Dnes pokračujeme druhým článkom zo série Prvá pomoc… má zmysel!. V minulom článku sme si odpovedali PREČO má zmysel vedieť a pravidelne trénovať prvú pomoc. Dnes, ako už nadpis napovedá – prvá pomoc v prírode – sa zameriame ako správne reagovať a aplikovať prvú pomoc mimo „civilizácie“. Navyše na vás na konci článku čaká jeden veľmi užitočný tip! Či už si to pripúšťame alebo nie, riziko zranenia v horách resp. v prírode je prítomné neustále. Preto verím, že dnešný článok sa opaltí prečítať až do konca!
Len pre zaujívavosť doplním z oficiálnych štatistík Horskej záchrannej služby, že celkový počet zásahov v roku 2020 bol 2456 z toho 40 smrteľných. Až 80 – 85 % si však turisti spôsobujú svojím počínaním sami, čo okrem iného znamená, že sa týmto zraneniam dá predchádzať. Pre objektivitu však musím poznamenať, že rok 2020 bol špecifický kvôli núdzovému stavu a ďalších Covid-19 opatrení… Takže tie čísla by pravdepodobne boli ešte smutnejšie. Aj preto sa poďme spolu pozrieť na prvú pomoc v prírode…
Prechádzka nie je turitika…Alebo?
Hneď na úvod by rád ozrejmil, že turistika resp. pobyt v prírode, nie je v mojom ponímaní prechádzka ? Pre lepšie pochopenie by som to rozdelil nasledovne:
• Prechádzka
Môžeme povedať, že prechádzka je nenútená chôdza bez športových ambícií a konkrétneho cieľa. Neexitujú žiadne presné medzinárodné definície.
• Turistika
Na rozdiel od prechádzky sa turistika označuje ako pešia chôdza s konkrétnym cieľom. Turistika sa okrem toho koná v prírodnom prostredí. To znamená, že čím väčšia je vzdialenosť od civilizácie, sídel a ulíc, tým skôr môžeme hovoriť o turistike.
• Horská turistika
Horská turistika je turistika nad hranicou lesa, čiže vo výške nad 1.600 metrov nad morom. Chodníky sú užšie, pokrývajúce zväčša kamene, na ktorých je zvýšené riziko pádu.
Prvá pomoc v prírode ➡️ Prevencia základ úspechu…
Alebo ako sa vraví, vždy pripravení. To je „neoficiálnym“ mottom nie len môjho blogu, ale aj života ako takého… Ale pekne postupne. Viete čím začína každá túra? Nie, nie je to balením a ani prípitkom na parkovisku ? Každá túra začína plánovnaním – následne balením a až potom prichádza na rad samotná túra, pri ktorej platia „nepísané“ pravidlá (okrem tých napísaných ?).
Plánovanie = úspech
Dôležité je nie len plánovanie samotnej túry z bodu A do bodu B (cez bod C,D,E… ?, či celkový počet kilometrov, výškové prevýšenie,…), ale aj sledovanie počasia ako takého. A to už pár dní predtým, aby sme si vedeli podľa toho navoliť výbavu a oblečenie. Keďže sa snažím riadiť heslom, že „neexituje zlé počasie“ – iba zle oblečený a pripravený turista. O tom kde a ako sledovať počasie som písal už dávnejšie TU ? Samozrejme nič netreba podceňovať a hlavne naše sily preceňovať. Vždy je na prvom mieste BEZPEČNOSŤ. A vyhodnotenie správnej situácie občas nie je jednoduché…
Najúčinnejšia prevencia = poriadne vybavenie
Najzásadnejším pravidlom je nič nepodceniť, aspoň nie vedome. A to sa týka hlavne vybavenia. Nikdy totiž neviete, čo vás čaká po pár kilometroch. Ja sa snažím fungovať na tzv. zoznamoch – hlavne z dôvodu aby som nič nezabudol. Samozrejme sa občas stane, že ani mne to „nevydá“ ?. Každopádne sú určité veci, ktoré tvoria úlný základ ako napr. kvalitné turistické topánky, kvalitné oblečenie, náhradné oblečenie, čelovka či lekárnička. Túto tému si však rozoberieme neskôr…
Čo na to vaša kondícia?
