova skupina presunula ku Brezovej a rozrástla sa na bojaschopný oddiel. V jeho oddieli pôsobilo asi v 6 čatách trvalejšie okolo 150 partizánov, z toho 6 desiatok bolo zo Sovietskeho zväzu. Od začiatku novembra 1944 sa čaty odlúčili, Ján Repta s čatou zostal v priestore Brezovej, pôsobisko ostatných čiat (v apríli 1945) Juraj Baran – okolie Chtelnice, Vendelín Lančarič – okolie Dolných Orešian, Viktor Ivanič Sipunov – okolie Sološnice, Vasil Arzimov – okolie Gbelov. Ján Haruštiak s čatou sa už skorej pridal k partizánom Miloša Uhra. 17 Reptových partizánov počas vojny zahynulo. Nemci za jeho dolapenie ponúkali odmenu 150 tisíc korún. Samotného Reptu postrelili 6. apríla 1945 v boji pri Košariskách.
Pri príležitosti osláv SNP v roku 2007 bol J. Repta povýšený in memoriam do vojenskej hodnosti plukovníka.

Kto bol Miloš Uher?

Miloš Uher (1914 Lubina – 1945 Cetuna, dnes časť Bziniec pod Javorinou) sa v medzivojnovom období sa živil ako kováč a príležitostný robotník. Počas Slovenského národného povstania významný organizátor partizánskeho hnutia na západnom Slovensku.
Koncom roku 1939 sa pokúsil utiecť cez Maďarsko do Juhoslávie, bol však zatknutý a 3 mesiace väznený v Budapešti. Po návrate sa zapojil do protifašistického hnutia v Myjave. Udržiaval spojenie s utečencami zo zajateckých a koncentračných táborov. Roku 1943 založil spolu s V. Medvedevom sovietsko-česko-slovenskú partizánsku skupinu. Onedlho nadviazal spojenie s pionierskym (ženijným) práporom v Novom Meste nad Váhom, odkiaľ získal zbrane.

V deň vypuknutia Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 túto jednotku v Lubine vyzbrojil. Od septembra 1944 velil oddielu Hurban 2. československej partizánskej brigády J.V. Stalina. 27. februára 1945 bola táto jednotka v Cetune napadnutá oddielom Abwehrgruppe 218-Edelweiss a POHG. Padlo najmenej 15 partizánov, medzi nimi aj Miloš Uher. Na vrchu Roh neďaleko jeho rodiska Lubiny, mu po vojne vybudovali pomník.

Dočítali ste to až sem?

Gratulujem 🙂 História Vás zaujíma. Dnes, trochu netradične, ale aby ste ma lepšie pochopili, prečo sa ,,toľko“ venujem na potulkách histórii. Pomôžem si pár citátmi, ktoré ste už pravdepodobne počuli…
„Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť“ Winston Churchill
„Národ, ktorý si už nie je vedomý občianskej odvahy svojich predkov, ktorí v minulosti obstáli, nedisponuje žiadnym vlastným sebavedomím. Pretože zabudol sám na seba“ J.F. Kennedy

Myslím, že hlavne v dnešnej dobe, viac ako kedykoľvek predtým platí, že história je najlepšou učiteľkou. Otázka znie, či sa chceme učiť. Pretože ako povedal George Orwell „Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť – kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.“ Preto by sme nemali zabúdať na svoju minulosť. „Ten kto zabudne na svoju minulosť, je odsúdený ju znova prežiť“ George Santayana

Dnes nás zaujíma (okrem Covidu) náš imidž, počet likov na Facebooku, Instagrame… Zabúdame skutočne žiť v reálnom svete. Život sme preniesli na sociálne média. Áno aj ja… U mladej (snáď sem ešte patrím 🙂 ) generácie sa vytráca kritické a objektívne myslenie. Spoločnosť sa začína radikálnejšie rozdeľovať a zabúdame na to, čo nás ma spájať… Postupne zabúdame, strácame spoločenské hodnoty, empatiu… Svet sa mení a my s ním. Otázka znie: K lepšiemu?