Hoci je jasné, že na prvom mieste sú pekné zážitky, hrozí hlavne začínajúcim turistom, že zle odhadnú svoje sily a kondíciu. Nikdy neodporúčam chodiť hlavne na dlhšie, či zložitejšie túry osamote, ale vždy min. vo dvojici, prípadne v skupine. V skupine platí zásada, že je taká silná ako jej najslabší člen. Moje odporúčanie je, aby človek s najslabšou kondíciou išiel vpredu a určoval tempo v skupine.
Telefón náš každodenný…
Nezabudnite mať so sebou vždy nabitý mobilný telefón, z ktorého v prípade potreby môžeme požiadať o pomoc priateľov alebo rovno HZS. Horskú záchrannú službu môžeme kontaktovať na telefónnom čísle 18 300. Prípadne môžete využiť aj aplikáciu HZS, pretože v tiesni je ideálne ak viete záchranárom presne poskytnúť GPS súradnice. Urýchli to lokalizačný proces, ktorý prebieha na základe mobilného signálu.
Hlavne žiadna panika…
Rád by som vám priblížil pár najčastejších zranení, s ktorými sa môžete na vašich potulkách prírodou stretnúť… Avšak pre obsiahlosť sa im budeme venovať v samostatnom článku. Dnes vám poskytnem aspoň pár praktických rád.
Nie, nie som vyštudovaný lekár a ani zdravotník. Absolvoval som niekoľko kuzrov zameraných na prvú pomoc (Praktická PP, Kurz PP v ČK, Víkend s ČK, Ľavínový kurz, TECC, vodná záchrana topiaceho, CLS) a na horách, resp. v prírode trávim veľa času. Viem (a aj tí, čo chodia so mnou ?), že nie všade je signál, nie všade dokáže pristáť vrtuľník so zdravotnou službou, nie vždy je dostatočne na blízku HZS…
Preto, ak nie je nutné hneď začať hneď oživovať, zavolajte čo najskôr (ak vám to situácia umožní) záchrannú horskú službu. Predstavte sa, popíšte situáciu, prípadne mechaniku úrazu ak ste boli svedkom danej udalosti a pokračujte podľa pokynu operátora. Poskytnite čo najpresnejšiu pozíciu (ak sa vám dá tak aj GPS súradnice) a ak to situácia umožní signalizujte vašu reálnu polohu priamo v teréne (píšťalkou – býva už aj súčasť batohov, blikaním alebo mávaním baterky, signalizáciou reflexnými prvkami, palicami v tvare kríža a pod…). Nebojte sa improvizovať. Mne ako pomôcka slúži Marker Beam.
Prvá pomoc v prírode a pár praktických rád…
– Vždy majte so sebou lekárničku!
– Pri záchrane alebo pri poskytovaní prvej pomoci, vždy používajte ako prvý materiál zraneného
– Pokiaľ ste v lese sám a nechytáte signál, budete sa musieť vydať pre pomoc peši. Zraneného stabilizujte a vyrazte.
– Centrály horskej služby bývajú na mape označené červeným krížom.
– Uprostred horúceho leta nie je dobrý nápad vybrať sa na túru, ktorá má veľmi veľa výškových metrov a je exponovaná výlučne južným smerom. Zvoľte si radšej túru, na ktorej sa budete na začiatku pohybovať aspoň čiastočne v tieni
– Výčiny počasia, ako sú náhle zmeny so snehom, silným vetrom, hmlou, silným dažďom a bleskami, či horúčavou, patria na turistike k rizikovým faktorom – preto ich nikdy nedodceňujte.
– pre výstup i zostup platí nasledovné: zatiaľ čo pri výstupe prichádza takmer výhradne k srdcovo-cievnym kolapsom v dôsledku prílišnej námahy, vyskytuje sa podľa štatistiky jednoznačne viac úrazov pri zostupe. Sú to zväčša úrazy spôsobené pádom, pretože ľudské telo oveľa lepšie zvláda chôdzu nahor ako nadol. Počas zostupu turisti pri pohľade do údolia často strácajú rovnováhu a zakopnutie či drobné pošmyknutie vedie potom priamo k pádu. Okrem toho sa pri zostupe zvyšuje únava a znižuje koncentrácia. Riziko pádu si ľudia často vôbec neuvedomia, preto je mimoriadne dôležité predvídavo odhadnúť meniaci sa terén i vlastnú rýchlosť.
– Pomáhať zranenému turistovi alebo lyžiarovi nie je jednoduché a ubrániť sa stresu a zmätku z toho, že musíte poskytnúť prvú pomoc je snáď ešte ťažšie. Ideálnym riešením je osviežiť si pamäť alebo priamo absolvovať kurz prvej pomoci ešte pred výjazdom na hory či do terénu. Ak sa pripravíte dopredu, určite v takto vypätej situácii nezlyháte!
AED náš každodenný…
AED – automatický externý defibrilátor je prenosný plnoautomatický prístroj určený pre laické, ale aj odborné poskytovanie prvej pomoci pri náhlom zastavení krvného obehu spojeného so zástavou dýchania. Jeho obsluha je jednoduchá a bezpečná. Po zapnutí prístroj sám naviguje záchrancu hlasovými inštrukciami. Prístroj monitoruje činnosť srdca, vyhodnotí potrebu elektrického výboja s následnou aplikáciou.
Zoznam miest s AED defibrilátormi:
Vysoké Tatry:
Chata pri Zelenom plese, Téryho chata, Zamkovského chata, Zbojnícka chata, Chata pod Rysmi, Chata pod Soliskom
Západné Tatry:
Žiarska chata
Nízke Tatry:
Chata M. R. Štefánika, Hotel SKI Záhradky
Malá Fatra:
Chata pod Chlebom, Chata pod Suchým
Veľká Fatra:
Chata Pod Borišovom
Slovenský Raj:
Čingov – infocentrum, Podlesok – vstup do autokempingu, Kláštorisko – reštaurácia, Geravy – reštaurácia, Dedinky – centrum
Jaskyne:
Belianska jaskyňa
(Aktualizovnané k 12.05.2021)
Tip na záver – Hiblerov zábal
Keďže sa blíži zima a tým sa zvyšuje aj % riziko z podchladenia, mám tu pre vás jeden tip ➡️ Hiblerov zábal. Prvá pomoc v prírode o level vyššie ?
Jedná sa o termozábal umožňujúci i v teréne zahájiť centrálne ohrievanie telesného jadra. Základom je tzv. „termobalíček“ vytvorený z poskladanej plachty, deky či náhradného oblečenia. Následne sa naň naleje horúca voda (prípadne vieme využiť horúci čaj z termosky). Pozor, neobarme pacienta!) Tento termobalíček (jeden alebo viac) sa umiestnia na spodné prádlo v oblasti telesného jadra do partií, kde sa teplo ľahko distribuuje k veľkým cievam alebo priamo k srdci. Vlhkosť nie je v tomto prípade na škodu, pretože urýchluje vedenie tepla. Následne je nutné pacienta tesne zavinúť a obaliť termo alebo ALU fóliou a to tak, že končatiny ostávajú mimo termo alebo ALU fóliu. Zahrievame iba telesné jadro.
Až následne je pacient celý zabalený a zaizolovaný. Môžeme využiť deky, plachty, náhradné oblečenie, karimatky, či spacáky… dôležité je, aby bola izolácia z každej strany. I pod pacientom!. Z dôvodu šetrnej manipupácie s podchladeným pacientom je vhodné si celý zábal predom pripraviť. Až keď máme všetko pripravené prichádza k premiestneniu pacienta. Nezabudnite aj na ochranu hlavy (čapica, šatka,…). Ako vrchná vrstva zábalu dobre poslúžu napr. bivakovací vak, stanový dielec, nepremokavá celta, ktoré odolajú aj nepriaznivejšiemu počasiu.
Pozor na ? „After Drop“
Keď sa nám podarí prerušiť pôsobenie chladu na pacienta, stále nemáme vyhrané. Podchladenie dobieha s určitou zotrvačnosťou o po zahájení ohrievania. To je dané vedením tepla z teplejších tkanív vnútorných orgánov do chladnejších periférií, ktoré sa ešte nestili zohriať. Z tohto dôvodu je nutné po určitú dobu počítať so zhoršovaním stavu pacienta a predvídať tento negatívny vývoj s ohľadom na zaistenie a polohovanie na trasport. V odbornej literatúre je tento stav, kedy dochádza k ďalšiemu poklesu teploty telesného jadra po skončení expozice chladu označovaný ako „After-Drop“. Pre záchranárov predstavuje „časovanú“ bombu, ktorá exploduje až s určitým oneskorením.