Zaujímavosti z archívov Vojenského historického ústavu

Na našom území Slovenska pôsobili odbojové skupiny už pred vypuknutím samotného SNP, tie sa však zameriavali skôr na agitačnú, spravodajskú činnosť a sabotáže. Po rozkaze Jána Goliana na ozbrojené povstanie (SNP) začali na naše územie prichádzať malé skupiny výsadkárov hlavne zo Sovietskeho zväzu, ktoré boli základom bojových oddielov. Správy o činnosti bojových oddielov, ktoré vznikali a zanikali na Slovensku, poskytli vo svojich výpovediach velitelia partizánskych skupín po ukončení 2. svetovej vojny. Ich výpovede sú súčasťou archívu Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave…

1942; na Slovensku pôsobia viac-menej aktívne tzv. jánošíkovské družiny, ktoré ale boli po krátkom čase zlikvidované
1943; vznikli a rozvinuli činnosť viaceré partizánske skupiny, ich počet rýchlo narastal od začiatku leta po vysadení organizátorských skupín zo Sovietskeho zväzu
1944; partizánskych brigád pôsobiacich na Slovensku bolo približne 25, každá brigáda sa ďalej členila na prápory, oddiely, roty. Jednotky sa počas bojov i preskupovali a príslušníci prechádzali z jednej brigády do druhej, často vytvárali ďalšie samostatné oddiely, ktoré sa po čase zase včlenili do inej brigády atď. V rámci brigády sa tiež možno stretnúť s tým, že jeden oddiel sa po náraste počtu príslušníkov rozdelil na dva, na tri oddiely, preto nie je možné jednoznačne stanoviť počet partizánskych oddielov na Slovensku.

Ako fungovalo velenie?

– Partizánskym oddielom, brigádam a zväzkom bezprostredne velili ich velitelia, ktorí prijímali rozkazy od ÚŠPH (Ústredný štáb partizánskeho hnutia). Po vzniku SNP sa na ich riadení podieľala Rada na obranu Slovenska (vytvorená Slovenskou národnou radou) v súčinnosti s ňou zriadeným Hlavným štábom partizánskych oddielov, ktorý v novembri 1944 nahradil Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu.
Medzi najznámejších veliteľov partizánskych skupín patril napr. Michal Sečanský – veliteľ brigády Jána Nálepku, Viliam Žingor – veliteľ Druhej čs. part. brigády M. R. Štefánika, velitelia Kučera a Lošakov z partizánskej brigády Stalin, Ladislav Kalina – veliteľ brigády Za slobodu Slovanov, Ernest Bielik – veliteľ brigády Jánošík, Teodor Pola – veliteľ partizánskeho zväzku Ján Žižka. Zo sovietskych veliteľov treba spomenúť A. S. Jegorova (Ako sa dostali na Slovensko?), veliteľa 1. čs. part. brigády J. V. Stalina, ďalej P. A. Velička, veliteľa Prvej čs. part. Brigády M. R.Štefánika a V. A. Kvitinského, ktorý velil partizánskej brigáde Gottwald.

,,Najväčšou vašou výzvou nie je niekto iný. Je to bolesť v nohách a vnútorný hlas, ktorí kričí, ale nemôžete ho počúvať. Práve vtedy zaberte a zistíte, že ľudská myseľ zvádza zápas medzi ľahkým a správnym.“
Neznámy autor
,,Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, ak žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý."
Seneca
,,Prvé a najväčšie víťazstvo spočíva v ovládnutí seba samého."
Platón
„Sila nepochádza z fyzickej kapacity. Pochádza z nezlomnej vôle.“
Móhandás Karamčand Gándhí
„Každý človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v našom dosahu.“
Ralph Waldo Emerson
„Príroda nikdy neporuší vlastné pravidlá.“
Leonardo Da Vinci
,,Toto je život, a nič iného nebude."
Kazma
,,Národ, ktorý zabudne svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť."
W. Churchill
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial